Denník N

Je brečtan pre stromy nebezpečný?

Počas terénneho výskumu rastlín a živočíchov v stupavskom parku sa nám naskytol smutný pohľad na desiatky uhynutých brečtanov, ktorým ktosi poprerezával kmienky motorovou pílou.
Bohužiaľ, stále pretrváva u neinformovaných ľudí názor, že brečtan je agresívny parazit, ktorý je schopný po čase zlikvidovať akýkoľvek strom.

V prvom rade treba zdôrazniť, že brečtan nie je parazit (ako napríklad kukučina či záraza), ani poloparazit (napr. imelo či imelovec), ale ani tzv. liana „škrtič“ (napr. figovníky), ako by sa z jeho spôsobu rastu na stromoch mohlo na prvý pohľad zdať. Brečtan stromy využíva len ako oporu pre šplhanie smerom nahor, za svetlom. Pomáha si pri tom špeciálnymi, tzv. vzdušnými (priliepavými) koreňmi, tvoriacimi sa na stonke. Tieto korene sa prichytávajú len na kôre stromu a nevnikajú do vnútra kmeňa k cievnym zväzkom opornej rastliny. V tomto zmysle teda brečtan opornej rastline v žiadnom prípade neškodí, „nevyciciava“ ju. Rovnako tak brečtan neškodí ani iným substrátom alebo predmetom, na ktorých ho môžeme vidieť rásť – skalám v lese, múrom domov alebo betónovým stĺpom pouličného osvetlenia. Jeho drobné priliepavé korene sa držia len na povrchu oporných predmetov a do ich vnútra neprenikajú. Potenciálne negatívne účinky na oporný strom spočívajú výlučne v tom, že ak výraznejšie zatieni jeho konáre a listy, odoberá ho o svetlo, mierne ho tak oslabuje a strom môže mať menšie prírastky.

Poprerezávané kmienky brečtana na strmoch v stupavskom Kaštielskom parku (foto T. Čejka).

Prítomnosť brečtana, má okrem uvedeného negatíva, však viacero pozitívnych aspektov, ktoré treba brať do úvahy pri posudzovaní jeho potenciálnej škodlivosti na oporný strom. Pri tom si treba všímať najmä to, o akú opornú drevinu ide. Ak sa nejedná o osobitne chránený strom (napr. tzv. pamätné stromy, stromy výnimočného veku alebo historicko-kultúrnej hodnoty) ani o inak vzácnu drevinu, ale ide o bežné druhy, akými sú napríklad jasene, jelše, lipy či hraby, potom odstránenie brečtana v parkovej zeleni treba hodnotiť negatívne, lebo jeho benefity pre prírodu aj nás ľudí jednoznačne prevyšujú jeho tienisté stránky.

Porasty brečtana v lužnom lese pri Dunaji (foto P. Mereďa ml.).

Brečtan z pohľadu botanika

Na svete sa vyskytuje približne 15 druhov brečtanov. U nás rastie len jediný druh, brečtan popínavý (Hedera helix). Je to vždyzelená liana, ktorej stonka môže byť až 20 m dlhá a 25 cm hrubá. Brečtan je známy dvojtvárnosťou listov: na dolných a neplodných konároch sú listy troj- až päťlaločné, so srdcovitou bázou, na horných a plodných konároch sú približne elipsovité a nedelené. Brečtan je na Slovensku treťohorným reliktom, t.j. prežil u nás bez prerušenia obdobia štvrťohorných zaľadnení a v súčasnosti je prirodzenou súčasťou našich lesov od nížin až do horských polôh. Jeho treťohorný pôvod odhaľuje aj netypická biológia: kvitne pomerne neskoro, až v septembri a jeho plody (guľaté modročierne bobule) dozrievajú až v marci a apríli nasledujúceho roka.

Vzdušné (priliepavé) korene brečtana sú prítomné na relatívne mladých kmeňoch (vľavo). Na veľmi starých kmeňoch už absentujú (vpravo). Foto vľavo Wikimedia Commons.org, foto vpravo P. Mereďa ml.

Brečtan ako útočisko a potrava

Brečtan slúži ako úkryt pre viaceré druhy živočíchov, od ulitníkov, cez desiatky druhov hmyzu, až po vtáky. V jeho hustých porastoch nachádzajú úkryt aj drobné hlodavce a hmyzožravce, napríklad ryšavky, plchy alebo piskory. Vtáky využívajú porasty brečtanu nielen pre úkryt, ale často tu aj hniezdia a nachádzajú potravu. Hoci sú bobule brečtanu pre ľudí jedovaté, na prelome zimy a jari ich s obľubou konzumujú plodožravé vtáky. Bobule obsahujú pomerne veľa tukov a sú tak dobrým zdrojom energie pre zimou oslabené jedince. Ak brečtan porastá aj časť pôdneho povrchu, bráni počas tuhých zím premrznutiu jej hlbších vrstiev, takže živočíchy tu aj v tomto kritickom období nájdu dostatok potravy.

Drozd čierny v korune brečtana (foto: Noverodus, pixabay.com).

Keďže brečtan kvitne na jeseň, je v tomto období jedným z mála zdrojov nektáru a peľu pre množsto druhov hmyzu. Listami aj plodmi brečtanu sa živia húsenice motýľa modráčika krušinového (Celastrina argiolus), ale aj iné druhy hmyzu. Brečtan teda nepriamo zvyšuje počet druhov živočíchov, takže v konkrétnej lokalite zároveň zvyšuje aj biologickú rôznorodosť (biodiverzitu).

Kvety brečtanu zoskupené do okolíkov. Nevynikajú veľkosťou avšak intenzívne voňajú. Opeľuje ich hmyz (foto P. Mereďa ml.).
Samotárska včela hodvábnica brečtanová (Colletes hederae) zbiera peľ výhradne z brečtana.
Viaceré kvety zostávajú často neopelené a bobule sa na nich nevytvárajú (foto Naturapp Südtirol – Alto Adige).

Mikroklíma a estetika

Brečtan ako vždyzelená rastlina aj mimo vegetačnej sezóny opadavých rastlín produkuje kyslík, zachytáva škodlivé látky z ovzdušia, zvyšuje lokálnu vlhkosť a plní aj iné prospešné funkcie zelených rastlín, a to aj v zimných mesiacoch, čo je najmä v mestách veľmi cenná devíza.

Listy brečtana asimilujú aj v zimných mesiacoch, kedy sa väčšina našich rastlín venuje odpočinku (foto P. Mereďa ml.).

Brečtan má nepochybne aj estetickú funkciu vzhľadom k nevšednému lianovitému rastu, dekoratívnosti listov a svojej vždyzelenosti, čím oživuje a spestruje krajinu aj v zimných mesiacoch, najmä ak na danom mieste prevažujú opadavé dreviny.

Brečtan je častou kulisou nostalgickej poetiky starých cintorínov (Highgate Cemetery, Londýn, foto T. Čejka).
Zakvitnutý brečtan na cintoríne v Stupave – Máste (foto P. Mereďa ml.).

Liečivé účinky

Na záver len dodajme, že brečtan je aj liečivou rastlinou. Droga Herba hederae helicis vyrábaná zo starších listov, je zložkou priemyselne vyrábaných liekov proti čiernemu kašľu a proti spastickým bronchitídam. V ľudovom liečiteľstve sa brečtan používa proti opuchom, reumatizmu a dne. Jeho saponíny uvoľnujú pri nachladnutí dýchacie cesty a alfa-hederín odstraňuje opuchliny.

Tomáš Čejka & Pavol Mereďa ml.
Botanický ústav CBRB SAV


Použitá literatúra

Green A. F., Ramsey T. S, Ramsey J. 2011: Phylogeny and biogeography of Ivies (Hedera spp., Araliaceae), a polyploid complex of woody vines. Systematic Botany 36(4): 1114–1127.
Hlava B., Starý F., Pospíšil F. 1986: Rastliny v kozmetike. 2. vyd. Príroda, Bratislava. 238 pp.
Hlavaček A., Jasičová M., Zahradníková K. 1984: Araliaceae Juss. Arálkovité. In: Bertová L. (ed.), Flóra Slovenska IV/1. Veda, Bratislava. pp. 170-172.
Patch D. 2004: Ivy – Boon Or Bane? Forestry Commission Arboricultural Advisory and Information Service. The Tree Advice Trust, 12 pp.

Teraz najčítanejšie

Zápisník prírodovedca

Tento blog slúži na popularizáciu prírodných vied, najmä botaniky a zoológie. Založili ho pracovníci Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied.