Všetky pohľady sa v posledných dňoch upriamili na nadchádzajúce americké prezidentské voľby, ktoré sa považujú za dôležitý politický posun, ktorý bude mať dopad na globálnu politiku vo všetkých častiach sveta.

Dôležitosť týchto volieb sa sústreďuje na osobnosti Joea Bidena, bývalého viceprezidenta USA za Obamovej administratívy, a súčasného prezidenta Donalda Trumpa. Štyri roky zmätku americkej politiky majú za následok otrasené medzinárodné vzťahy medzi Amerikou a jej spojencami a priateľmi. Môže za to predovšetkým Trumpov populistický pragmatizmus v jeho zahraničnej politike. Izolácia od riešenia medzinárodných kríz, ktoré sa vždy týkali Spojených štátov, pretože boli buď jedným z hlavných pilierov ich vyvolania alebo riešenia.

Prečo záleží na osobnosti prezidenta?

Otázka, ktorú si možno niektorí povedia je, že osobnosť prezidenta nemá žiadny vplyv, pretože Spojené štáty majú systémy bŕzd a protiváh, vládnu tam mimo prezidenta inštitúcie Spojených štátov, konkrétne Pentagón, Kongres, Senát a inštitúcie občianskej spoločnosti, ktoré dokážu aj ten najchaotickejší politický program usmerniť, a ktoré americkému prezidentovi ukladajú vnútornú a vonkajšiu politickú a ekonomickú stratégiu.

Osobnosť prezidenta však zohráva dôležitú úlohu pri určovaní smerov okamžitej a dlhodobej taktiky a politiky, vyberie si pri tom skupinu poradcov, ktorí efektívne ovplyvňujú jeho rozhodnutia na vonkajšej a vnútornej politickej úrovni a za posledné štyri roky v Trumpovej ére sme videli rozsah rozporu, ku ktorému došlo medzi Trumpom a jeho poradcami a ministrami. Trump vydával niektoré rozhodnutia individualisticky a s úplnou ignoranciou názorov svojich poradcov, najmä v Sýrii, keď došlo k čiastočnému stiahnutiu amerických vojsk a uvoľnenie cesty tureckému prezidentovi Erdoganovi, ktorý si chce presadiť v oblasti vlastné záujmy. Pri tomto kroku došlo zároveň k protestom niektorých vysoko postavených členov Trumpovej administratívy ako napríklad rezignácia ministra obrany Jima Mattisa a aj poradcu pre národnú bezpečnosť Johna Boltona, ktorý mal k Trumpovi veľmi blízko.

Trumpova politika stelesnená v princípe „America First“, navonok veľmi poškodila imidž Spojených štátov, pretože odstúpenia od medzinárodných dohôd iba vytvorilo nerovnováhu v strategických oblastiach, ktoré Amerika vždy bránila voči jej nepriateľským osám. Rusko sa pokúsilo zneužiť Trumpovu arogantnú medzinárodnú politiku namierenú voči americkým priateľským krajinám, preto Rusko pristúpilo k týmto krajinám a usilovalo o rozšírenie svojej sféry vplyvu. Nehovoríme pri tom iba o arogantnej politike voči americkým spojencom, jeho obchodná vojna s Čínou poškodila aj diplomatické vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom.

Nesmieme k tomu zabudnúť ešte prirátať vnútorné problémy, ktorým Trump čelil, a ktoré dosiahli bod debaty a hlasovania o jeho odvolaní z funkcie prezidenta po obvinení zo zneužitia moci a marenia práce kongresu. Je štvrtým prezidentom v histórii Spojených štátov amerických, ktorý bol po prezidentoch Andrewovi Johnsonovi, Richardovi Nixonovi a Billovi Clintonovi podrobený obžalobe. Po tom, čo s ním začali vyšetrovania týkajúce sa ukrajinskej krízy a ruských zásahov do volebných výsledkov v jeho prospech, bola vypracovaná Muellerova správa, je to oficiálna správa dokumentujúca výsledky a závery bývalého špeciálneho prokurátora  Roberta Muellera o vyšetrovaní ruskej snahy o zasiahnutie do amerických prezidentských volieb v roku 2016. Sú v nej zahrnuté výpovede o sprisahaní medzi prezidentskou kampaňou Donalda Trumpa s Ruskou federáciou a obvinenie z marenia spravodlivosti. Prirátajme ešte nedávne násilné protesty, ktoré boli explóziou dlhodobého rasového napätia v USA a mimo iné si s nimi Trumpova administratíva nevedela poradiť čím sklamala aj veľa republikánskych voličov. Ako posledný klinec do hrobu prišla nezvládnutá pandémia COVIDu-19, ktorú Trump opakovanie zľahčoval alebo priam ignoroval, dlho odmietal nosiť rúško a nakoniec sa dokonca aj on sám nakazil.

Nepomohlo mu ani jeho pohŕdanie a odpor voči médiám, arogancia na tlačových konferenciách a v neposlednom rade osobné memoáre Johna Boltona, ktoré vrhli svetlo na Trumpovu politiku a jeho nevyvážený prístup k riešeniu problémov. Medzinárodné spoločenstvo, najmä na Blízkom východe, sa zase napäto pozerá na Trumpov pokus o urýchlenie procesu uzatvárania dohôd a normalizácii vzťahom medzi Izraelom a arabskými krajinami, ktorý sa stal kampaňou s cieľom ovplyvňovať amerického židovského voliča a získať hlasy populácie amerických Židov. Dohoda o vzájomnom uznaní a nadviazaní diplomatických vzťahov medzi Izraelským štátom a Spojenými arabskými emirátmi sa uskutočnila v úzkom časovom období pred voľbami, aby si ju mohol Trump vtesnať do portfólia svojich úspechov v nádeji, že vo voľbách zmenší rozdiel medzi ním a Bidenom.

Dokáže to Biden napraviť?

Bidenova osobnosť, ktorú americké kruhy označujú za vyrovnaného človeka, ktorý má stratégiu, skúsenosti a mal možnosť nahliadnuť do medzinárodnej politiky aj v časoch potenciálu vyvolania nových konfliktov vo svete a je takmer úplne oboznámený s diktátorskými postavami, ktoré v súčasnosti pôsobia v medzinárodnom spoločenstve. Od sedemdesiatych rokov je v politickej oblasti a je teda veteránom s dlhoročnými skúsenosťami v senáte a v Bielom dome. Viceprezidentom bol osem rokov, a ako viceprezident čelil globálnym problémom a zvratom vrátane nástupu ISIS, extrémizmu, Ukrajinskej krízy, krízy Arabskej jari a hospodárskej krízy, na rozdiel od jeho rivala Trumpa, ktorý pochádza zo sveta finančného podnikania.

Ak Trump priniesol do Bieleho domu chaos, nerozvážnosť a populizmus, Biden by mohol naopak nastoliť rovnováhu, strategický štýl a zachovať dobré medzinárodné vzťahy so spojencami a priateľmi.

V tejto súvislosti nám ostáva čakať iba niekoľko nasledujúcich dní, či bude víťazom volieb Joe Biden alebo Donald Trump.