Denník N

O jednom dôležitom úspechu plošného testovania

Plošné testovanie na koronavírus môže nielen napomôcť účinnému potlačeniu nekontrolovaného šírenia koronavírusu Covid-19, ale aj eliminovať hrozbu chaosu a anarchie, ktorá nám hrozí od šírenia bludov na sociálnych sieťach.

Celonárodné testovanie obyvateľstva na prítomnosť „čínskeho pozdravu“, známeho pod označením Covid-19 vyvoláva emotívne diskusie. Aj na stránkach denníka N je možné čítať diametrálne rôzne názory a komentáre. Dokonca môžeme počuť tvrdenia o nejakom ohrození demokracie či snahách takýmto spôsobom ešte viac centralizovať výkon moci.

To v prvom rade svedčí o tom, že máme slobodu slova a naozaj funkčnú demokraciu. A to nie je žiadna samoúčelná hodnota. Veď v samotnej Číne, odkiaľ k nám tento vírus na jar dorazil, zatvárali nielenže za názor naň, ale ešte aj lekárov, ktorí ho pôvodne odhalili. Ak by tamojší komunistickí diktátori týchto lekárov zobrali hneď vážne, okamžite by prijali vo svojej krajine a na svojich hraniciach patričné opatrenia a pravdivo a otvorene by varovali nás všetkých vo svete, tak by sme asi tou pliagou neboli až tak zasiahnutí. Toto si povedzme vždy, keď ideme opäť kritizovať Igora Matoviča a túto vládu.  Lebo oni si tento vírus nevymysleli.

Taktiež si povedzme, že len málo krajín na svete sa doteraz s týmto vírusom vysporiadalo preukázateľne účinne. Väčšinou ide o viac či menej izolované demokratické ostrovné štáty (Nový Zéland alebo Taiwan), alebo o tvrdé diktatúry, ktoré bez ohľadu na názor občanov, primátorov či biznismenov, si môžu dovoliť na niekoľko týždňov hermeticky uzavrieť celé megapolisy a regióny. Pri nich si musíme navyše aj tak byť vedomí, že skutočný stav s vírusom u nich sa aj tak kvôli tvrdej cenzúre nedozvieme (samotná Čína). Naopak, aj demokratické a vyspelé krajiny, ktoré vzhľadom na bezpečnostné reálie, ktoré ich dlhodobo ohrozujú, a sú nútené preto dlhé desaťročia udržiavať v maximálnej pohotovosti a akcieschopnosti svoje bezpečnostné zložky vrátane civilnej obrany spolu so zdravotníckymi kapacitami, majú s kontrolou vírusu vážne problémy. Typickým príkladom je Izrael.

Ak tých, ktorí stále považujú Covid-19 len za nejakú verziu chrípky, ešte stále nepresvedčili dostupné vedecky potvrdené údaje o násobne väčšej úmrtnosti, ani jarné tragické udalosti v talianskej Lombardii či New Yorku a ani aktuálne preplnené nemocnice na našej Orave či v Bardejove, snáď by sa mohli zamyslieť aspoň nad tým, prečo čínski komunisti predsa len hermeticky uzatvárali celé niekoľkomiliónové aglomerácie aj v lete a teraz na jeseň hneď, ako sa tam objavilo čo i len zopár nakazených. Alebo prečo ruský prezident Vladimir Putin na jar, a teraz zase, sedí prísne izolovaný v nejakom špeciálnom bunkri a ak sa má niekto s ním osobne stretnúť, tak dotyčný musí najprv prejsť  prísnou dvojtýždňovou samoizolačnou karanténou.

Treba si uvedomiť, že v čase pandémie a núdzového stavu je predsa logické, že aj v demokratickej krajine je to vláda, kto nesie nielen kľúčovú zodpovednosť za opatrenia, ale má aj zosilnenú právomoc ich presadzovať a kontrolovať. Ak by to tak nebolo, tak jednoducho celý štát a jeho funkčnosť sa v lepšom prípade ochromí, v tom horšom úplne skolabuje. Je preto dosť nemiestne za toto vládu kritizovať a vyslovovať v tejto súvislosti obvinenie z pokusu uzurpácie moci.

Samozrejme, že z odborného hľadiska sú a budú rôzne názory na mieru úspešnosti a užitočnosti plošného testovania obyvateľstva. Lenže si povedzme, že stále vieme o aktuálnej pandémii a samotnom víruse pomerne málo definitívnych overených vedeckých informácií na to, aby sme mohli s úplnou istotou povedať, ktorá metóda bude viac  a ktorá menej úspešná. Veď si len spomeňme na jarnú diskusiu ohľadne účinnosti plošného nosenia obyčajných rúšok.

Terajšie plošné testovanie na Slovensku je preto naozaj unikátom, ktorý zatiaľ v priestore EÚ, ktorý je  bez hraníc a diktátorskej moci, nemá obdobu. Nechajme teraz na skutočných odborníkov – v prvom rade teda epidemiológov a infektológov, aby vyhodnotili jeho priebeh a hlavne účinnosť.

Avšak takéto testovanie, napriek všetkým kritickým a pochybovačným hlasom o jeho užitočnosti či kvalite organizácie, môže mať iné zásadné pozitívne dopady. Je to vlastne prvá naozaj celonárodná akcia, ktorá je aktívnou a nie pasívnou obranou proti pandémii. Nie je založená na obmedzeniach a reštrikciách pohybu, ale snaží sa preventívne zásadným spôsobom potlačiť ďalšie šírenie pandémie nad kritickú hranicu. Áno, je to spojené s obmedzeniami, ktoré hrozia tým, čo sa nezúčastnia, avšak tieto obmedzenia v konečnom dôsledku nejdú nad rámec tých, čo už aj tak týždeň platia pre nás všetkých.

Čo však môže byť veľmi dôležité je to, že sa drvivá časť obyvateľstva spolu zúčastní na akcii, ktorá má takýto pozitívny účel. A to môže byť účinné nielen proti samotnému vírusu, ale snáď, aspoň načas, aj proti rôznym nezmyslom a fámam, ktoré sa šíria internetom a sociálnymi sieťami. A ktoré naozaj už nebezpečne podrývajú elementárnu funkčnosť nášho spoločného systému nielen v boji s pandémiou, ale postupne aj základný chod štátu a jeho inštitúcií, v prvom rade zdravotníctva. Košický prípad telefonicky „riadeného“ pôrodu advokátkou mamičky, ktorá spolu s ňou podľahla bludom o pandémii, a tým ohrozili nielen seba, svoje dieťatko ale aj zdravotný personál a ostatných pacientov, je tou povestnou hranou, za ktorou sa začína skutočný všeobecný chaos a anarchia.

Preto takáto celoplošná akcia môže byť aj účinnou odpoveďou a hlavne protiváhou takýmto zatiaľ stále jednotlivým prejavom, ktoré však majú svojim negatívnym dosahom cez sociálne siete potenciál rozvrátiť a ohroziť chod celej spoločnosti. Je to akcia v duchu odpovede na otázku, čo môže bežný, tichý väčšinový občan urobiť, keď zásady a stabilitu demokratického štátu ohrozujú aj keď výrazne  menšinové, ale veľmi akcieschopné, hlučné a na všetko odhodlané skupiny: nebyť ticho a pasívny, ale zúčastniť sa takýchto spoločných aktivít a tak eliminovať ich nebezpečný vplyv na naše zdravie a bezpečnosť.

 

 

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu.
  • Bol ministrom hospodárstva po odstúpení SaS z koaličnej vlády Eduarda Hegera a neskôr kandidoval za stranu Demokrati v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023.