Denník N

Aké chrobáky nám to vliezli do bytu?

S prichádzajúcou zimou dostávajú zoológovia túto alebo podobné otázky čoraz častejšie. Väčšinou nasledujú aj otázky či je ten „chrobák“ nebezpečný a najmä, ako sa ho dá zbaviť. V nasledujúcom texte prinášame prehľad najčastejších votrelcov a rady ako ich vypoklonkovať z našich príbytkov. 

S postupným jesenným ochladzovaním si väčšina živočíchov hľadá miesto, kde by prečkala nepriaznivé zimné obodobie. Naše pôvodné druhy sa väčšinou vedia s týmto problémom vysporiadať priamo v prírode, zalezú do pôdy, pod kôru, do rôznych škár a podobne, nepôvodné druhy však naša rýchlo nastupujúca zima často prekvapí a na poslednú chvíľu hľadajú miesto, kde by nezmrzli.

Obrubnica americká (Leptoglossus occidentalis)

Táto obrubnica nie je chrobák, ale bzdocha, či ľudovo nazývaná aj ploštica. Na Slovensko pricestovala v roku 2008. Pôvodne žila iba na západe Severnej Ameriky, neskôr sa však začala šíriť na východ, až napokon v roku 1999 prekonala oceán, dostala sa do severného Talianska, odkiaľ sa potom šírila ďalej po Európe. Táto americká bzdocha je typická tým, že na sklonku jesene vytvára nápadné zoskupenia desiatok až stoviek prezimovaniachtivých jedincov, ktorí navyše priťahujú pozornosť svojou veľkosťou (15 až 20 mm). Ide o jednu z najväčších suchozemských bzdôch v strednej Európe. Počas zimy nie sú aktívne, na jar úkryt opustia a odletia.
Od iných, pre laika veľmi podobných bzdôch, sa líši charakteristickým znakom – listovito rozšírenými holeňami, ktoré sú v rámci európskych ploštíc ojedinelé (pozri obrázok). Dobrým poznávacím znakom je aj biela cikcakovitá linka na prednom páre krídel.
Obrubnica v dome či byte neškodí, nemôže vám ani ublížiť. Ak ju však chytíte neopatrne do ruky a začnete ju mágať, môže vás potriesniť páchnucim sekrétom, podobne ako iné druhy bzdôch. Pokiaľ nemáte týchto bzdôch v interiéri veľa, stačí ich podobrať na kúsok papiera a vyhodiť z okna. Väčšinou odletia a začnú si hľadať nový úkryt. Obrubnica maerická sa živí cicaním vyvíjajúcich sa semien šišiek a kvetov rozličných ihličnatých stromov. Pri produkcii semien v lesníctve a v pestovaní okrasných drevín však spôsobuje len menej významné škody, aj to najmä pri veľkom premnožení.

Obrubnica americká (📷 Didier Descouens, licencia CC-BY 2.0).

Teplo našich radiátorov využívajú aj domáce druhy, tie sa však nevyskytujú väčšinou v takých množstvách. Z takých možno menovať napríklad bzdochu sivastú (Rhaphigaster nebulosa) alebo drobnú behavku obyčajnú (Rhyparochromus pini), ktorá, na rozdiel od väčších druhov, páchne veľmi decentne. Ďalšou bzdochou, ktorá sa vám môže teoreticky nanominovať v zime do bytu, je ploštička lipová (Oxycarenus lavaterae), stáva sa to však zriedka, podrobnejšie pikantárie z jej života si môžete prečítať v tomto príspevku.

 

Bzdocha sivastá (📷 Itu, licencia CC-BY-3.0).
Behavka obyčajná (📷 Nikolaj Vladimirov, insecta.pro)

Lienka východná (Harmonia axyridis)

Táto lienka, pochádzajúca z Ázie je asi najčastejšie hláseným neželaným spolubývajúcim hmyzom.
Dospelá lienka východná je dlhá 5 – 8 mm. Na krovkách môže byť až 19 bodiek. Vyskytuje sa v rôznych farebných formách: v svetlej forme succinea — krovky sú žlté/oranžové/červené s 0 až 21 čiernymi bodkami; v čiernej forme spectabilis — krovky sú čierne s 4 červenými/oranžovými bodkami alebo škvrnami, a v čiernej forme conspicua, krovky sú tiež čierne ale len s 2 červenými/oranžovými bodkami alebo škvrnami. Štít (pronótum) môže byť biely alebo krémový s dvoma až piatimi bodkami, ktoré sa môžu spájať a tvoriť dva oblé pásy. Bežný je na štíte tiež tvar čierneho hrubého písmena M alebo lichobežníka. Nohy sú hnedé. Larva je čierna, s hrubými ostňami a výstražným oranžovým sfarbením na chrbte. Kukla je farebne značne variabilná a je pomerne náročná na identifikáciu.

