Denník N

Japonsko za sklom

Krásny a smutný text súčasnej japonskej autorky otvára dôležitú tému sociálneho vylúčenia a vysporiadavania sa s inakosťou.

Novela Za sklom je zápasom utiahnutej Keiko, dievčaťa s maladaptívnymi, až nápadne autistickými spôsobmi správania, o vlastnú neviditeľnú normálnosť. Keiko je ako dieťa a tínedžerka nepochopená, bez perspektívy zmysluplne naplniť svoj život. To sa mení akonáhle sa zamestná v japonskom obchodíku so zmiešaným tovarom – konbini. Je uchvátená vnútornou dynamikou obchodu, jeho organizáciou, pravidelnosťou, zamestnaneckými rituálmi, ktoré si osvojuje ako repliky. Je predavačkou medzi ostatnými predavačmi a predavačkami, nosí uniformu, ktorá posväcuje jej príslušnosť k skupine a zároveň ju chráni pred jej vlastnou inakosťou. Osvojuje si rolu predavačky a tá sa postupne stáva jej jedinou identitou, tak ako sa mních stáva súčasťou kláštorného poriadku, špecifického plynutia času v pravidelnosti, nemennosti a opakovaní.

„Vítame Vás! Dobrý deň! Zvolala som znovu tým istým hlasom ako predtým, jemne sa uklonila a prevzala košík. Vtedy som po prvý raz pocítila, že som sa stala súčasťou spoločnosti. Uvedomila som si, že som sa dnes skutočne narodila. Naozaj, až dnešným dňom som sa zrodila ako normálna súčiastka tohto sveta.“

Keiko je až mechanicky dokonalou súčasťou obchodu ako autonómneho mikrokozmu, v ktorom má všetko svoj zmysel, účel, miesto, svoj rytmus; ktorý, ako sama tvrdí, sa nikdy nemení. Zamestnanci obchodu síce prichádzajú a odchádzajú, no oni konbini nestelesňujú. Subjektivita konbini je len v jeho účele – v službe spoločnosti. Keiko je už osemnásť rokov na tej istej pozícii.

Autorka textu, Sajaka Murata otvára dôležitú tému sociálnej exklúzie, ktorá celkom iste prekračuje hranice Japonska, no súčasne je táto novela sondou do japonskej mentality, kultúry, ktorá sa zrodila na princípoch kolektívnej identity.

Novelu sa dá čítať v rovine konfrontácie starého sveta kolektívnej identity formálne organizovaného spoločenstva na sebe závislých jedincov, ktorého obrazom je konbini s kultúrnymi a ekonomickými vplyvmi globalizovaného sveta a západného individualizmu, ktoré sa v príbehu zosobňujú v postojoch a očakávaniach, ktoré na Keiko kladú ostatné postavy.

Keiko akoby bola tichým hlasom ostrakizovaných menšín. Nechce kričať, upriamovať na svoju odlišnosť pozornosť. Chce len aby si ju ostatní nevšímali. Za sklom je tiché zvolanie z periférie: Dajte nám pokoj, nechajte nás žiť si naše životy. Murata svoju hrdinku nesúdi a jej cesta sebarealizácie je úplne legitímna; hocako je banálna a mechanická, Keiko je v konbini šťastná. To, čo ju vyrušuje sú nároky a predsudky jej okolia, to, že sa jej spoločnosť snaží vtlačiť vlastné normy, spôsob správania. Akokoľvek synteticky Keiko navonok pôsobí, Murata stvorila krásnu, krehkú a čistú dušu, v ktorej sa zrkadlia povrchnosť a predsudky väčšinovej spoločnosti.

Teraz najčítanejšie