Denník N

Zdravotníctvo potrebuje aspoň o 200 miliónov viac na lieky a nové terapie

Ministerstvo financií zverejnilo dlho-očakávaný návrh rozpočtu na rok 2021. Viacerí odborníci ho označili za najlepšie pripravený rozpočet posledných rokov. V oblasti liekovej politiky však vychádza z chybných dát a nezohľadňuje potreby najzraniteľnejšej populácie: chorých.

Slovenskí pacienti majú dnes totiž k dispozícii iba 22 % z dostupných liekov na onkologické choroby (indikácie), ktoré odporúčajú európski odborníci a iba 28 % z dostupnej liečby pre zriedkavé choroby. Za tie roky, ktoré sa do tejto oblasti neinvestovali takmer žiadne nové prostriedky, sa tak vytvorila investičná medzera. Tá je podľa našich analýz najmenej 200 miliónov EUR. Inak povedané, ak chce mať Slovensko minimálne rovnakú dostupnosť liečby akú má Česká republika, musí štát investovať do liekovej politiky aspoň 200 miliónov EUR, s postupným medziročným zvyšovaním o 3-5 %.

Investičná medzera v praxi: 78 % nedostupných liekov na rakovinu

Ak sa nič nezmení, investičná medzera, najmä v oblasti onkológie a zriedkavých chorôb, sa bude iba prehlbovať. Viac ako 78 % moderných onkologických liekov tak zostane na Slovensku naďalej nedostupných, zatiaľ čo vo zvyšku EÚ sú niektoré k dispozícii už 10 rokov. Cieľ, ktorý si vláda dala v Národnom integrovanom reformnom pláne (NIRP) v podobe zníženia počtu odvrátiteľných úmrtí, sa tak určite nepodarí naplniť. Situácia na Slovensku je totiž horšia ako vo všetkých susedných krajinách a krajinách stredoeurópskeho regiónu. Dokonca máme druhú najvyššiu úmrtnosť (z pohľadu počtu úmrtí) na rakovinu v celej EÚ.

Podobná situácia je aj v prípade zriedkavých chorôb: na Slovensku je plne k dispozícii iba 28 % liekov so statusom “orphan” (t.j. liek na zriedkavé ochorenie), klasifikovaných Európskou liekovou agentúrou.  Pre slovenských pacientov tak nie je k dispozícii ani každý druhý spôsob liečby zriedkavých chorôb. A dokonca aj tie lieky, ktoré dostupné sú, prichádzajú na Slovensko o 4 roky neskôr ako do ostatných krajín v EÚ.

2020: rok rekordov

COVID-19 nám zmenil všetky plány a zamával prioritami aj na tento rok. Prirodzene sa pozornosť presunula na boj s epidémiou, ktorý ešte zďaleka neskončil. Tento rok sa však stal bezprecedentným aj z iného dôvodu: od januára až doteraz bolo začlenených do systému úhrad najmenej liekov za posledných 10 rokov. Pre slovenských pacientov je k dispozícii celkovo iba 6 nových liekov a v onkológií, kde je najväčší problém, je to zatiaľ iba jeden liek.

Sprístupnenie nových liekov slovenskému pacientovi trvá celkovo 634 dní od ich registrácie v Európskej liekovej agentúre. V prípade onkologických liekov to trvá ešte dlhšie: 722 dní, čiže takmer 2 roky. Ide o nárast oproti roku 2018, kedy proces sprístupnenia nových liekov pre slovenského pacienta trval 539 dní a v prípade onkologických liekov 665 dní. Na porovnanie, v Nemecku tento proces trvá 127 dní.

Viac financií musí prísť s reformou

Všetky krajiny v Európe, dokonca aj v našom stredoeurópskom regióne, dokázali nájsť spôsob, ako sa dohodnúť s výrobcami na podmienkach vstupu nových liekov na trh. Správny prístup spočíva v nájdení rovnováhy v hodnotení medicínskej a ekonomickej efektívnosti nových spôsobov liečby. Rovnako dôležitá je predvídateľnosť a transparentnosť systému.

Návrh rozpočtu, ako aj Národného integrovaného reformného plánu, tvrdia, že naopak, problémom je nad-spotreba liekov a nedostatočná nákladová efektivita. Uvádza sa, že Slovensko dáva na lieky väčšiu časť verejných výdavkov (19 %) v porovnaní s krajinami V3 (13 %). Tieto závery však vychádzajú z OECD dát, na ktorých nesprávne vykazovanie upozornil aj samotný ministerský Inštitút zdravotnej politiky (IZP) už v roku 2018. Zistil, že Slovensko dlhé roky zle vykazovalo dáta do OECD. Ignorovali sa odporúčania OECD a vôbec sa neaktualizovala metodika pre jednotlivé lieky. Keď sa metodika upravila, došlo k poklesu celkovej spotreby liekov o takmer 15 %. Navyše, Slovensko celkovo investuje do zdravotníctva menej ako krajiny V3. Preto by sa mali porovnávať celkové a absolútne investície do liekov a nielen pomer investície z celkového balíka zdravotnej starostlivosti. (Viac si prečítajte TU).

Dobrou správou je, že Ministerstvo zdravotníctva si potrebu reformy uvedomuje a v legislatívnom pláne vlády sa k nej dokonca zaviazalo. Ak sa podarí jasne stanoviť pravidlá hodnotenia nových liečebných postupov a Slovensko nebude naďalej ako jediné v EÚ mať stanovenú konkrétnu hodnotu pre vstup nových liekov, bez toho aby prihliadalo na medicínsku potrebu, slovenský pacient konečne prestane byť pacientom druhej kategórie. Výrobcovia liekov sú, podobne ako vo všetkých ďalších krajinách EÚ, ochotní diskutovať aj na Slovensku, ak dostanú priestor.

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

AIFP

Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) vznikla v novembri 2013 ako nástupnícka asociácia po zániku Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS). V súčasnosti združuje a reprezentuje 29 inovatívnych farmaceutických spoločností pôsobiacich na slovenskom trhu.