Denník N

Akademické Potemkinove dediny

Premaľovať fasádu nestačí

V uplynulých dňoch zarezonovala v akademickej obci myšlienka vytvorenia dvoch klastrov akademických inštitúcií v Bratislave a Košiciach. Cieľom má byť zlúčenie ich vedeckých kapacít tak, aby mali vyššie šance posunúť sa nahor v celosvetových rebríčkoch. Idea je možno už mŕtva a jej epitafom bolo odvolanie jedného z iniciátorov myšlienky, rektora STU Miroslava Fikara. Pozrime sa však na nápad z uhla „keby bolo keby“.

K myšlienke som bol skeptický od prvého počutia. Súhlasil som však s tými, ktorí tvrdili, že spojenie (aj keď viac-menej virtuálne) môže rozvíriť stojaté vody nášho vysokého školstva. Prvé reakcie ostatných VŠ tomu naznačovali. Ohlásili vznik „antiklastra“, v podstate iného klastra zo seba samých.

Takže niečo sa určite pohlo. Prinajmenšom vlasy na mojej hlave – postavili sa dupkom.

Kto pozná moje názory, vie, že som nepriateľom dedičstva socializmu – jednotného školstva. Namiesto toho, aby sa vysoké školstvo diverzifikovalo, hrozí, že sa „rozklastruje“. Opäť zostane jeden model, len to nebude ten predošlý.

Nechcem vyliať s vaničkou aj dieťa, tak pripustím, že k zlúčeniu príde a novotvar poskočí medzi vysnívaných „prvých päťsto“. Lenže … V roku 2007 bolo medzi 500 najlepšími 166 univerzít z USA, dnes ich majú iba 133. Dve maďarské univerzity z prvej päťstovky šanghajského rebríčka vypadli, takže náš južný sused už nemá zástupcu. Dostať sa medzi elitu nie je jednoduché a udržať sa v nej je čoraz ťažšie.

O tom, že formálna zmena sama osebe neprináša ovocie, sme sa už mohli presvedčiť. České vysoké učení technické ani Vysoká škola ekonomická v Prahe sa nepremenovali – a pritom o ich kvalite nepochybujem. My sme masovo premenovávali, len efekt sa nie a nie dostaviť.

Akademický svet je v trvalom pohybe. Ten však neznamená premaľovať fasádu, vytvoriť klaster a tešiť sa zo skoku nahor. Ak sa pozrieme do okolitých krajín, svojho postavenia v päťstovke sa nebudú chcieť vzdať Estónsko, Chorvátsko, ani Srbsko, nehovoriac o Česku a Poľsku. Dĺžka skoku je nejasná, lebo proces zjednocovania potrvá najmenej dva-tri roky. To, čo sľubujú dnešné čísla, nebude možno stačiť. Na jednorazový skok možno postačí organizačná zmena. Na udržanie sa v čelnej skupine bude treba trvale zvyšovať výkonnosť. Lenže… Napríklad počet bodov, ktorými prispievala Fakulta informatiky a informačných technológií STU, bude asi menší.

Preto, ako píšem vyššie, sa myšlienka klastrov zdá byť mŕtva. Nepovažujem to za katastrofu. V príbehu skôr poznávam obraz riadenia nášho školstva – prísť s nápadom, chvíľu sa o ňom hádať a potom ho pochovať.

R.I.P.

Teraz najčítanejšie