Kto zastupuje najväčšiu slovenskú nemocnicu? Advokátka Aleny Zsuzsovej

(dĺžka čítania približne 8 minút)

 

Univerzitnú nemocnicu Bratislava (UNB) zastupuje v bežnom pracovnom spore advokátka JUDr. Júlia Vestenická, ktorá v kauze vrážd Jana Kuciaka a Martiny Kušnírovej obhajovala Alenu Zsuzsovú. Rovnako obhajovala aj obvinených z vraždy exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka a ďalších ľudí spájaných s podsvetím.

 

Dôvody zažalovania UNB

Pätnásteho decembra 2019, teda v čase, keď už Alena Zsuzsová aj obvinení z vraždy exprimátora Hurbanova boli dlhodobo vo väzbe, som na UNB podal žalobu, v ktorej sa domáham práva vykonávať zmluvne dojednaný druh práce prednostu neurochirurgickej kliniky na Kramároch.

Riaditeľka UNB MUDr. R. Vandriaková totiž pri mojom odvolaní z funkcie prednostu neuviedla v oficiálnom dokumente žiadny dôvod aj napriek tomu, že odvolanie bez uvedenia dôvodu neumožňuje zriaďovacia listina UNB. Odvolanie okrem toho považujem za právny úkon, ktorý bol vykonaný v rozpore s dobrými mravmi, a teda podľa Občianskeho zákonníka za neplatný. Odvolanie nasledovalo po úspešnej reoperácii 15-ročného chlapca s nádorom mozgu na našej klinike, k čomu som sa vyjadril TU – k úspechu operácie vykonanej prof. J. Šteňom som sám prispel nájdením posledných „neviditeľných“ častí nádoru 3D-sonografom.

UNB síce isté dôvody môjho odvolania poskytla médiám, tie však považujem za hrubo zavádzajúce resp. nepravdivé. Osobne si myslím, že odvolanie je v skutočnosti reakciou na moju dlhodobú snahu o  udržanie a zveľadenie etablovanej Neurochirurgickej kliniky LF UK a UNB na Kramároch, ktorá sa má stať jedným z pilierov nemocnice Rázsochy.

Ak by totiž naozaj prišlo k výstavbe novej modernej nemocnice Rázsochy, jej súčasťou by mali byť špičkové koncové univerzitné kliniky s vysokou kvalitou liečby, výučby aj vedeckej činnosti. A práve tie by predstavovali vážnu konkurenciu nemocnice Bory, ktorá patrí Pente…

 

Advokátka Aleny Zsuzovej

S mojím odvolaním pritom nesúhlasí Univerzita Komenského, a jej rektor prof. M. Števček trvá na tom, aby som v zmysle svojej pracovnej zmluvy vykonával naďalej funkciu prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK a UNB na Kramároch. Nakoľko riaditeľka UNB nereagovala ani na pokusy o dohodu zo strany UK, do sporu s UNB vstúpila aj univerzita.

Keďže však súdy nenariadili neodkladné opatrenie, spor sa bude v slovenských reáliách zrejme vliecť roky – a medzitým mi asi skončí funkčné obdobie. Takto sa mimochodom dá odstaviť akýkoľvek politicky nepohodlný prednosta ktorejkoľvek spoločnej kliniky LF UK a UNB, a dokonca aj dosadiť nový – nelegitímne, bez výberového konania (tento problém je širší a zďaleka sa netýka len neurochirurgie, no mne neprináleží aby som o tom informoval).

Späť k zmluve medzi UNB a JUDr. Vestenickou: tú som nenašiel v Centrálnom registri zmlúv, hoci iné zmluvy o poskytovaní právnych služieb pre UNB tam registrované sú. Zaujímavé je aj to, že v inak bežnom pracovnoprávnom spore UNB zastupuje mediálne známa advokátka.

Samozrejme, každý má právo na advokáta, ktorého si vyberie – v Bratislave ich k dnešnému dňu pôsobí vyše 2400. V tomto prípade je však zvláštne, že si vedenie UNB zvolilo externú právnu zástupkyňu aj napriek tomu, že má vlastné právne oddelenie. A táto sa okrem iného venuje tým najsledovanejším procesom.

Zvláštnych udalostí v mojom prípade je však omnoho viac.

 

Články v médiách Penty

O klinike totiž vyšiel v „správnom čase“ mimoriadne vysoký počet negatívnych článkov v denníku Plus jeden deň a  týždenníku Plus 7 dní, ktoré patria už spomínanej Pente. Aj rešpektovaní novinári pritom hovoria, ako tieto periodiká Penta užíva. Stačí si pripomenúť napr. zistenia Miroslavy Kernovej, ktorá o denníku Plus jeden deň napísala, že „neskrývane obhajuje záujmy Penty, pri témach súvisiacich s podnikaním Penty neupozorňuje na konflikt záujmov“.

