Rekvalifikoval hlavný hygienik predavačov na zdravotníkov?

V súvislosti s celoplošným testovaním na COVID-19, v spojitosti s prijatým zákazom vychádzania, vydal Úrad verejného zdravotníctva Vyhlášku č. 16 publikovanú vo vestníku vlády Slovenskej republiky dňa 30.10.2020, čiastka 12/2020 (ďalej len „Vyhláška“).

Na každého, kto nebude disponovať dokladom o negatívnom výsledku na COVID-19, okrem vymedzených výnimiek, sa vzťahuje od 02.11.2020 zákaz vychádzania.

Predloženie zdravotnej dokumentácie ako vstupenka do obchodu?

Okrem nákupu nevyhnutných potravín či drogérie v najbližšej predajni, nemôže taká osoba chodiť voľne nakupovať.

Predávajúci má povinnosť takým osobám odoprieť vstup do svojej prevádzky.

Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky je prevádzkovateľ zariadenia (predávajúci) oprávnený požadovať od každej vstupujúcej osoby, aby sa preukázala dokladom, ktorý osvedčí, že sa na ňu nevzťahuje zákaz vychádzania. Takým dokladom najčastejšie bude doklad o negatívnom teste na COVID-19. Do takého dokladu má prevádzkovateľ právo nahliadnuť, teda oboznámiť sa s údajmi, ktoré sú tam uvedené.

Je takáto vyhláška v súlade s ústavou, so zákonmi? A čo právo európskej únie (napr. GDPR), ktoré má prednosť pred vnútroštátnym právom? Alebo je Vyhláška hlavného hygienika SR viac ako zákon?

Hlavný hygienik, bez akejkoľvek opory v platnom právnom poriadku, ukladá každému, kto si chce ísť nakúpiť, aby prevádzkovateľovi v predajni sprístupnil údaje o svojom zdravotnom stave.

Takúto právomoc nedáva hlavnému hygienikovi ani ostatne novelizovaný zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Týmto zákonom sa môžu spracúvať osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, telefónne číslo alebo e-mailová adresa, a to len na účel epidemiologického vyšetrovania.

Hlavný hygienik tak, podzákonným právnym predpisom, neoprávnene zasahuje do základných práv každého potenciálneho návštevníka obchodu.

Vyhláškou nemožno určovať nový právny základ spracúvania osobných údajov, navyše z osobitnej kategórie osobných údajov (zdravotný stav).

Podľa čl. 13 ods. 2 ústavy SR „medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených ústavou len zákonom“.

Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy SR „povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd“. Vyhláška nie je zákon, a čo do obsahu a rozsahu nie je vydaná ani na základe zákona. Predmetná Vyhláška zákon svojvoľne prekračuje.

Predložením negatívneho výsledku testu sa napr. sbs-kár v obchode bude oboznamovať s osobnými údajmi nakupujúceho. Takým údajom ale nebude len samotný údaj o negatívnom výsledku testu. Na certifikátoch, ktoré sa vydávajú pri celoplošnom testovaní, sú totiž uvedené aj ďalšie osobné údaje osoby ako jej meno, priezvisko a dátum narodenia.

Kto sa zúčastnil PCR testu má spravidla v doklade o výsledku uvedené aj rodné číslo. Ďalší osobný údaj.

Ako je u predávajúceho zabezpečená ochrana osobných údajov? Je predávajúci pripravený na spracúvanie takých osobných údajov? Sú zamestnanci poučení o zásadách spracúvania takých osobných údajov? Boli zaviazaní k mlčanlivosti? Vie taký predávajúci v prípade kontroly preukázať súlad spracúvania s GDPR?

Ďalšou otázkou je, ako predávajúci overí, že predložený doklad o negatívnom teste patrí skutočne osobe, ktorá ho k nahliadnutiu predložila? Bude takú osobu legitimovať? Na akom právnom základe? Ak sa zákazník odmietne preukázať občianskym preukazom, môže mu byť odopretý vstup do prevádzky? Povinnosť mať pri sebe občiansky preukaz neexistuje. Takú povinnosť neuložil občanom ani hlavný hygienik vo Vyhláške.

Podľa predmetnej Vyhlášky má predávajúci povinnosť odoprieť vstup osobe, ktorá sa odmietne preukázať negatívnym výsledkom testu.

Vyhláška tu v podstate zavádza prezumpciu viny – zdravotného postihnutia osoby (zákazníka).

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov „Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu(..) zdravotného postihnutia“.

Podľa § 3 ods. 3 antidiskriminačného zákona sa „neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky“.

Obdobne to platí aj pri početných výnimkách z povinnosti mať negatívny test (napr. osoba, ktorej zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu na ochorenie alebo osoba, ktorej bolo diagnostikované stredne ťažké alebo ťažké mentálne postihnutie). Opäť ide o osobný údaj o zdravotnom stave osoby.

Bude prebiehať v obchodoch kontrola negatívnych testov? Majú obchodníci na to kapacity? Bude niekto kontrolovať dodržiavanie tejto kontroly? Napriek tomu, že právny predpis má byť jasný a zrozumiteľný, v tomto prípade je viac otázok ako odpovedí, na ktoré kompetentní nedávajú odpovede.

P.S.1 Účelom tohto článku nie je posudzovať/spochybňovať zákonnosť či zmysel celoplošného testovania.

P.S.2 Účelom je výlučne poukázať na právne riziká vyplývajúce z Vyhlášky hlavného hygienika a na neprimeraný zásah do základných práv osôb.