Denník N

Boj o STU pokračuje

Verejnosť pred zatvorenými bránami Slovenskej technickej univerzity (STU) | Foto - SME/ZKH via FB Juraja Šeligu
Verejnosť pred zatvorenými bránami Slovenskej technickej univerzity (STU) | Foto – SME/ZKH via FB Juraja Šeligu

Témy týždňa 26. 10. 2020 – 1. 11. 2020 | Akademický senát STU pre odvolávanie rektora čelí ostrej kritike • Vláda vzala na vedomie výročnú správu o stave vysokého školstva • Deti z najchudobnejších pomerov sú opäť vylúčené z dištančného vzdelávania

Výrok týždňa

„Pozícia rektora by sa mala legislatívne posilniť tak, aby mal právo uskutočniť odbornú, hodnotovú a personálnu nápravu na fakultách, aby mal právomoci na reformy, aby mal možnosť urobiť poriadky so starými akademickými štruktúrami. Tie sa sformovali na škole ešte pred rokom 1989, majú definitívy, často nízku odbornú kompetenciu. Pritom práve tieto štruktúry rozhodujú o mladých ľuďoch, o ich akademickom raste, o ich mobilite a grantoch.

Bohunka Koklesová
rektorka Vysokej školy výtvarných umení
komentári pre Denník N | 27. 10. 2020

 

Výber z udalostí

• Priebeh i záver zasadnutia Akademického senátu Slovenskej technickej univerzity (STU), ktoré viedlo k schváleniu návrhu na odvolanie rektora Miroslava Fikara, vyvolali vlnu kritiky od študentov po prezidentku SR Zuzanu Čaputovú.

Schválenie návrhu na odvolanie je dohrou, ktorú priniesla kauza na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) STU. V spore medzi podporovateľmi a kritikmi dekana FIIT Ivana Kotuliaka, ktorý trval viac než rok, rektor spolu s predsedom Správnej rady STU Milanom Ftáčnikom vystupovali v úlohe mediátorov, neskôr sa postavili na stranu kritikov dekana. V júni Fikar informoval, že navrhne odvolanie Kotuliaka a pripustil, že napokon môže pre mocenské záujmy čeliť odvolávaniu aj on sám. „Tento typ vyhrážok počúvam už trištvrte roka,“ uviedol vtedy rektor.

Predseda Akademického senátu Marián Peciar počas zasadnutia rektorovi vyčítal, že sa pri spore na FIIT nepostavil na stranu dekana. „Svojím postojom tak rektor umožnil, aby eskalovalo napätie medzi oboma tábormi. Z tohto postoja potom nastala ďalšia vlna eskalácie, ktorá mala pre fakultu fatálne následky,“ povedal Peciar. Konflikt na fakulte skončil odchodom vyše tridsiatich pedagógov.

Do zoznamu rektorových údajných prehreškov navrhovatelia zaradili aj to, že nechal vyradiť dezinformačný web Hlavné správy zo zoznamu médií, z ktorých si univerzita robí monitoring. „Odvolávanie považujem za účelové a vykonštruované,“ obhajoval sa rektor.

• Vstup do budovy STU, v ktorej sa verejné zasadnutie senátu konalo, bol spočiatku pre verejnosť uzamknutý. Na zasadnutie sa chcel dostať aj podpredseda Národnej rady SR Juraj Šeliga (Za ľudí), ktorému vstup umožnili až po príchode polície. Neskôr si predseda senátu Peciar nechal odhlasovať zákaz nahrávania zasadnutia zo strany prítomnej verejnosti.

To, prečo vôbec k odvolaniu rektora došlo a aké to môže mať následky, v podcaste denníka SME rozoberá Tomáš Prokopčák so Zuzanou Kovačič Hanzelovou.

Akademickým senátom schválený návrh na odvolanie rektora teraz posúdi ministerstvo školstva, ktoré ho má podľa zákona predložiť prezidentke.  „Predloženie návrhu je povinnosťou, ktorá nezakladá žiadne rozhodovacie právomoci,“ povedal pre Hospodárske noviny právnik Andrej Guba.

Odvolávanie rektora spustilo vlnu kritických reakcií zo strany politikov, publicistov, študentov a akademikov:

x To, že odvolávanie rektora STU malo veľmi ďaleko od štandardného procesu, „počnúc samotným návrhom na odvolanie rektora a končiac priebehom rokovania s vylúčením verejnosti aj médií,“ skonštatovala prezidentka Zuzana Čaputová.

x Spôsob, akým akademický senát (AS) pri odvolávaní rektora zasadal, podpredsedovi NR SR Jurajovi Šeligovi pripomína hlboký komunizmus a nedemokratické praktiky.

x Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) považuje odsúhlasenie návrhu na odvolanie rektora STU za nešťastné. „Rektor, ktorý sa snažil situáciu dať do poriadku, bol napokon odvolaný,“ povedal minister v súvislosti s dlhotrvajúcim konfliktom na FIIT STU.

x Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová označila zákaz vyhotovovania záznamu zo zasadnutia AS za porušenie práva na informácie. „Zákon o vysokých školách nezveruje akademickým senátom právomoc obmedziť právo prijímať a rozširovať informácie tak, že by napríklad zakázal vyhotovovanie audiovizuálneho záznamu,“ vyhlásila ombudsmanka.

x To, že proces odvolávania rektora STU výrazne poškodil reputáciu vysokých škôl a naštrbil dôveru verejnosti v legitimitu mechanizmov akademickej samosprávy, si myslí rektor Univerzity Komenského Marek Števček.

x „Niektoré štruktúry na škole od revolúcie naďalej ostali“ a usilujú sa „vrátiť chod dejín späť,“ tvrdí dekan Fakulty architektúry a dizajnu STU Pavel Gregor.

x „Argumenty rektora v jeho príhovore boli dosť vážne na vyvolanie serióznej diskusie a do istej miery aj vznik pochybností o správnosti následného kroku AS STU,“ reagoval na odvolávanie Fikara z funkcie predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík.

x Predseda Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) Filip Šuran uviedol, že proces zasadnutia AS bol výsmechom akademickému prostrediu. Dodal, že ŠRVŠ bude v tejto súvislosti zvažovať právne kroky.

Študentská časť AS STU odvolávanie rektora označila za účelové a vykonštruované. To, ako odvolávanie Fikara vyzerá z pohľadu študentky STU, v blogu opísala Diana Bieliková.

x Ak nám prípad STU ukazuje, že časti akademikov ide viac o vlastný prospech než o prospech školy, že sa pokúša zabetónovať aktuálny stav a v ňom svoju moc, možno je najvyšší čas zreformovať celú akademickú samosprávu,“ píše komentátor denníka SME Tomáš Prokopčák. Ďalšie kritické komentáre zverejnili aj Martin Mojžiš z časopisu .týždeň a Martin Vančo z týždenníka Trend (tutu).

• K tomu, že v akademickej obci zarezonovala myšlienka vytvorenia dvoch klastrov akademických inštitúcií v Bratislave a Košiciach, sa v uplynulom týždni vyjadril vysokoškolský pedagóg Jozef Hvorecký. „Na jednorazový skok možno postačí organizačná zmena. Na udržanie sa v čelnej skupine bude treba trvale zvyšovať výkonnosť,“ poznamenal Hvorecký na margo predpokladu, že vytvorenie konzorcia univerzitám pomôže k lepšiemu umiestneniu sa vo svetových rebríčkoch.

• Vláda SR v uplynulom týždni vzala na vedomie Výročnú správu o stave vysokého školstva za rok 2019. Zo správy vyplýva napríklad aj to, že štvrtina všetkých vysokoškolákov a vysokoškoláčok na Slovensku študovala na dvoch univerzitách, na Univerzite Komenského a Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Medián veku vysokoškolského učiteľa vo funkcii profesora v roku 2019 bol 63 rokov.

Správa tiež uvádza, že priemerný plat zamestnanca verejnej vysokej školy sa vlani v porovnaní s rokom 2018 zvýšil o 11,25 %. Za minulý rok vykázalo zisk až 19 z 20 verejných vysokých škôl. To, že miliónové dlhy predstavujú len časť problémov, v ktorých sa topí Stredoeurópska vysoká škola v Skalici, opisuje v článku portálu Aktuality.sk Ivana Hečková.

• O tom, že množstvo vysokoškolských študentov a študentiek sa prihlásilo na pomoc pri celoplošnom testovaní obyvateľov na prítomnosť ochorenia COVID-19, no počas týždňa dostávali zmätočné informácie, písala Ria Gehrerová z Denníka N.

K účasti na celoplošnom testovaní vyzýval žiakov nad 10 rokov minister školstva Branislav Gröhling. Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) v piatok upresnil, že deti navštevujúce prvý stupeň základných škôl, ktorých rodičia nepôjdu na test, môžu naďalej chodiť do školy, no sprievod im môže vykonať len osoba s negatívnym výsledkom testu.

• Triedy druhého stupňa základných škôl sa od minulého pondelka vzdelávajú dištančne, podobne ako stredoškoláci a vysokoškoláci.

„Máme problém nastaviť to najmä u detí, ktoré žijú v rómskej osade. Ale veľa ďalších detí v našej škole nemá doma prístup na internet, nemajú ani technické vybavenie, aby sa mohli prihlásiť do systému,“ hovorí o problémoch dištančnej výučby Eleonóra Liptáková, ktorá učí na základnej škole v Dobšinej. Rodičia ani učitelia počas plošného zákazu vychádzania nedostali výnimku, aby sa stretli s deťmi, ktoré nemajú pripojenie na internet a aby im odovzdali aspoň vytlačené pracovné listy.

„Deti sú doma bez elektriny a internetu, neučia sa. Len čo nám príde súhlas, zabezpečíme vyučovanie v škole,“ priblížil pre Hospodárske noviny Branislav Babirád, starosta obce Banská Belá, v ktorej prebiehajú rekonštrukčné práce spojené s mesačnou odstávkou energie.

• Šéfka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová dúfa, že dôjde k prehodnoteniu možnosti prezenčného vzdelávania pre deti bez prístupu k internetu, a to aspoň v obmedzenom rozsahu a za sprísnených hygienických opatrení. „Pokiaľ ostanú chudobné deti opäť bez dlhodobého kontaktu s učiteľmi, môže to mať mimoriadne negatívne a dlhodobé dôsledky,“ uviedla Hapalová. Aj o tom, ako by malo vyzerať dištančné vzdelávanie a férové sledovanie online dochádzky detí, rozprávala Hapalová pre Denník N.

Otázku, prečo sa ministerstvo nepripravilo na dlhodobé dištančné vzdelávanie, v komentári pre denník SME položila odborníčka strany Most-Híd na školstvo Mária Prékop, ktorá pred parlamentnými voľbami pôsobila na ministerstve školstva ako generálna riaditeľka sekcie národnostného a inkluzívneho vzdelávania.

• Ďalšie školské správy v skratke:

x Strana Za ľudí v uplynulom týždni predstavila svoju víziu pre plán obnovy, podľa ktorej by náklady na reformu školstva mali dosiahnuť 550 miliónov a investície na rozvoj vedy a výskumu 520 miliónov eur.

x O tom, že učiteľ základnej školy v Bratislavskom kraji je s priemernou mzdou 1379 eur podpriemerne zarábajúcim zamestnancom, kým učiteľ s rovnakým platom v Prešovskom kraji patrí medzi vyššiu strednú vrstvu, v denníku SME písal analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Robert Chovanculiak.

x K výsledkom prieskumu medzi učiteľmi, z ktorého vyplynulo, že tretina z nich verí na čipovanie cez očkovanie, a polovica číta konšpiračné médiá, sa pre denník SME vyjadril Juraj Hipš, predseda strany Spolu-OD, ktorá bola zadávateľom prieskumu.

x Počas prvej vlny pandémie deti nemali hlas a školy boli otvárané ako posledné spolu s nočnými klubmi a po nákupných centrách, kostoloch či svadbách. To by sa nemalo opakovať, píšu vo výzve Dajme deťom hlas v čase pandémie rodičia, študenti a učitelia. K výzve sa možno pripojiť tu.

 

Všimli sme si

• Európskou úniou neuznaný prezident Bieloruska Alexandr Lukašenko navrhol vylúčiť z tamojších univerzít tých študentov a vysokoškolských učiteľov, ktorí sa zúčastňujú úradmi nepovolených protestov. Odvolal tiež rektorov troch univerzít, ktoré sa stali centrami protestných aktivít.

• O dôvere, rozmanitosti a súdržnosti nielen v školskom prostredí, sa v podcaste Denníka N rozprávala Katarína Strýčková so sociologičkou Elenou Gallo Kriglerovou.

„Keď som kedysi nórskemu úradníkovi z ministerstva školstva spomenula, že na Slovensku má skoro šesťdesiat percent učiteľov pocit, že kultúrna rozmanitosť je pre spoločnosť ohrozením, opýtal sa ma, čo takíto ľudia robia v školstve. Že oni mali v Nórsku jedného takého učiteľa, bola o tom celospoločenská diskusia a nakoniec musel prestať učiť,“ uvádza v rozhovore sociologička.

 

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie