Denník N

Nemálo učiteľov verí bludom

„Nesúhlasím s tým, aby nás všetkých očkovali, aby nás všetkých čipovali,“ uviedla na nepovolenom zhromaždení pred Úradom vlády SR žena, ktorá sa označila za učiteľku | Reprofoto
„Nesúhlasím s tým, aby nás všetkých očkovali, aby nás všetkých čipovali,“ uviedla na nepovolenom zhromaždení pred Úradom vlády SR žena, ktorá sa označila za učiteľku | Reprofoto

Témy týždňa 19. 10. 2020 – 25. 10. 2020 | Školy dostanú dáta a príspevok na techniku pre online výučbu • Na dištančné vzdelávanie prešiel aj druhý stupeň základných škôl • Spory na STU vyústili do odvolávania rektora

Výrok týždňa

V týchto dňoch si prevažná väčšina rodičov chce byť istá, že učitelia nebudú vyučovať bez rúšok a že budú kontrolovať aj rúška na tvárach žiakov. No nielen to: rodičia potrebujú aj istotu, že učitelia nebudú deťom rozprávať o prepichovaní priehradok v nose pri testovaní, o tajnom čipovaní či o škodlivosti vdychovania kysličníku uhličitého spod masky. Žiaľ, naši rodičia dnes túto istotu mať nemôžu.

Vladimír Burjan
šéfredaktor časopisu Dobrá škola
článku na dobraskola.sk | 19. 10. 2020

 

Výber z udalostí

• Úvod uplynulého týždňa priniesol výsledky prieskumu, podľa ktorého viac ako tretina učiteľov a učiteliek na Slovensku súhlasí s tvrdeniami o tom, že pravidelné nosenie rúšok má negatívne zdravotné dôsledky, koronavírus je len chrípka a druhá vlna jeho šírenia je nafúknutou bublinou. Prieskum zrealizovala agentúra Focus pre mimoparlamentnú politickú stranu Spolu – Občianska demokracia.

Takmer tretina učiteľov a učiteliek zúčastnených na prieskume konštatovala, že očkovanie je prípravou na čipovanie ľudí a skoro polovica opýtaných by sa nedala zaočkovať proti koronavírusu ani v prípade, že by vakcína bola dostupná zadarmo. Až 60 % učiteľov verí tomu, že koronavírus bol vytvorený umelo, z čoho polovica si myslí, že z laboratória bol medzi ľudí rozšírený zámerne.

Agentúra Focus prieskum realizovala na reprezentatívnej vzorke učiteľov druhého stupňa základných škôl od 25. septembra do 4. októbra. O zisteniach podrobne informoval Denník N.

Výsledky prieskumu okomentovali viacerí politici a publicisti:

x „Téme mediálnej a internetovej gramotnosti na školách sa treba začať aktívne venovať a je zjavné, že nebude stačiť len zmeniť vzdelávacie kurikulum, ale treba začať pracovať aj priamo s učiteľmi,“ okomentoval zistenia europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu-OD), podľa ktorého by prieskum mal byť v prvom rade budíčkom pre ministerstvo školstva.

x „Všetci rodičia, ktorí milujú svoje deti, majú definitívny podnet na úvahu, či im nezatrhnúť školskú dochádzku. Zákon je zákon, druhá vec je nechať vlastné deti napospas kreténom,“ reagoval na prieskum komentátor denníka SME Peter Schutz.

x To, že zo všetkých otázok prieskumu médiá upriamili pozornosť iba na jednu o tvrdeniach týkajúcich sa koronavírusu, za skresľujúcu selekciu označil novinár a publicista Andrej Bán. Zadávateľ (a médiá) by mali a azda aj mohli zvýrazniť komplexné, nielen tie najznepokojujúcejšie informácie,“ napísal Bán.

x Na zistenie, podľa ktorého je takmer polovica respondentov nespokojná s tým, že ministerstvo školstva počas prvej vlny pandémie nezabezpečilo školám technickú podporu, poukázal predseda strany Spolu-OD Juraj Hipš. „Štát nechal tento problém na učiteľoch, museli si sami platiť dátové služby,“ tvrdí Hipš s tým, že počas prvej vlny pandémie sa aj z tohto dôvodu neučilo 52-tisíc detí.

• Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) oznámil, že všetci mobilní operátori pre učiteľov navýšia mobilné dáta a volania potrebné na realizáciu vzdelávania dištančnou formou. „Ak učíte online a potrebujete sa pripojiť na internet cez mobil alebo ak komunikujete so žiakmi hlavne cez telefón, môžete cez riaditeľa požiadať o navýšenie dát a neobmedzené volania,” odkázal učiteľom Gröhling. Dodal, že do konca roka 2020 budú operátori tieto služby školám ponúkať bezodplatne.

Minister zároveň oznámil, že rezort školstva vyčlenil z vlastného rozpočtu šesť miliónov eur na podporu digitálneho vybavenia škôl.

• Vo štvrtok vláda oznámila, že od pondelka 26. októbra zavádza povinnosť dištančnej výučby aj pre druhý stupeň základných škôl. Otvorené tak zostanú už len jasle, materské školy a triedy prvého stupňa ZŠ, vrátane školských klubov detí. Ďalšie opatrenia, ku ktorým vláda pristúpila v dôsledku zhoršujúcej sa epidemickej situácie, zhrnul minister školstva Gröhling počas tlačovej konferencie.

V súvislosti s epidemickou situáciou ministerstvo školstva zároveň informovalo, že učitelia alebo vychovávatelia môžu byť v čase ohrozenia verejného zdravia II. stupňa preradení na inú pozíciu. V prípade presunu u jedného zamestnávateľa na takýto krok nie je potrebný súhlas zamestnanca.

• Zmeny sa dotknú aj termínu jesenných prázdnin. Dôvodom má byť celoplošné testovanie obyvateľov Slovenska na prítomnosť koronavírusovej infekcie. „Jesenné prázdniny sa posúvajú na 30. októbra 2020, pričom 2. novembra, 6. novembra a 9. novembra budú prázdniny tiež,“uvádza web rezortu obrany. Ide o piatky a pondelky pred a po celoplošnom testovaní.

K téme plošného testovania minister Gröhling uviedol, že je dôležité aj pre učiteľov a žiakov, ale aj ďalších ľudí, ktorí v škole či práci prichádzajú do kontaktu s inými. Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) v tejto súvislosti vyzval študentov posledných dvoch ročníkov lekárskych fakúlt a študentov ošetrovateľstva a urgentnej medicíny od druhého ročníka, aby sa prihlásili na pomoc pri celoplošnom testovaní. Dobrovoľníci sa môžu prihlásiť cez formulár na stránke korona.gov.sk.

To, aká časť vysokoškolákov sa plánuje dať otestovať, zisťoval prieskum vzdelávacieho projektu Praxuj.sk. Účasť na testovaní potvrdilo 77 % opýtaných. „Študenti vysokých škôl avizujú mierne vyšší záujem zúčastniť sa plošného testovania, než vyplýva z prieskumu, ktorý sa realizoval na celej populácii,“ skonštatoval spoluzakladateľ projektu Jozef Gašparík. Prieskumu sa zúčastnilo 4920 vysokoškolákov zo všetkých krajov na Slovensku.

• Študenti Slovenskej technickej univerzity (STU), ale aj publicisti či vysokoškolskí pedagógovia reagovali na dohru, ktorú priniesla kauza na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) STU. V spore, ktorý trval medzi podporovateľmi a kritikmi dekana FIIT Ivana Kotuliaka celé mesiace, sa rektor STU Miroslav Fikar postavil na stranu kritikov. Ešte v júni Fikar informoval, že navrhne odvolanie Kotuliaka a pripustil, že napokon môže pre mocenské záujmy jednotlivcov čeliť odvolávaniu aj on sám. Tento typ vyhrážok počúvam už trištvrte roka,“ uviedol vtedy rektor.

Akademický senát STU napokon návrh na odvolanie Fikara z funkcie rektora naozaj vzniesol a schválil. Medzi dôvodmi na odvolanie má byť prílišná medializácia problémov na FIIT a problémy v komunikácii. Do zoznamu rektorových údajných prehreškov navrhovatelia zaradili aj to, že nechal vyradiť dezinformačný web Hlavné správy zo zoznamu médií, z ktorých si univerzita robí monitoring. Miroslav Fikar o návrhu na jeho odvolanie z funkcie hovoril aj pre denník SME.

• Proti odvolaniu rektora STU sa postavila študentská časť akademického senátu a v reakcii naň vznikla aj petícia za zotrvanie Fikara v rektorskom kresle. „Rektor má byť líder. Ja nespochybňujem akademickú samosprávu a oni by zasa nemali spochybňovať rolu toho lídra, ktorý musí prichádzať s novými myšlienkami. Ak má byť len udržiavateľom toho, čo na škole je, tak tá škola pôjde dolu vodou,“ uviedol na margo odvolávania Fikara predseda správnej rady STU Milan Ftáčnik.

Podľa komentátora denníka SME Tomáša Prokopčáka súčasná situácia na STU opäť potvrdzuje, že osvietenosť a dôraz na fakty nie sú v slovenskom akademickom prostredí pravidlom.

• Technická univerzita vo Zvolene v uplynulom týždni informovala o zámere desiatich slovenských univerzít, ktoré sa dohodli na vzniku konzorcia. Účelom má byť spoločný postup pri tvorbe študijných programov a postupná  integrácia ich vzdelávacích a vedeckovýskumných činností.

Vytvorenie spoločných akademických centier začiatkom októbra ohlásili aj rektori štyroch najväčších slovenských univerzít v Bratislave a Košiciach spolu so Slovenskou akadémiou vied. O tom, že ide o víziu hodnú podpory, pre denník SME písal ekonóm a expredseda strany Spolu-OD Miroslav Beblavý.

• To, že jedným z prioritných reformných plánov financovaných z európskeho fondu obnovy má byť aj zbavenie sa „nezdravých stereotypov, pohodlnosti, ale aj klanov, ktoré dusia na vysokých školách kvalitu“ v komentári pre aktuality.sk konštatuje minister financií Eduard Heger (OĽaNO).

O tom, že výrazným problémom Národného integrovaného reformného plánu je nejasnosť spôsobov, akými chceme dosiahnuť zlepšenie, napríklad aj v oblasti vysokoškolského vzdelávania, píše analytik Inštitútu pre stratégie a analýzy Úradu vlády SR Jakub Dovčík.

• Ďalšie správy zo školstva v skratke:

x Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) v uplynulom týždni zverejnil výsledky merania PISA 2018, ktoré sa zameriavalo aj na testovanie globálnych kompetencií žiakov. Podrobnosti o zisteniach, ktoré z merania vyplynuli, zhrnulo ministerstvo školstva tu.

x Viac ako dvadsať organizácií v otvorenom liste upozornilo premiéra a ministra školstva na to, že cirkevné a súkromné školy už viac ako desať rokov dostávajú na svoju prevádzku menej peňazí ako štátne školy. Ministerstvo nedostatky pripustilo a avizuje zmeny v spôsobe financovania škôl.

x V obci Rokycany eskaluje spor týkajúci sa tamojšej základnej školy. Denník Korzár informoval, že jej zamestnanci už dva mesiace nedostávajú mzdu a škola za nich neplatí odvody. Situácia je vyústením napätia, ktoré vzniklo po odvolaní riaditeľky Ivety Markovičovej starostom obce Milošom Jašom (Smer-SD). O spornom odvolaní má rozhodnúť súd, kritizovalo ho obecné zastupiteľstvo aj ministerstvo školstva a školské odbory.

 

Všimli sme si

• Akademická a učiteľská obec v Poľsku protestuje proti vymenovaniu Przemyslawa Czarneka (Právo a spravodlivosť) do funkcie ministra školstva. Do stredy vyše 2600 profesorov a ďalších akademikov podpísalo petíciu s výzvou na jeho bojkotovanie. Protestujúci vnímajú Czarneka ako extrémistu a náboženského fundamentalistu, ktorý môže uškodiť vzdelávaciemu systému v krajine. Dôvodom majú byť jeho vyjadrenia na adresu LGBTI komunity, žien, či účasť na demonštráciách krajnej pravice.

• Protesty už viac ako mesiac trvajú v Maďarsku. Študenti a pedagógovia Univerzity divadelných a filmových umení (SZFE) a poslucháči ďalších tamojších univerzít sa v piatok zhromaždili v Budapešti a požadovali rešpektovanie akademickej slobody. Poslucháči SZFE protestujú už od začiatku septembra, kedy vyhlásili blokádu univerzity v snahe zachovať jej autonómiu. Ide o reakciu na novelu zákona, ktorá vláde umožnila menovať členov dozorných rád v nadáciách, ktoré kontrolujú tamojšie univerzity.

• Maďarské deti sa neučia slovenčinu ako cudzí jazyk a to je problém, hovorí pre Denník N Adriana Bakošová, zakladateľka občianskeho združenia Po slovensky hravo. Bakošová chcela, aby pre deti aj dospelých bola slovenčina zábavou, a tak začala sama pripravovať učebnice a spoločenské hry. Dnes ich používajú desiatky škôl.

• Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika vyhlásil ďalší ročník študentských súťaží. Súťaže o najlepšiu študentskú esej na tému „Môže byť Slovensko slušné?“ sa môže zúčastniť študent stredoškolského, vysokoškolského alebo doktorandského štúdia, ktorý bude mať 31. decembra 2020 menej ako 30 rokov. Odborný článok v rámci Ceny Ernesta Valka na tému „Ľudské práva, slobody a hranice ich limitácie v čase pandémie“ organizátori očakávajú od študentov stredoškolského, vysokoškolského alebo doktorandského štúdia, ktorý budú mať 31. decembra 2020 menej ako 28 rokov. Viac o oboch súťažiach na webe vyhlasovateľa.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie