Komplex sadistickej nenávisti – Kauza Cervanová – 22. časť

Pokračovanie.

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 44

„Ja Lamačkovi verím“ – vyhlásil „sudca“ Kliment, akoby chcel opakovane potvrdiť správnosť svojho verdiktu:

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj opäť pokračuje preukázateľnými klamstvami. Abstraktne prednáša o presvedčivosti dôkazov, o ich váhe i množstve.

Akých?

Tých neexistujúcich!

Z pokračujúceho klamstva usvedčuje „sudcu“ Klimenta jeden z partie, s ktorou bije spoločnú bandu najmä na nedôstojných podujatiach organizovaného vymývania mozgov – JUDr. Vladimír Lamačka:

Svedectvo Dr. Lamačku nedokumentuje len absenciu dôkazov. Usvedčuje ho.

Aj napriek tomu Dr. Lamačka „sudcu“ Klimenta kolegiálne šetrí. Organizovaný zločin so zneužívaním násilia a sadizmu nepopiera. K meritu jasne položenej otázky sa zo solidarity odmieta vyjadriť.

V prípade uplatňovania zákonných postupov by Klimentovo tvrdenie Dr. Lamačka určite potvrdil aj pred režisérom dokumentu.

Komplex sadistickej nenávisti sa generuje tam, kde zlyháva svedomie. Je sprievodným produktom rozdielnych názorov.

Aké „svedomie“? Kliment sa v Kauze Cervanová nezviditeľnil proklamovanou láskou k spravodlivosti. Zviditeľnil sa cholerickou nenávisťou k Michálikovi, pretože Michálik patriaci do zoskupenia tzv. Harabínovcov ho svojim postojom dlhodobo vyčerpával. Aspoň navonok. Príležitosť ako znemožniť svojho kolegu si nenechal újsť. Využil ju tak, ako je pre jeho charakter príznačné.

Kandidatúra „sudcu“ Klimenta do funkcie Generálneho prokurátora je trúfalosť s nedomyslenými možnými následkami. Je to vabank o zvrhlosti, nie odbornosti či morálke. Tú svoju Kliment s Tóthom a Hanusom verejnosti už predložili a predstavili pri krste svojich kníh.

Hlúposť „sudcu“ Klimenta č. 45

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj „ctihodnosť“ Kliment opäť zavádza tým, čo nikdy neexistovalo:

Dobre čítate. Uvedené napísal predseda senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý nie je schopný odôvodniť ortieľ, pod ktorým sa nachádza jeho podpis.

Hoci to odporuje zdravému rozumu „pán sudca“ Kliment sa zanovite snaží presvedčiť, že dôkazy svedčiace proti obvineným vyšetrovatelia zatajovali a zakladali do archívov!

Ja tvrdím, že keby také dôkazy existovali, určite by ich predložili súdom.“

Nie prvý raz si Kliment mýli dojmy s pojmami a nie prvý raz odokrýva úroveň svojho myslenia a tej žalostnej logiky. Jednoznačnosť je pre neho neznámym pojmom, „pán sudca“ používa slovník, ktorému po obsahovej stránke vôbec nerozumie.

Čo sa v Levoči v tomto prípade objavilo?

Objavil sa list. Je vecným dôkazom, za akých okolností Andrášika zlomili a aké spôsoby sa pri tom používali. Malo to byť „svedectvo“ úplne cudzej ženy, ktorá ho mala usvedčovať zo znásilnenia.

Žiadne takéto svedectvo však neexistovalo. Dôkaz, ktorý prišívači vrážd účelovo vyrobili a Andrášikovi ako návnadu podhodili zabral, hoci sa jednalo o podvrh. Nie ženy, ktorá Andrášika nikdy nevidela ani nepoznala, ale „vyšetrovateľov“ sústredených okolo Lamačku.

Následne pristúpil na spoluprácu, ktorú s Pálkom celé 3 roky kontinuálne páchal. Falošná kolaborácia karieristického boľševika, ktorý do vyšetrovania zaťahoval každého koho si pplk. Pálka umienil sa v celej svojej obludnosti začala rúcať na neho samotného! Analógia príbehov Rudolfa Slánskeho a Milana Andrášika nie je náhodná. Je úplne totožná. Bol to Slánsky, kto Makarova a Lichačeva v Prahe vítal, uvádzal do kancelárií MV a zabezpečoval im nekontrolovateľné krytie. A rovnako Andrášik, kto vykonštruovaný príbeh Eduarda Pálku začal na Kauzu Cervanová, krok za krokom, neľútostne a drasticky pretvárať.

Nič z toho nebolo pravdou. Ani Andrášikove udania, ani doznania, ale ani súvisiace obvinenia. Zostal len zabudnutý dôkaz nezákonného nátlaku a Andrášik, ktorý pod vplyvom Fagana do vyšetrovania zatiahol každého, koho mu vyšetrovateľ Lamačka na papieriku podsunul. To postrehol a zadokumentoval aj forenzný psychológ docent Dobrotka, ktorého Kliment rád a často cituje:

Ale pozor! Hoci Dobrotka, alias majster kat, na Andrášikovo správanie súdy upozorňoval, „demokratický sudca“ Kliment ako majster kat úradoval. Nemilosrdne likvidoval aj tam, kde Dr. Bilčík v roku 1982 odmietol pokračovať. V roku 2006 som bol odsúdený dokonca za znásilnenie, ktoré bolo oproti roku 1982 vyvrátené nielen súdnopatologickými posudkami a vysvetleniami MUDr. Fialu a MUDr. Porubského, ale celou radou ďalších, doposiaľ účelovo a úspešne kamuflovaných dôkazov.

Okrem uvedenej nezákonnosti boli objavené už len relevantné svedectvá, ktoré popisovaný trestný čin spochybňujú, alebo od základu vyvracajú. Ku tým sa však ešte vrátim.

Treba ďalší dôkaz? Tu je:

JUDr. Milan Valašík, komunistický prokurátor, ktorý celé vyšetrovanie v roku 1982 nezákonne viedol v roku 1990 vyhlásil:

„Ak Juraj Lachmann svoje svedectvo z roku 1982 vzal naozaj späť, potom je ten posledný medzi nimi, pretože Beďač a Dúbravický boli odsúdení len na základe jeho „svedectva“. Možno by sme ich ako prokurátori aj zažalovali, ale súdy by ich spod obžaloby určite oslobodili“:

A čo sa stalo? Do hry vstúpil samozvaný demokrat Kliment. Na rozdiel od Bilčíka krágľoval ako zbavený zmyslov. Aj tam, kde by komunistický súd nikdy nikoho neodsúdil.

Je zvláštne, že Klimenta z nekalého sudcovstva usvedčujú práve tí, ktorí ho do vlastnej špiny zatiahli. Bolo to naozaj zadarmo?

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 46

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj Kliment pokračuje, ako ho už poznáme :

Údajná nahrávka z hotela Kyjev, ktorou Kliment manipuluje verejnú mienku, nikdy neexistovala. Je to eštebácky podvrh tajných, bežného normalizačného konania i myslenia. Vykonštruovaný, zneužitý a v roku 2017 podsunutý Hanusovi.

V predošlých rokoch sa na súdoch takýto dôkaz nikdy neobjavil. Ak by niekedy existoval, musel by o ňom niečo vedieť aj vypočutý svedok MUDr. Oto Vozár. Dokázať, čo sa povedalo alebo udialo je svedecky aj materiálne veľmi jednoduché. Dokázať však to, čo nikdy neexistovalo možné nie je. Svedeckú výpoveď MUDr. Ota Vozára našťastie dokumentuje súdna zápisnica, ktorá dôkazné blúznenie „sudcu“ Klimenta spoľahlivo vyvracia:

Dr. Vozár pred súdom vyhlásil, že aj Kauza Cervanová bola dôvodom jeho rozvodu. Zároveň kategoricky poprel prítomnosť exmanželky v žalovaných veciach.

Sú tu len 2 možnosti. Obe sú pre Klimenta neospravedlniteľné a zahanbujúce. Buď Kliment trestuhodne klame, alebo výpoveď svedka nikdy nečítal.  

„Sudca“ Kliment je produkt doby, v ktorej sa odohrávajú veľmi podivné udalosti. Účasť Slovenskej informačnej služby na sledovaní novinárov zakladá trestnoprávnu zodpovednosť za pogromy vedené voči vlastnému obyvateľstvu a národu. SIS sa podieľala na únose syna prezidenta Kováča, na nájomnej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej i na pokuse kompromitácie ministra vnútra. Jej agenti – kriminálnici – požívajú štátne krytie a Juraj Kliment ich služby. Chápadlá organizovaného zločinu ovládli Generálneho a Špeciálneho prokurátora a práve Kliment s Tóthom vytvárajú dôkaz ich dosahu až na rozhodovania Najvyššieho súdu. Slovenský blatný svet sa predstavuje v celej svojej obludnosti a určite ho nebude reformovať jeden z jeho tvorcov.

Slovenská informačná služba nie je spravodajskou inštitúciou 3. tisícročia, je odporným klonom štátnej bezpečnosti, jej kriminálnikov a lotrov pripravených na objednávku kohokoľvek zničiť.

Investigatívny novinár Ivan Mego zistil, že medzi nami žijú vrahovia, ktorí majú sľúbenú beztrestnosť. Spôsoby Eduarda Pálku nie sú v Slovenskej republike minulosťou. Všetko čo tu po ňom zostalo je stále živé a ohrozujúce.

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 47

V ďalšom rozhovore zverejnenom v denníku Postoj sa „sudca“ Kliment zviditeľňuje svojou sudcovskou krutosťou. Tá jeho dosahuje úroveň Pálku, eštebákov aj všetkých ferbrecherov prítomných pri tzv. vyšetrovaní. Vyhlasuje, že MUDr. Vieru Zimákovú mali zatvoriť do basy a väzobne stíhať – určite by svoje výpovede nezmenila:Bravúrne vysvetlenie „demokratického sudcu“. Len škoda, že vždy iné. Kliment si nezapamätal sled svojich múdrostí, pretože pri „svedkovi“ Andrášikovi mu to účelovo nedopínalo.

„Sudca“ Kliment v Postoji zverejnil niečo, čo vychádza priamo z jeho duše a je odrazom jeho vnútorného cítenia. Nie je to svet ľudskej múdrosti, ctihodnosti, práva, pravdy a spravodlivosti. Je to svet rinčania oceľových mreží a ich západiek, priestorov podtuchnutých krvou, štekotu besných psov, neľudskosti, utrpenia a hrôzy, šialeného kriku bitých a ubíjaných prekrikovaný ďalšími povelmi kriminálnikov nabádajúcich k násiliu.

Nezodpovedanou otázkou stále zostáva, na koho sa človek hľadajúci pravdu môže v tomto štáte ešte obrátiť, keď nie na súd. V úzkosti a strachu máme vzhliadať k sudcovi, ktorého pracovnými nástrojmi sú samé  klamstvá, ktorý radí komunistickým vrahom ako vytĺkať doznania, zatvárať dojčiace matky a oddeľovať ich od kojencov závislých od materinského mlieka? „Sudcovi“, ktorý Hanusovi diktuje ako má rozmýšľať, písať, klamať a manipulovať? Ako je možné, že práve ten, kto by mal byť v Slovenskej republike nositeľom právnej istoty je poslom a vykonávateľom boľševickej zvôle a zločinných nariadení systému?

Napíšem ako to vidím a cítim. 1400 sudcov, zavalených horami spisov, z ktorých nikdy neubudlo, ale každým dňom pribúda, v neklimatizovaných kanceláriách, v pivniciach  a skladoch plných prachu, povinných poslúchať a bezvýhradne rešpektovať právne názory o slušnosti, čistote, morálke a odbornosti kadejakých pseudoanonymov, ostrostrelcov z Bonnana a ich pokrivených klonov určite nevytvára stav spoločnosti a reálny pohľad na dnešné súdnictvo. Vytvára ho úzke jadro naozajstných zločincov okupujúcich Najvyšší súd uneseného a systematicky drancovaného štátu.

Koncentrované svinstvo, aké sa nikde na svete na jednej hromade nenachádza tu zostalo po niekdajších absolventoch jednoročných večerných právnických inštitútov vytvorených pre pracujúcich, z ktorých kedysi vzišli učitelia a lektori dnešných spôsobov. Všetkých, vrátane „pána“, ktorý na pôde Slovenskej štátnosti nazval svojho prezidenta starým chujom.

V mnohých krajinách sveta sú súdy celé generácie obsadzované šľachtou. Modrá krv nebola rozmarom ani výmyslom akejsi nadnesenej predstavivosti, či preexponovanej vznešenosti. Bola iná, pretože na rozdiel od „gottwaldovských ctihodností“ sa ako šľachta vždy aj správala. Bola prísna a zodpovedná a určite prísnejšie zodpovednejšia práve vo svojich radoch. Istotou, záštitou i útočišťom pre účastníkov súdnych konaní všetkých európnov, nielen tých milujúcich svojich kráľov.

Nič na svete nie je čiernobiele. Ani cirkev nevidiaca pedofila, trpiaca eštebáka, ani súdny stav tolerujúci podvodníkov, klamárov a úplatných prišívačov vrážd.

To však nie je všetko, pretože „jemnocitná ctihodnosť“, za ktorú odôvodňuje rozsudok Peter Tóth, sa do svojho predpokladu vôbec netrafila.

Keby si bol „sudca“ Kliment niekedy prečítal trestný spis, bol by sa dopátral aj toho, čo sa naozaj udialo. Pani MUDr. Viera Vozárová, rod. Zimáková väzobne stíhaná naozaj bola, len „sudca“ Kliment si to akosi nevšimol. Ako sa to mohlo stať?

Jednoducho. Je to dôkaz, že sudcom Najvyššieho súdu SR je lenivý a nezodpovedný človek, ktorý si nemal kedy naštudovať trestný spis. Orgán, ktorý číta len obžalobu a výpovede jej svedkov v súlade s myslením nalinkovaných Švábom a Bacílkom pred 70 rokmi.

MUDr. Vozárová bola z väzby prepustená po tom, čo svoje posledné vyhlásenie pod tlakom zobrala nazad a musela sa vrátiť k obsahu krivých obvinení indikovaných a nadiktovaných Valašíkom a Lamačkom. Bola to jej posledná povinnosť a posledné výkupné, ktorým musela splatiť dlh voči svojej 1,5-ročnej dcére:

MUDr. Viera Zimáková sa so svojou dcérou stretla až po 20 rokoch. Po tom, čo ju ako „kriminálničku“ prepustili z výkonu trestu. Všetko dopadlo presne tak, ako jej Klimentoví chránenci sľubovali.  

Pani MUDr. Viera Vozárová rod. Zimáková svoju výpoveď pred súdmi nikdy nezmenila!

Denník N zverejnil nedávno túto správu:

Kliment, rešpekt a pokora. Alebo všetko čo papier ešte znesie.

JUDr. Juraj Kliment – spoločník Petra Tótha – ktorý oklame každého koho pozná, neúspešný a zdebaklovaný konateľ svinsky sprivatizovanej spravodlivosti sa snaží „úctivo, ponížene a zdvorilo“  oklamať, že kandidatúru na Generálneho prokurátora prijíma s rešpektom a pokorou. Vraj by chcel reformovať líniu prokurátormi riadenej inštitúcie, vedenej kedysi brathom svojho poskoka.

Chcel šéfovať NBÚ, ale jeho riaditeľom sa nestal. Neodišiel so cťou, ako nadiktoval Hanusovi do novín. Odišiel s otlačkom baganče na svojom zadku. Údajne dokonca skákal od radosti.

Chcel byť predsedom Súdnej rady SR, narobil okolo seba veľa kriku, ale spiritus rector povedal nie.

Chcel sa stať Predsedom NS SR. Prišiel naklamal a pourážal, ale ani tu mu krok nevyšiel.

Ak si odmyslíme obligatórne oficiality Ústavu štátu a práva spojené s Klimentovou kandidatúrou, poľahky môžeme konštatovať, že „sudca“ Kliment zatúžil po ďalšej funkcii.

Klamár a podvodník, ktorý si v Kauze Cervanová od roku 2004 nemal kedy naštudovať trestný spis, by chcel rozkazovať a rozhodovať koho a ako trestne stíhať a prenasledovať. Ako naložiť nevinných do kriminálov a usvedčiť ich väzenskou agentúrou a tajnými, veď kontinuita plných väzníc bola kedysi súčasťou plnenia päťročných plánov a hospodárskych záväzkov rozvinutej socialistickej spoločnosti. Všetky továrne sústredené v Leopoldovskej pevnosti či Ilave boli naviazané na štátny rozpočet. Keby nebolo väzňov, neboli by ani výsledky, frčky, diplomy a medaile.

Nech boh ochraňuje tento národ, túto spoločnosť a túto krajinu, ak by sa Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky malo stať lenivé a vierolomné indivídum spravodlivosti väzenských ciel, kriminálnych zločincov, a ich Tóthov a Hanusov.

Ďalšie pôsobenie takéhoto človeka a „sudcu“ a jeho spôsobilosť obliekať talár je tou najväčšou urážkou ľudskej dôstojnosti a štátnej slušnosti. Kliment s Tóthom s ich spravodajsko-väzenskými prepojeniami sú schopní horšieho, než si to normálny človek dokáže predstaviť. Ani správa o účasti na 2-násobnej vražde nič nezmenila. Tóth špacíruje po Bratislave, kuje pikle a pripravuje ďalšie podlosti akoby sa nikdy nič nebolo stalo.

Komplex sadistickej nenávisti sa neobjavuje ako niečo nepoznané. Josef Urválek prokurátor Státního soudu a žalobca Slánskeho a Horákovej bol sadistickým psychopatom a stelesnením zla. Následky výkonu jeho spravodlivosti všetci poznáme, veď Gottwaldovské súdnictvo a zákonodarstvo sú v Slovenskej republike stále prítomné i hmatateľné.

A ešte niečo.

Tento odkaz nepíše Edmond Dantes. Píše ho jeden neuveriteľne skurvený život poznamenaný hrôzami páchanými pod dopadom Zvláštní skupiny a jej pozostatkov. Niekdajšej spoločnosti, ktorá sa nazývala socialistickou. Čo do autokracie sa od Himmlera a Goebelsa v ničom neodlišovala a dôkazom nie je len udavač Pálka slúžiaci všetkým systémom i režimom. Sondergruppen a „Zvláštní skupina“ boli útvary, ktoré neboli zvláštne svojou legitimitou alebo poslaním, ale mocenským vyčlenením mimo všetkých zákonných rámcov a právnych noriem. Ak to „sudca“ Kliment dodnes nezistil, potom nie je možné predpokladať, že trestný spis Kauzy Cervanová niekedy vôbec otvoril. A to nepojednávam o tom, čo sa objavilo v Kaniciach.

Všetkým členom Ústavnoprávneho výboru a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky odkazujem, že „sudca“ Kliment nie je len ten, kto zradil Krista. JUDr. Juraj Kliment s Petrom Tóthom a Martinom Hanusom Ježiša Krista zavraždili a pribili na kríž. Každý svojim spôsobom, dielom, s plným vedomím a najčistejším svedomím.

Pokračovanie nabudúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

Kauza Cervanová, 1. časť  – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania 

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV 

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka

Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi

Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“

Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896

Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“

Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely

Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie

Kauza Cervanová, 13. časť – Posolstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 14. časť – „Sudca“ Kliment a jeho klamstvá

Kauza Cervanová, 15. časť – Majestát pravdy „sudcu“ Klimenta

Kauza Cervanová, 16. časť – Kompiláty eštebáckej tvorivosti

Kauza Cervanová, 17. časť – „Sudca“ Kliment, čo odpoveď to klamstvo

Kauza Cervanová, 18. časť – Detektor lží, polygraf, veda a paveda

Kauza Cervanová, 19. časť – Bezcharakterné, nehodné a podlé

Kauza Cervanová, 20. časť – Generálny prokurátor Kliment?

Kauza Cervanová, 21. časť – Lži, logika a Generálny prokurátor SR