Denník N

Stresujúce opatrenia

Ako kroky a rétorika vlády ovplyvňujú psychiku

Mám za sebou „horšie“ dni. Teda, dúfam, že už sú za mnou.

Kvôli mojej psychickej poruche som invalidná, nechodím do zamestnania. Podstatným dôvodom je, že zle znášam stres. Invalidita mi vlastne prospieva. Odkedy som si zvykla na menej sociálnych kontaktov (čo tiež nebolo jednoduché), odvtedy som stabilizovaná a mohla som dokonca i znížiť dávky užívaných liekov.

Na jar sa mi podarilo vyrovnať sa so skutočnosťou, že je tu Covid -19, že kdekoľvek sa človek môže nakaziť, že sa treba pred nákazou chrániť. Plne som si totiž uvedomila, že patrím medzi ohrozené skupiny, pretože sa liečim aj na iné diagnózy. Podarilo sa mi vyrovnať s tým spojenými obavami a úzkosťami, ktoré ma občas opantávali.

Môj psychický zdravotný stav sa však teraz na jeseň začal postupne zhoršovať. Najväčší zlom prišiel, keď náš premiér prišiel s plošným testovaním a opatreniami, ktoré nás silou-mocou tlačia k testovaniu. Pred pár dňami som si do svojho denníka zapísala: „Testovanie mi nepripadá bezpečné. Mnoho ľudí na jednom mieste a každý si tam má do servítky odkašlať a vyfúkať si nos. Keďže v poslednom čase chodím len do obchodu a k lekárovi, nemám chuť sa ísť vôbec testovať. Mám strach, že sa tam v tom húfe ľudí nakazím. Premiér trepe každý deň niečo iné a človek nevie, čo ho čaká, ak na test nepôjde. Raz sa vraví, že bude musieť s rodinou do karantény, inokedy zas, že môže v nutnom prípade do potravín a k lekárovi. Som z toho maximálne znechutená. Včera povedal, že testy sú cestou k slobode a dnes zas, že po testoch možno bude ešte tvrdší lockdown. Ako sa majú ľudia v tom vyznať? Hnevá ma tá neistota.“

Vrchol všetkého bola tlačovka, kde minister obrany vysvetľoval, kto sa musí ísť testovať a aké sú výnimky. V hlave mi neustále točilo: „Aké výnimky? Aké musí? Veď testovanie je dobrovoľné!“ Keby to povedal môj sused, mávnem rukou, ale vraví to predstaviteľ vlády na tlačovej konferencii. Hovorila som si, že už nielen ja, ale aj naša vláda je schizofrenická.

Dva dni po sebe som zaspávala neskoro v noci. Musela som si pridať tabletky na spanie. Cez deň som mala neustále potrebu vyhľadávať na nete články a diskusie k plošnému testovaniu. Keď som sa pokúšala od toho odpútať a spraviť nejaké domáce práce, nedokázala som to. Pociťovala som neustále napätie a doslova hnev na premiéra a jeho poskokov. Uvedomovala som si, že svojimi tlačovkami a každodenne menenými vyhláseniami zavádzajú a manipulujú ľudí, prebúdzajú v nich neistotu a stres.

Ja som si pomohla, dala som si tabletku na upokojenie, ktorú mám predpísanú užívať v prípade núdze a išla na prechádzku do prírody. Napätie ustúpilo, prechádzka ma unavila. Večer som už pokojnejšie sledovala, čo zas naša vláda na tlačovke na dnes vyhlásila. Túto noc som spala lepšie a už nie som ani „rozlietaná“.

Čo však ľudia, čo chodia do zamestnania, majú hypotéky a rôzne problémy? Ako a kde hľadajú záchranu? Nie každý má a vie použiť tabletku na upokojenie.

Teraz najčítanejšie

Renáta Holá

Roky žijem s diagnózou psychickej poruchy. Píšem o tom, aké je to byť na psychiatrických liekoch, aké je to byť bez nich, o vlastných stavoch a postojoch.