Denník N

2050 – Utópia na Zemi (2/5) – maturita

Martin maturoval zo štyroch predmetov. Dvoch vedľajších, na ktoré stačili relatívne povrchné vedomosti získané počas denného štúdia typicky jednou alebo dvoma hodinami týždenne. Hlavný a druhý hlavný predmet však museli ísť do hĺbky.

Prvá časť

Martin svoju sebarealizáciu paradoxne nevidel v technických predmetoch, lákali ho skôr humanitné vedy. Zdôvodňoval to tým, že nevidí dostatočne prínosné vzdelanie, ktoré by umožnilo napríklad 30% optimalizáciu nejakého technologického procesu. Svet podľa neho už až tak veľmi nepotreboval ďalšieho Elona Muska, ktorý napokon ešte stále žil. Martinov otec pracoval v bratislavskej pobočke SPACE-Xu.

Odkedy sa k ľudstvu prostredníctvom gravitačných vĺn v roku 2040 prihovorila cudzia (ktorá sa napokon ukázala ako materská) civilizácia, vyšlo na povrch množstvo vecí.

Zrazu bolo jasné ako to asi bolo s takými vecami ako zázrakmi opradenými židovským exodom z Egypta, Kristovým zmŕtvychvstaním či inými vecami.

Materské civilizácie boli presne ako v normálnom živote dve. Ľudstvo sa konečne dozvedelo, že vzniklo ako milostný románik dvoch starých civilizácií v mliečnej dráhe. Genóm človeka obsahoval časti, ktoré boli z časti z jednej civilizácie a z časti z druhej.

Vyšlo najavo, že ľudstvo vzniklo vďaka túžbe skupiny vedcov v materských civilizáciách vytvoriť bytosť, ktorá by skombinovala v sebe najlepšie vlastnosti oboch rodičov. Planetárne rady materských civilizácií však takéto experimentovanie neschválili. Experiment sa napriek tomu udial a výsledok predstihol akékoľvek očakávania. Stvorili človeka tak inteligentného, že až sa to prevalilo, na materských planétach sa zľakli potenciálu, ktorým nový druh človeka oplýval. Okamžite zakázali akékoľvek ďalšie experimenty a vedci museli Zem opustiť a nechať ľudstvo napospas svojmu osudu. Blízko planéty ostala iba malá kontrolná posádka, ktorá mierne usmerňovala osud ľudstva a zasahovala iba v najkritickejších okamihoch.

Ľudstvo tak ostalo na Zemi osamotené, spoliehajúc sa vo väčšine prípadov iba na vlastnú päsť. 4000 rokov starý príbeh, ktorý viedol od vytvorenia židovského národa, cez exodus židov z Egypta, menenie behu dejín Ježišom Kristom až po zmiešanie vyvoleného národa s ľuďmi celého sveta vyvrcholil v roku 2040 obrovským posunom v technológiách a opätovným spojením sa s rodičmi.

Ľudstvo napriek masívnemu pokroku technológií a lepšiemu chápaniu toho, ako fungujú fyzikálne zákony koncept Boha nezabilo, ako trúfalo tvrdil Nietzche. Práve naopak, technologický pokrok priviedol človeka na najjemnejšiu úroveň poznania. Človek pochopil, že ak nezapojí vieru, nikdy nedokáže zložitosť bytia absorbovať v úplnej plnosti. Ak sa dostanete na úroveň v ktorej viete, že negatívny náboj nejakej častice je priťahovaný pozitívnym nábojom inej častice, možno sa dá to poznanie zdokonaliť tým, že ho rozoberiete na vibráciu strún, ktoré tvoria danú časticu. Prečo vibrovanie jednej struny priťahuje vibrovanie inej struny musíte už ale nechať na vieru. Viera je základný stavebný prvok, ktorým je tvorená realita. Ľudia pochopili, že základné fyzikálne zákony, sú proste iba tak hlboké zvyky/kŕče reality, že sa dejú vždy keď nastanú určité predpoklady. Samotné jadrá fyzikálnych zákonov na najnižšej úrovni už vysvetlenie nemajú a mechanizmus, ktorý je tomuto paralelný v mysli človeka je práve viera. Realita tak verí, že kladný náboj je priťahovaný záporným nábojom, že sa to v praxi aj vždy udeje.

Martin vedel, že ľudstvo čaká podobné dobrodružstvo ako robila materská civilizácia s nimi. V medzi civilizačnom kontakte platili rovnako prísne pravidlá aké sa mali uplatňovať pri takých zložitých a živelných systémoch ako ekonómia – v drvivej väčšine prípadov platilo pravidlo nezasahovať a viditeľne už vôbec nie za žiadnych okolností. Materská civilizácia tento zákon dodržiavala do bodky. Kým neboli na Zemi zavedené viditeľné peniaze, zavedená jedna globálna mena a vytvorená jedna vláda reprezentujúca celú Zem, bol akýkoľvek priamy kontakt vylúčený. Dalo by sa použiť prirovnanie k ľudskému životu. Ľudstvo dosiahlo zavedením viditeľných peňazí dospelosti a vytvorením a podporou dcérskej civilizácie malo mať svoje vlastné dieťa – zdokonalenú civilizáciu. Túto budúcu novú civilizáciu bude potrebné vypiplať od úplnej jednoduchosti až ku stavbe kvantových počítačov a medzi-hviezdnych korábov. Martina priťahovala predstava mať v takomto procese prsty. Na to, aby sa stal takýmto top-inžinierom novo vytvorenej civilizácie bolo treba úplne iných schopností ako iba zvládať technológie. Preto Martinovým hlavným predmetom bol Dejepis a druhým hlavným Filozofia.

Deň začínal sa ale ľahšie – matematikou a programovaním.

Otázka, ktorú si vytiahol z matematiky, mu pripadala až smiešne jednoduchá. Odvodenie vzorca na výpočet objemu gule. Integrály mal Martin naštudované zo zvedavosti už v 12tich rokoch. Na rôznych matematických olympiádach sa nimi dali občas vyriešiť problémy, ktoré inak šli iba rôznymi fintami, ktoré si vymysleli organizátori olympiády. Martin im takto znalosťou učiva, ktoré sa učilo až v štvrtom ročníku na strednej prechádzal cez rozum.

Princípy kvantových počítačov, ktoré si vytiahol z informatiky, boli už trochu náročnejšia výzva. Podrobne popísal mechanizmus akým funguje online prepojenie medzi vesmírnou stanicou nad Marsom a Zemou – vďaka kvantovému prepojeniu častíc je možné dosiahnuť funkčnosť okamžitého internetu – častice neustále cestujú medzi Zemou a Marsom a tesne pred tým ako je častica na Zemi prijatá sa zmení na Marse jej polarita určitým spôsobom. To spôsobí okamžitú opačnú zmenu častice, ktorá už je pri Zemi. Vďaka tomuto mechanizmu je tok informácií medzi Marsom a Zemou okamžitý, napriek obrovskej vzdialenosti.

Jeho vyučujúci informatiky – profesor Fogl, ktorý bol na škole za mierneho excentrika sa ho spýtal, aký je podľa posledných poznatkov vzťah medzi realizovaním kvantových výpočtov a vedomím. Martin vedel, že v prvej tretine storočia, kým kvantové počítače neboli dostatočne rozvinuté, niektorí významní vedci ako Roger Penrose nahlas uvažovali nad procesom vedomia v súvislosti s kvantovými výpočtami. Martin to teda spomenul – a vzápätí dodal, že vedomie sa podľa neho uspokojujúcejšie rieši na iných predmetoch ako na informatike. Profesora zdá sa táto narážka uspokojila.

Martin si na ten okamih v ten deň ešte raz spomenul, keď uvidel meno profesora Fogla ako zastupujúceho pedagóga v skúšajúcej komisii pred nástupom na skúšku z filozofie.

Po programovaní ale nasledoval Dejepis.

Koniec druhej časti

Epilóg

Tieto riadky píšem 22.10.2020. Všetko čo je v poviedke datované s neskorším dátum alebo prípadne siaha do minulosti nie faktickým spôsobom je – fikcia. Poviedku som sa snažil písať tak, aby sa páčila v prvom rade mne – teda zakomponovať to, čo si myslím že viem o viac či menej vzdialenej budúcnosti, to, čo som si dopočítal s vysokou pravdepodobnosťou o minulosti – zmiešať do textu, ktorý by prípadnému nezaujatému čitateľovi neznalému pozemských reálií pripadal ako skutočnosť, ktorá sa kdesi kedysi naozaj odohrala.

Primárnou úlohou tejto poviedky je spropagovať myšlienku viditeľných peňazí a knihu Kvantové vedomie, ktorú píšem – a pomôcť obom k úspešnejšiemu štartu. Viditeľné peniaze považujem za projekt, ktorý reštartuje spolunažívanie ľudí spôsobom, ktorý bude hodný a zodpovedajúci 3. tisícročiu. Je podľa mňa pravdepodobné, že zavedenie viditeľných peňazí sa ukáže ako nevyhnutná podmienka kľudného a spravodlivého spolunažívania ľudí na planéte.

Chcem Vás poprosiť, ak sa Vám poviedka páči a zaujíma Vás čo bude nasledovať buď v poviedke alebo s projektom viditeľných peňazí, prihláste sa so svojim emailom na odber noviniek na https://viditelnepeniaze.sk

Ďakujem,

Peter Boško

autor

Tretia časť

Teraz najčítanejšie