Článkov, ktoré neurochirurgiu na Kramároch a mňa očierňovali bolo v denníku Plus jeden deň a  týždenníku Plus 7 dní uverejnených tak veľa, že je ťažké vybrať „vzorku na ukážku“. Napríklad, prípad pacientky, ktorá údajne po mojich hrubých chybách ochrnula – pričom realita bola úplne, ale úplne iná –  reakcia samotnej pacientky, ktorá hovorí za všetko, je zverejnená TU. Alebo príklad ďalšej údajne poškodenej pacientky, ktorá mi po zverejnení absurdného článku dala písomný súhlas s tým, že jej prípad môžem dať na pravú mieru.

Žiaľ, oboznámenie verejnosti so skutočnými  medicínskymi dôvodmi nášho postupu a predloženie dôkazov formou tlačovej konferencie mi už v druhom prípade nebolo umožnené, a neskôr mi dokonca bola zakázaná komunikácia s médiami úplne.  Moje ďalšie vyjadrenia boli dokonca zo strany UNB dokázateľne cenzurované.

Tieto články považujem za diskreditačnú kampaň proti klinike pod mojím vedením, ako aj proti mne osobne. Viaceré z nich okrem toho považujem za neetickú reklamu na centrum v nemocnici Medissimo patriacej Pente, ktoré sa (zhodou okolností!) zaoberá liečbou neurochirurgických diagnóz – vykonávajú sa tam už napr. operácie nádorov mozgu, ale aj lukratívne výkony intervenčnej rádiológie na mozgových cievach atď.

 Zrejme niekomu nevyhovovalo, že práve v nemocnici na Kramároch, ktorá sa má presťahovať na Rázsochy pôsobila neurochirurgia, ktorá dlhodobo dokazovala, že aj v štátnom zariadení dá robiť špičková medicína – príklady viď napr. TU a TU.

Konkurencia v neurochirurgii je totiž v súčasnosti v Bratislave obrovská, a to najmä vďaka absurdnému roztriešteniu neurochirurgickej zdravotnej starostlivosti – „antistratifikácii“ uskutočnenej za bývalého vedenia ministerstva zdravotníctva, ktorá bola v príkrom rozpore s navonok deklarovanou myšlienkou o potrebe centralizácie pacientov.

 

Konanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Výlučne na základe vyššie uvedených dvoch článkov v médiách patriacich Pente, bez akýchkoľvek sťažností dotyčných pacientiek, začal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) podnikať kroky. Urobil to pritom štyri resp. osem dní po ich uverejnení. V jednom prípade dokonca prebiehalo navyše aj paralelné šetrenie mojich krokov zo strany UNB iniciované ministerstvom zdravotníctva.

Teda na to, aby boli prešetrované moje kroky, stačili články v médiách Penty a niekoľko dní. Pre porovnanie – v prípade nespravodlivo dlhého čakania niektorých pacientov a dvojitých čakacích listín vedených bývalý primárom našej kliniky (vtedajším predsedom Správnej rady ÚDZS), na ktoré som písomne opakovane no bez relevantného výsledku upozorňoval vtedajšie vedenie UNB, ÚDZS a ministerku zdravotníctva A. Kalavskú, predstavovala doba do začatia šetrenia ÚDZS neuveriteľných 181 dní(!). A aj vtedy ÚDZS začal prešetrovať postupy predsedu svojej vlastnej Správnej rady až po tom, čo som napísal otvorený list poslancom Výboru NR SR pre zdravotníctvo.

Keďže moja požiadavka na prešetrenie medzinárodnou komisiou bola zamietnutá, zrejme nikoho neprekvapilo, že šetrenie ÚDZS skončilo v zmysle, „skutok sa nestal“.

No a mne bolo po dlhých mesiacoch oznámené, že pacientky, ktoré sa vlastne vôbec nesťažovali (ba práve naopak), poškodené neboli…

 

Stále nové články, zákaz komunikácie a Peter Tóth

Ako ďalší príklad zo série článkov z Plus 7 dní uvádzam článok, ktorí už z hrubého nátlaku obviňoval nielen mňa, ale už aj kolegov, ktorí odmietli dať výpovede (a následne sa presťahovať do pre nich výhodnejších podmienok) a v záujme pacientov s vypätím všetkých síl doslova bránili kolapsu „kramárenskej“ neurochirurgie.

Pre znemožnenie komunikácie s médiami zo strany UNB (a to s vedomím bývalej ministerky Kalavskej) sme sa však v tom čase už voči žiadnym obvineniam nemohli účinne brániť. Komunikáciu s médiami mi ako prednostovi kliniky riaditeľka UNB Vandriaková povolila až po tom, ako sme sa spoločne všetci 17 lekári vtedy pracujúci na klinike, všetky úsekové sestry a vedúca sestra otvoreným listom vyjadrili proti zákazu komunikácie, krivým obvineniam zo šírenia poplašnej správy a proti cenzúre.

Týždenník Plus 7 dní informoval aj o reoperácii chlapca s nádorom mozgu na našej klinike. Článok síce popisoval „drámu so šťastným koncom“, avšak ako jeho hlavný odkaz sa javí x-té zavádzajúce kritizovanie našej kliniky, a zdôrazňovanie naratívu o rodinkárstve. Tento bol, zrejme nie posledný krát, spomínaný aj tento rok TU (ako obvykle s vyjadreniami nemenovaných zdrojov) – reakcia prof. J. Šteňa naň je TU. Predpokladám, že téma „rodinkárstva“ bude v budúcnosti ešte opakovane spomínaná, keďže ide o ideálnu zásterku akéhokoľvek nekalého konania. A nič na tom nemení ani fakt, že s relatívne mediálne známym otcom pracujem na jednej klinike už vyše 17 rokov (od roku 2003, začal som v r. 2001 na inej klinike), a že to donedávna nebola atraktívna téma pre žiadne médium.

Pred obdobím, kedy sa v zariadeniach Penty začali ošetrovať neurochirurgické diagnózy a stavať ich najväčšia nemocnica, aj portál Pluska.sk opakovane pozitívne informoval o mojej práci a jej výsledkoch – viď napr. TU a TU.

Za hádam úplne najzávažnejší považujem fakt, že na portáli Ďateľ.sk sa doslova „z ničoho nič“ potrebe môjho odvolania, v najťažšom období, aké klinika mala, venoval Peter Tóth – viď TU. Článok vyšiel dva dni po tom, ako mi vedenie UNB písomne zakázalo komunikáciu s médiami a neumožnilo tlačovú konferenciu, kde som chcel celú situáciu na klinike vysvetliť. O vzťahu Petra Tótha s Alenou Zsuzsovou sa rozpisovať netreba; jeho záujmu o zdravotnícke témy a vzťahu k Pente sa venovala Monika Tódová.

Ani toto však žiaľ nie je koniec.

 

Zvláštne stretnutia

Musím ešte spomenúť dve príhody, o ktorých som písal aj v liste poslancom NR SR a som o nich ochotný pod prísahou aj vypovedať.

V marci 2018, keď bola moja manželka v poslednom mesiaci tehotenstva, ju v nákupnom centre oslovila neznáma mladá žena. Vedela, kto moja manželka je (hoci ju manželka nepoznala), a začala ma neuveriteľným, rodinu rozvracajúcim spôsobom ohovárať.

Dňa 18.6.2018 večer v aute pred našim domom dlhý čas sedeli dvaja neznámi muži. Manželka ma na nich telefonicky upozornila a chcela, aby som ihneď prišiel domov. Bola totiž sama s dvoma malými deťmi a mala strach. Muži odišli až po mojom dôraznom upozornení, ich správanie však bolo veľmi zvláštne.

 

Prečo mám strach

Na záver zopakujem fakty. Nie interpretácie, ale fakty.

Klinika, ktorú som od roku 2017 ako prednosta viedol predstavovala v rámci liečby neurochirurgických diagnóz konkurenciu pre súkromnú nemocnicu Penty. O klinike aj mne osobne vyšlo množstvo manipulatívnych článkov v médiách patriacich práve Pente. Výlučne na základe manipulatívnych článkov v médiách Penty začal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou šetrenie mojich postupov a to vo veľmi krátkych časoch. Ďalší článok vyšiel na portáli Petra Tótha, ktorého vzťahy s Alenou Zsuzsovou a Pentou sú verejnosti z médií známe. Moja manželka zažila mimoriadne zvláštne situácie.

Z  funkcie prednostu kliniky som bol riaditeľkou UNB Vandriakovou odvolaný bez udania dôvodu a teda v rozpore so zriaďovacou listinou. A to bezprostredne po tom, čo sme úspešnou reoperáciou zachránili chlapca s nádorom na mozgu.

Keď som sa kvôli odvolaniu obrátil na súd, zistil som, že riaditeľka UNB Vandriaková splnomocnila na právne zastúpenie UNB v spore so mnou advokátku, ktorá obhajovala aj Alenu Zsuzsovú a ďalších ľudí spájaných s vraždami a podsvetím. A to aj napriek tomu, že nemocnica má vlastné právne oddelenie.

Nespochybňujem, že každý má právo na advokáta, ktorého si zvolí, ale v kontexte vyššie uvedených okolností, ako aj mnohých ďalších udalostí, ktoré som za posledné roky prežil, mi z toho behá mráz po chrbte.

Áno, mám obavy, aké „zvláštne udalosti“ sa mne, alebo mojej rodine stanú najbližšie, keďže sa po dlhodobej práceneschopnosti chcem vrátiť do práce. Na Neurochirurgickú kliniku LF UK a UNB na Kramároch, do Univerzitnej nemocnice Bratislava.