Denník N

Aké pravidlá budú platiť pre školy po plošnom testovaní? Na deti opäť zabúdame. Európa to vidí inak.

Takto vidí význam školy pre deti slovenská vláda v kampaňovom videu o zodpovednosti. Odpoveď na to, kedy sa vrátia do škôl a kedy budú môcť opäť športovať a rozvíjať umelecké nadanie, zatiaľ deti nepoznajú.
Takto vidí význam školy pre deti slovenská vláda v kampaňovom videu o zodpovednosti. Odpoveď na to, kedy sa vrátia do škôl a kedy budú môcť opäť športovať a rozvíjať umelecké nadanie, zatiaľ deti nepoznajú.

S negatívnym antigénovým či PCR testom na koronavírus sa po víkende budeme môcť hýbať „relatívne slobodne,“ vyhlásil v stredu na tlačovej konferencií po rokovaní vlády premiér Igor Matovič.

O deťoch a študentoch nepadlo ani slovo. Aj deti od 10 rokov sa pritom testov zúčastnia. A deti a študenti nepotrebujú ísť do obchodu či reštaurácie. Potrebujú ísť do školy a do zariadení, ktoré rozvíjajú ich športový či umelecký talent.

Aj európske krajiny v tieto dni ohlasujú lockdown-y – školy však zostávajú otvorené a vzdelávanie, duševné zdravie a rozvoj detí je pre lídrov medzi top prioritami.

V 1. vlne pandémie „deti nemali hlas“ a školy boli otvárané posledné v balíku s nočnými klubmi a po nákupných centrách, kostoloch či svadbách. To by sa nemalo opakovať,“ žiada preto výzva rodičov, študentov, ale i učiteľov Dajme deťom hlas v čase pandémie, ktorú možno podpísať na tomto linku.

Deti bez športu či škôl. Ministerstvo chce diskusiu začať po testovaní.

Pred 24.10., odkedy máme na Slovensku zákaz vychádzania, platilo pravidlo, že deti môžu mať aspoň  individuálne hodiny na základných umeleckých školách. Športových tréningov alebo skupinovej výučby sa zúčastňovali v malých skupinkách najviac po šesť. Bude aspoň toto deťom umožnené po celoplošnom testovaní s negatívnym testom na koronavírus?

Nemáme informácie o tom, kedy by sme mohli začať s deťmi športovať. Deťom sa venujeme popri tréningu profesionálnych športovcov, pretože nám záleží na tom, aby sme ich udržali pri športe. Obávame sa však, že ak bude táto situácia pretrvávať dlhšie, mnohé deti sa už nemusia ku športu vrátiť,“ hovorí trénerka atletiky Naďa Bendová, ktorá trénuje aj šprintéra Jána Volka. Aj ona, podobne ako mnohí tréneri a učitelia po prvom sprísnení opatrení 15. 10. nastavovala podmienky tak, aby mohli deti trénovať aspoň v skupinkách najviac po šesť. „Bola to úmorná trojdňová práca, museli sme obvolať rodičov, zistiť, ktoré dieťa kedy môže a rozdeliť ich. A nakoniec sme takto fungovali len týždeň.“ Šéftréner Slovenského atletického zväzu Martina Pupiš upozorňuje, že: „o možnosť hýbať sa príde len v atletike vyše 12 000 mladých športovcov do 23 rokov. Atletické kluby sú zväčša občianske združenia, nevzťahujú sa na ne ani kompenzácie za straty v dôsledku pandémie.“

Záujem učiť deti majú i umelecké školy. „Rešpektujeme nariadenia odborníkov a ministerstva školstva o obmedzení prezenčnej výučby, no budeme radi, ak by sa po celoplošnom testovaní mohli deti do umeleckých škôl vrátiť aj skôr ako 30.11. Možno aspoň v takej podobe, ako pred zákazom vychádzania – aspoň individuálne výučba a výučba skupín individuálne. Učitelia chcú učiť prezenčne. Chceme a vieme učiť i dištančne, no pre sociálny kontakt a umelecký rozvoj detí je prezenčná výučba dôležitá,“ hovorí Zuzana Horváthová, riaditeľka ZUŠ Eugena Suchoňa v Bratislave a predsedníčka Asociáciu ZUŠ „EMU-Slovakia“ .

Pýtali sme sa Úradu vlády, Úradu verejného zdravotníctva SR, ministrov školstva a zdravotníctva ako plánujú meniť po víkendom testovaní opatrenia vo vzťahu k deťom. Úrady otázky presmerovali na rezort školstva. Ten odpovedal, že „uvoľňovaniu opatrení sa bude možné vyjadriť po celoplošnom testovaní. Záujmom ministra školstva je však mať otvorené školy a prezenčnú výučbu v maximálne možnej miere s ohľadom na bezpečnosť a zdravie žiakov a učiteľov.“ Minister školstva Branislav Gröhling už na tlačovej konferencií po zákaze vychádzania a potom v rozhovore s B. Závodským na Exprese avizoval, že ak to výsledky testovania dovolia, chce s odborníkmi hovoriť o možnostiach učiť individuálne v malých skupinách, možno púšťať do škôl jednotlivé ročníky. Chce sa aj čo najskôr vrátiť k školskému semaforu, ktorý fungoval dobre a podporiť bezpečnosť žiakov a učiteľov školskými tímami, ktoré by v prípade, že sa vyskytne pozitívny prípad na koronavírus, rýchle vedeli pretestovať triedu, aby výučba mohla pokračovať.

OZ Rodičia.sk uskutočnilo na vzorke 1020 respondentov prieskum o dopadoch zatvorených škôl počas jarnej 1. vlny pandémie na deti. Veľká časť rodičov vyjadrila názor, že kvôli zavretým školám deti dostatočne neovládajú učivo a uzavretie ihrísk a športovísk negatívne ovplyvnilo psychohygienu detí a ich možnosti zmysluplne tráviť čas.

Európa: Školy sú medzi top prioritami

Európa má vo vzťahu k deťom a školám priority jasné. „Deti nemôžu v boji s pandémiou stáť na strane porazených. Vzdelávanie musí byť našou top prioritou,“ vyhlásila kancelárka Angela Merkelová. Aj po poslednom sprísnení opatrení školy v Nemecku zostávajú zatiaľ stále otvorené. Opatrenia majú byť „proporčné, cielené, časovo limitované“ a „musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme udržali otvorené školy a boli vytvorené podmienky pre deti z rizikových skupín s osobitnými študijnými či zdravotnými potrebami,“ počujeme z úst riaditeľa WHO pre Európu Hansa Klugeho. „Nemôžeme dovoliť, aby deti a mladí ľudia boli ďalšou obeťou tejto choroby,“ povedal írsky premiér, keď oznámil obmedzenie vychádzania.

Rakúsko, kde práve prebiehajú jesenné prázdniny, pripravuje opatrenia, ktoré ešte zvýšia bezpečnosť škôl. „Musíme hľadať rovnováhu medzi vzdelávaním a ochranou zdravia,“ povedal rakúsky minister školstva H. Faßmann na spoločnej tlačovej konferencií s ministrom zdravotníctva. Antigénové testy, ktoré krajiny kúpila, použije na rýchle testovanie detí, ktoré môžu mať príznaky respiračného ochorenia. Pilotný projekt sa rozbehne po prázdninách a v decembri by sa mal rozšíriť plošne. Cieľom je udržať otvorené školy aj v červených zónach a znížiť počet detí, ktoré sú v karanténe len z preventívnych dôvodov. „Ak by niektoré stredné školy prešli na dištančné vzdelávanie, musia urobiť všetko preto, aby sa učili aspoň maturitné ročníky,“ hovorí minister. V Rakúsku sa opatrenia zavádzajú podľa situácie v regióne. Z cca. 5500 škôl bolo minulý týždeň zavretých len sedem. Fungujú športové a záujmové kluby pre deti. Aj tie sa európske krajiny snažia udržať do najdlhšie. Vo Francúzsku pri prísnejších pravidlách ako platia dnes na Slovensku zostávajú školy otvorené. A ak treba zatvoriť športoviská či voľnočasové centrá, zatvárajú sa najskôr pre dospelých, až potom pre deti.

Chrípka bývala vždy vzorom našich pandemických plánov. Tým sme sa riadili i v prvej vlne a zatvorili sme školy. Medzitým sa však zistilo, že deti pri Covid-19 nie sú hlavným šíriteľmi epidémie,“ cituje v súvislosti so školami ORF Johannesa Huebnera, profesora detskej infektológie na Univerzite Ludwiga Maximiliána v Mníchove.

Školy a deti si zaslúžia regionálny prístup a rešpekt

Na Slovensku boli zatvorené všetky stredné školy a zrušené rozvojové aktivity pre deti v celej krajine v nedeľu večer 11.10., doslova zvečera do rána a bez časového plánu. Takéto rozhodovanie nie je prejavom rešpektu a úcty k tým, ktorých sa týka. „Mali sme dopredu pripravený rozvrh pre prípad dištančného vzdelávania. Neboli sme však pripravení na to, že k zmene príde zo dňa na deň,“ reagoval riaditeľ Gymnázia Alejová 1 v Košiciach Ľubomír Sobek. „U nás je dôležitý odborný výcvik. Môže sa stať, že prejde rok a naši študenti stratia možnosť získať zručnosť pre budúce povolanie,“ povedal Ján Žuffa, riaditeľ Spojenej školy v Banskej Bystrici. Zároveň upozornil, že sú najväčšia škola v Banskobystrickom kraji, no do zatvorenia nemali ani jedného pozitívneho žiaka či učiteľa. Celkovo mali v Banskobystrickom samosprávnom kraji v  septembri zatvorenú len jednu školu a na ďalších z celkového počtu 60 mali zatvorených 16 tried.

Ministerstvo obrany našlo pre deti miesto v kampaňovom videu Som zodpovedný. Deti v ňom hovoria, že treba byť zodpovedný, lebo „potom si dám jednu kávu či skôr horúcu čokoládu.“ To však nie je to, čo deti najviac potrebujú.

Druhý stupeň základných škôl dostal jeden deň na to, aby si deti zobrali zo škôl učebnice a dohodli sa s učiteľmi na ďalšom fungovaní. Aj základné školy však zostávajú zatvorené plošne, bez ohľadu na to, o aké školy ide a v akej situácií sú deti. Napr. na základnej škole v Rokycanoch študujú deti z marginalizovaných komunít, a to prvý až piaty ročník. Od pondelka sú v škole prvé štyri ročníky a piataci zostali doma. Keďže platí zákaz vychádzania, pracovné listy im, podľa učiteľky Simony Marcinkovej z Teach for Slovakia nosia mladší spolužiaci. „Všetci veríme, že sa i piataci budú môcť čím skôr vrátiť do školy,“ povedala v rozhovore pre Expres. „My sme pokojne mohli učiť v bežnom režime, pretože v meste nemáme ani migráciu – nám na školu chodia len dobšinské deti a zopár detí zo susedných obcí, tých je však len do desať,“ povedala v rozhovore pre Denník N aj učiteľka ZŠ v Dobšinej Eleonóra Liptáková. „Pokiaľ to bude trvať mesiac, tak to nemusí mať fatálne následky. Ale pokiaľ by bolo naďalej vyučovanie prerušované , to sa bude ťažko dobiehať, pretože deti majú ešte deficity z minulého školského roku.“

Analýza Inštitútu vzdelávacej politiky už v lete varovala, že počas 1. vlny pandémie bolo absolútne bez dištančného vzdelávania 52-tisíc detí a 128-tisíc sa učilo bez prístupu k internetu. Išlo predovšetkým o deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, deti z chudobných domácnosti a mnohopočetných domácnosti. Napriek tomu sme zatvorili plošne všetky školy, hoci na dištančné vzdelávanie nedostali financie. Prvý balík im posiela ministerstvo školstva z vlastného rozpočtu teraz, ďalšie peniaze majú priniesť eurofondy, no najskôr na prelome roka. Školy, ktoré nevzdelávajú online, dostanú príspevok na tlač pracovných listov.

V 1. vlne sme školy otvárali s nočnými klubmi

Vláde adresujú výzvy a petície fitness centrá, biskupi či nevesty. Slovensko by však malo mať v čase pandémie jasné priority a mali by byť v súlade s tými európskymi.

Popri zdravotníctve a ochrane zdravia musí byť aj pre Slovensko vzdelávanie a rozvojové činnosti detí prioritou tak, ako je to vo vyspelých európskych krajinách. Našim prístupom totiž môžeme ovplyvniť budúci úspech či duševné a telesné zdravie celej generácie detí,“ píše sa preto vo výzve Dajme deťom hlas v čase pandémie, ktorá spája rodičov, učiteľov, psychológov i študentov. Odpoveďou snáď nebude len video, ktoré po rokovaní vlády zverejnil minister obrany v rámci kampane Som zodpovedný. Vystupujú v ňom malé deti a hovoria, že „škola je vlastne fajn“ a treba byť zodpovedný, lebo „potom si dám kávu či skôr horúcu čokoládu.“ Kde v rebríčku je však naša zodpovednosť za budúcnosť detí?

V 1. vlne pandémie „deti nemali hlas“ a školy boli otvárané posledné – v balíku s nočnými klubmi. To sa už nesmie opakovať. Preto je o pláne pre školy potrebné hovoriť už dnes.

Výzvu možno podpísať tu.

Teraz najčítanejšie

Andrea Hajdúchová

Bola som nominovaná za tento blog na Novinársku cenu 2018. V roku 2016 som získala Cenu za vedu a techniku - kategória popularizácia vedy. Som novinárka (pôsobila som vyše 10 rokov v SME), a PR manažérka, pričom ako PR som sa vždy sústredila na oblasti, ktoré zlepšujú spoločnosť či životné prostredie (Úsmev ako dar, WWF Slovensko, STU...) .Som autorka knihy 10-10-10 (10 rozhovorov s 10 vedcami o 10 výzvach, ktorým čelí vedecká oblasť!. Dostupná na:  https://vedanadosah.cvtisr.sk/publikacie/10-10-10/ V októbri 2020 sme s ďalšími rodičmi, psychológmi/gičkami, učiteľmi/ľkami i študentmi/tkami založili Iniciatívu @DajmeDetomHlas, ktorá vyzvala lídrov, aby v boji s pandémiou nesiahali k zatvoreniu škôl ako k prvému riešeniu a k dlhodobému riešeniu, neporušovali právo na vzdelávanie a neobmedzovali rozvojové a športové aktivity detí a mladých ľudí. Po pandémií sa Iniciatíva zmenila na OZ Dajme deťom hlas.