Pandémia a debordelizácia hlavy, srdca…túžob
Menil sa čas a možno to j dobre. Každopádne asi to je dôvod toho, že som si privstal, nezvyknuty na zmenu. A teda zaujala ma v tom čase nad ránom myšlienka, ktorú som si zapísal do poznámok mobilu ,že nad ňou potom pouvažujem: „Pandémii je možné zabrániť len debordelizáciou hlavy.“ Teda predpokladám, že ide o nejaké sebauvedomenie, nejakú vieru, vzťahy k niekomu inému.
Tu mi ostala osobne v hlave myšlienka z vynikajúceho filmu Nebo nad Berlínom, keď sa pýta niekto žijúci, koho pozorujeme prostredníctvom hrdinov filmu: Prečo som ja a nie som ty?“. Výborný film.
Ako som naznačoval posledne nesloboda, diktát mocných, nie je riešenie. Ale zároveň asi nie je riešenia ani taká sloboda, ktorá nevníma zodpovednosť. Taká, ktorá nechápe súvislosti. Možno v tom filme to má byť práve o tom, vedieť chápať toho „ty“ možno viac ako toho „ja“.
Poviem to tak, v štýle kampane, v ktorej si máme uvedomiť hodnotu našej kultúry (Zachráne kultúru), že tá kultúra by mala byť o uvedomení si hodnoty človeka, života, ..mala by dať nádej, vieru, lásku.
Hovoria to už mnohí, že ide o komunikáciu mocných a zodpovedných za spoločnosť, aby to robili tak, aby ľud uveril a konal „povinnosti“ s dôverou a uvedomelo…
Hej, je i tu problém.
A asi i bude.
Práve dnes sa propomína vznik ČSR (1918), koniec prvej svetovej vojny.
Prvú svetovú vojnu som tu tiež nedávno spomínal. Potom i jeden pán, náhodne ponúknutý na youtube vravel zaujímavo o tomto zlome, že podľa neho tu skončila kresťanská Európa. Začali utópie, násilie idológii, ateizmus, technokratizmus. A dnes tu máme i digitalizmus.
A jednoducho „špicľovanie“ , vnímanie binárnych kódov, nula, jedna,… prehadzovanie čísel (ako seno vidlami) môže byť možno prostriedok k niečomu, ale neprinesie výsledky ak tam nie je rešpekt k ľudským právam, k človeku. Tá moc nad ľuďmi vďaka technológií a nevnímanie skutočných potrieb, možností trhu je hrozba pre zem.
Teda je veľa systémov viery ale napr. v známom príhovore z našich končín je „príď kráľovstvo Tvoje“ a tiež: „Neuveď nás do pokušenia a zbav nás zlého“. Teda mali by sme snímať to, čo je pokušenie. Ako nás ovládajú hlúposti… A čo je ten klam? Pokušenie. Mámenie… A premýšľať nad tým, že to kráľovstvo má byť pravdepodobne už teraz, medzi ľuďmi, že to je nejaký vzťah (opak pekla).
Tu i to rúško, ktoré nosíme, aby sme chránili druhých pred sebou, ako možný prenášačom infekcie, je zaujímavý symbol.
Ak teda sa i narodime tak ,že nič nemáme, že systém je tak nastavený, že žije zo záporných úrokov a aj naši rodičia len žili z výplaty do výplaty, tak stále – aj keď sme „nula“, nemôžeme nebyť i „jednotka“, stále sme ľudia, sme nositeli občianskych práv, ľudských práv.
I keď sa na celý život zadĺžime, zoberieme hypotéky. Sme v svete mínusov, nenormálnom, neskutočnom svete iracionálnych čísel, dohody v toto systémové riešenie, a teda je na nás pýtať sa, aké máme očakávania, čo trh ponúka, či potrebujeme taký drahý spôsob bývania, jedlo v takom neekologickom obale a verejný systém štátu tak neefektívny. A myslím si teda, že je treba návrat k podstate. Poďme si teda užiť i ticho i tú samotu, možno tu sa ukáže odpoveď…
Dcéra mi tu sedí, raňajkuje, a tak to dopíšem, neviem či s myšlienou…:-)
(Sledujem, že náš škreček prvýkrát, vyskočil zo svojho „domčeka“ a ako tu píšem, zbadal som ho náhle, ako mi prebehol pod nohmi..Možno to je nejaký symbol niečoho, možno spoznal obmedzenie tých podmienok, v ktorých žil doteraz a užíva si voľnosť, radosť z pozanania nových horizontov:-) Naozaj, vyšplhal po kolmej stene, keď veľmi chcel…je to dôkaz toho, že sa to dá?
Verím, že hej…
