Ako obliecť chlapa do kroja

Medzi inými inštrukciami…, treba si priniesť kroj z krajiny, odkiaľ prichádza. Vybrali ho. Na euroázijskú konferenciu do Indie. Mami, prosím ťa, pomôžeš? Ty vieš…

Vstupné údaje. Môj najmladší syn. Chlap ako hora. Meter deväťdesiat dva, adekvátne tomu váha, hlava, na ktorú nie je bežne dostať klobúk. Noha? Trinástka. Čas? Necelé dva týždne.

Nejaký ten rok som mala k folklóru celkom blízko. Skúsim. Aj keď… Dvanásť dní na realizáciu?

Počasie v Indii? Obdobie monzúnov. Vysoká vzdušná vlhkosť.

Vytypujem možnú zostavu kroja. Košeľa, ľanové gate širice, opasok, krpce, klobúk. Najnutnejšia krojová výbava chlapa. Letná. Vynechávam súkennú vestu i nohavice, čižmy. Vlhko… by im neprospelo. Ani krátky čas ich výrobu nepodporuje.

Na požičovňu zabudnem dopredu. Nepredpokladám, že by niektorá mala v ponuke požadovaný kroj vo veľkosti. Viď tu vyššie.

Skenujem dostupných známych i neznámych výrobcov na internete. V ponuke nenájdem žiadnu veľkosť, ktorá by môjmu najmladšiemu „chlapcovi“ ako tak sadla.

Prvé riešim košeľu a gate. Gabika! Poznáme sa z fejsbúku. Nie, nikdy sme sa nevideli. Odobruje moju voľbu. Chvíľku frfle. Že tak naponáhlo. Má pravdu. Potom sa predsa len dohodneme. Posielam miery a fotku, aby vedela, na koho šije. Skúšku? Netreba. Ja to mám v oku, vraví.

Hľadám výrobcov krpcov, opaskov a klobúka. Vyberiem, napíšem, čakám na odpoveď. Z viacerých ozval sa jeden. Hneď na druhý deň. Z Čadce. Krpce, opasky, klobúky je jeho remeslo. No, nešil som ešte také veľké krpce. Ale…, skúsim. Opasok? Nie, nebude problém. Mám hotový na obvod 122 cm. Trojprackový. Super! Vyhovuje! A… má priestor na uloženie dokladov? Takú kapsičku. Odvnútra. Nie, nemá. Ale, voľačo vymyslím. Urobím naň malú záponku. Na doklady. To sa dá. Ďakujem, ďakujem, ďakujem.

Klobúk! Našla som vo vašej ponuke, že vyrábate aj klobúky. Na aký obvod hlavy? Šestdesiat šesť centimetrov. Vidím začudovanie na druhom konci „linky,“ aj keď nemáme videohovor. No, viete, najväčší som robil šesťdesiat jeden centimetrový. Nemám naň formu. Ale…, keby ste formu rozpílili na štyri časti a prepojili ich skrutkami, možno by sa dal… Zväčšiť. To je dobrý nápad! Mohol by som vyskúšať! Premyslím. Dám vám vedieť.

Medzitým, predsa len, píšem na jeden internentový portál s krojmi a pýtam sa na klobúk. Na druhý deň mi volá pani z portálu. Nie, klobúk nemajú. A kroj, odkiaľ máte? Nuž, dala som ho ušiť. Menujem Gabiku. Vzápätí si vypočujem sériu nelichotivých viet na jej adresu. Nestihnem ani nič. Nechám pani dohovoriť. Poďakujem za jej ochotu. Ale… kroj už meniť nebudem. Aj tak nemajú veľkosť, ktorú môj „chlapec“ potrebuje. Nepomohla mi. Iba zadumala. Nevedela som, že aj medzi výrobcami krojov… sú takéto praktiky.

Čakám na verdikt klobúkmajstra. Volá na druhý deň. Nedá sa to. Len po tú šesťdesiat jednotku. Dumáme spolu. V rozhovore, čo urobiť. Klobúk… má byť liptovský. Košeľa, širice, opasok, krpce… Bez klobúka by to nebolo ono. Ale, videl som, v Hrušove. Na slávnostiach. Bol tam klobučník, čo tvaroval klobúky v ruke. Bez formy. Skúste sa popýtať. Možno on bude vedieť.

Hľadám číslo obecného úradu v Hrušove. S malou dušičkou a veľkou vierou vytáčam. Dvíha pani. Vysvetľujem a prosím. Či náhodou… nevedia. Ako sa ten majster klobučník volá. Čo vyrába klobúky v ruke. Zavolajte mi tak o päť minút. Volám znova. O päť minút. Pani mi dáva meno a telefónne číslo. Ďakujem, ďakujem, ďakujem!

Majster klobučník je z Levíc. Ujo na dôchodku. Vypočuje si ma. Čuduje sa prečuduje. Čože je to za veľkú hlavu. Nuž, aký sa mi urodil. Veru, taký ešte nerobil. Najväčší na šesťdesiať štyri centimetrov. Ale, zavolajte mi v pondelok. Podumám, či sa na to dám. Od zmieňovaného pondelka je do odletu do Indie 5 dní. Poručeno Pánu Bohu, si vravím. Podarí sa, podarí. Nepodarí, nepodarí. Budú si myslieť, že na Slovensku sa nosí ako kroj oblek.

V sobotu idem zobrať kroj Gabike. Mám ju po trase, keď chodím za mamou na horniaky. Vidíme sa prvýkrát v živote naživo. Prinesie kroj. Košeľa biela, ľanová, na uväzovanie, s vyšívanou stuhou okolo krku a okolo priestrihu. Vzadu múdro dlhšia. Širice naozaj široké, tiež z ľahučkého ľanového. Prehodíme pár slov, zaplatím a… ďakujem, ďakujem, ďakujem.

Prinesiem domov. Mladý si oblečie kroj. Sadol ako uliaty. Usmievam sa. Lebo… chlap v kroji…, je len chlap v kroji. Šumný! Sebachvála? Dobre. Ženy, skúste obliecť toho svojho chlapa a potom napíšte. Ako sa vám ľúbil.

Mladý vyzlečie košeľu a širice si necháva oblečené. Chodí v nich celý deň a nevie si vynachváliť ich ventilačné kvality.

Čas sa kráti.

Volám v pondelok majstrovi klobučníkovi do Levíc. Áno, nezabudol som na vás. No, dám sa na to! A stihnete? Určite! Doprava? Som dôchodca. Sadnem na vlak, o chvíľu som v Bratislave. Aj syna pôjdem kuknúť, aj klobúk môžem doniesť. Alebo vám ho pošlem ako list. Klobúkový list som veru ešte nevidela, ale verím.

Dušu mi naduchuje krásny pocit. Neviem mu dať meno. Pocit… za a zo všetkých tých remeselníkov, ktorí ma v živote nevideli. A nerobilo im problém vyhovieť mojej nadmernej objednávke. Hlavne, nájsť riešenie. Tá ochota! Fortieľ, s akým sa ujali realizácie. Čosi pekné archetypálne slovenské na pozadí toho všetkého. Bohužiaľ, aj skúsenosť závisti patrila do tej zostavy.

V stredu prišiel balík s krpcami a opaskom. Sadli ako to na to. Vo štvrtok prišiel listobalík s klobúkom. Hĺbka dienka, forma, tvar. Všetko tak, ako má byť. Aby sa chlap v kroji cítil dobre. Sadol ako na mieru. Mladý je nadšený. Hotuje sa, že širice i košeľu bude nosiť i na dni všedné. Nielen reprezentačne. Opasok si chcel dať aj na cestu. Potom usúdil, že by sa mu v ňom nesedelo pohodlne. V piatok… môj „chlapec“ odcestoval. Do Indie. S kúskom čohosi rodného. Slovenského. Okrem seba.

Pozerajúc na môjho mladého, na môjho „chlapca.“ Cítim hlboko vo vnútri hrdosť a pokoj. Kroj, ako keby učesal, podporil, vyzdvihol. Nie. Žiaden chlap v obleku, nech mi protokoly pracovné a spoločenské odpustia, nevyžaruje to, čo chlap v kroji. Vyskúšajte! A dajte mi vedieť, ako sa vám páčilo. Ako ste sa cítili. V kroji. Chlapi! Bo v kroji, je každý chlap krásny. Či tenký, či pevný. Či malý, či vysoký. Kroj… to všetko zrechnuje.