Krv lienok obsahuje horký, silne páchnuci a alegizujúci alkaloid metoxypyrazín (tu si môžete prečítať ako táto látka ovplyvňuje kvalitu vína). Tu treba upozorniť aj na to, že pokiaľ lienky stlačíte a potriesnia vám oranžovým výlučkom ruku, záclonu alebo stenu, zápachu sa zbavíte o pár hodín, ale žltá škvrna zostane na podklade dlho. Ak máte v byte či dome desiatky či stovky zimujúcich lienok, je výhodné použiť vysávač. Pokiaľ však vysávačom zmasakrujete stovku lienok, bude váš obľúbený prístroj páchnuť pekne dlho. Odporúčam preto do ústia vysávačovej rúry vložiť starú ponožku alebo kratšiu pančuchu, v ktorej sa hmyz zachytí.

Farebné morfy lienky východnej (📷 Hedwig Storch ©entomart)
Larva lienky východnej (📷©entomart.be)
Kukla lienky východnej (📷 Katja Schultz, licencia CC BY 2.0)

Zlatoočky (čeľaď Chrysopidae)

Zimujú najmä v špárach pri oknách, v pivničných a povalových priestoroch. Nežné, krehké stvorenia, sú pre človeka absolútne neškodné. Skôr by sme mohli povedať, že pre záhradkarov predstavujú doslova poklad, ktorý by si mali doma cez zimu hýčkať. Larvy zlatoočiek totiž patria medzi obávaných predátorov, ktorým neunikne žiadna voška či iný rastlinný parazit. Entomológovia identifikovali vyše 70 druhov hmyzu a pavúkovcov, ktoré slúžia larvám zlatoočiek ako potrava. Okrem vošiek likvidujú aj roztoče, strapky, molice, vlnatky či puklice. Dospelé jedince sa živia nektárom, peľom a medovicou vošiek. Najbežnejším druhom je zlatoočka obyčajná (Chrysoperla carnea, na obrázku). Zaujímavým sezónnym prispôsobením zlatoočiek je zmena farby. V lete sú zlatoočky svetlozelené a teda aj nenápadné na rastlinách. Na jeseň, keď sa skracujú dni, sa vyfarbia dohneda. A sú na rastlinách opäť nenápadné. Na jar, keď sa deň predĺži, teplota stúpne, sa spoločne s vegetáciou zazelenajú aj ony.

Zlatoočka obyčajná (📷AJC1, licencia CC BY2.0).
Larva zlatoočky (📷 bichelos.com).
Vajíčka zlatoočky (📷 bichelos.com).

Ostatný hmyz

Všetok hmyz, ktorý sa k nám na jeseň nasťahuje, môžeme s pokojným svedomím vyhodiť von na mráz. Väčšina drobných druhov v období zimného spánku prežije aj -15 °C. Ak hmyz zahrabeme vonku do hromady suchého lístia, bez ujmy prežije do jari. Nachytaný hmyz môžeme vypustiť napríklad aj v lese. Takisto môžete vrecúško s pochytaným hmyzom strčiť na zimu do chladu a na jar vypustiť lienky a iný užitočný hmyz do záhrady. Pokiaľ ho však necháte v teplom byte, najskôr zomrie od hladu a smädu. Navyše, čiastočky z rozpadajúcich sa mŕtvoliek môžu spôsobovať alergie.

Chcete určiť nejakú háveď? Posielajte kvalitné fotografie

Ak by ste doma naďabili aj na iný hmyz alebo pavúky, odfoťte ich a pošlite odborníkom na určenie. Našťastie dnes takmer každý disponuje digitálnym fotoaparátom, minimálne v mobilnom telefóne. Pre určovanie nie sú vhodné fotografie štvorcového metra steny, na ktorej živočícha takmer nevidno. Aspoň relatívne kvalitnú snímku má potom zmysel poslať entomológom na určenie. Často pomôže, ak živočícha odfotíte z viacerých strán, najmä zvrchu a zospodu. Admini väčšiny stránok pre určovanie bezstavovcov vyžadujú uviesť k fotografii aj lokalitu a dátum nálezu. Ak sa vám podarí zachytiť vzácneho alebo inak zaujímavého živočícha, nie je vylúčené, že sa vaše meno ocitne neskôr v odbornej publikácii. V súčasnosti existujú určovacie fóra najmä na Facebooku, napr. Určování bezobratlých, Bezobratlí Evropy alebo Entomológovia na Slovensku.

Poďakovanie:

Ďakujem kolegovi Mgr. Vladimírovi Hemalovi za revíziu a doplnky k textu o obrubnici americkej.

Tomáš Čejka, Botanický ústav CBRB SAV, Bratislava

Literatúra

Teraz najčítanejšie

Zápisník prírodovedca

Tento blog slúži na popularizáciu prírodných vied, najmä botaniky a zoológie. Založili ho pracovníci Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied.