Denník N

Riskantná plavba cez Baltské more

Am Priwall (Ostsee) Travemünde (Schleswig-Holstein) und Pötenitz (Mecklenburg), 1986 Hierzu gehört Bild Priwall neu
Am Priwall (Ostsee) Travemünde (Schleswig-Holstein) und Pötenitz (Mecklenburg), 1986 Hierzu gehört Bild Priwall neu

Útek Jana Hájka je medzi našimi príbehmi zo Železnej opony veľmi ojedinelý. Stojí za porozprávanie, hoci informácií o ňom je pomerne málo. 36-ročný odvážlivec sa totiž vydal na cestu za slobodou veľkou okľukou. V roku 1963 sa dostal s Čedokom do NDR a jedného letného večera vo Warnemünde na brehu Baltského mora si nafúkal malý gumový čln, položil ho na hladinu a vyplával.

Jan HájekNa Čechoslováka netypická cesta na Západ nebola pre východných Nemcov až taká nezvyčajná. Podľa stránky Über die Ostsee in die Freiheit (Cez Baltské more na slobodu) sa za 28 rokov existencie berlínskeho múru pokúsilo cez Baltské more utiecť z NDR najmenej 5600 ľudí. Najznámejší bol asi prípad Petra Döblera, ktorý preplával Baltské more v roku 1971. Po 25 hodinách plávania sa dostal na západonemecký ostrov Fehmarn, ktorý bol vzdialený 48 kilometrov. Uvádza sa, že cez Baltské more utieklo úspešne asi 900 ľudí. Na následky podchladenia a vyčerpania a utopením zahynulo najmenej 189 ľudí.

Jan Hájek bol v roku 1949 v Československu vyhodený z právnickej fakulty. So svojím triednym pôvodom v novom režime ani inak skončiť nemohol. Jeho otec bol za prvej republiky plukovník letectva. Jan si odkrútil vojnu v PTP. Po vojne bol desať rokov zamestnaný ako pomocný robotník.

V lete roku 1963 vycestoval so zájazdom Čedoku do NDR. S plánom na nezvyčajný útek na Západ. Okolo jedenástej hodiny večer si na pobreží vo Warnemünde pri Rostocku pripravil gumový nafukovací čln a vyplával z pláže na more. Podarilo sa mu skryť sa pred zrakom pohraničnej stráže a už na otvorenom mori najprv narazil na grécku loď, ktorá bola zakotvená pred prístavom. Jej kapitán ho však kvôli obavám z nepríjemností odmietol zobrať na palubu. Druhý deň zbadal dánsku loď, ale nikto ho z nej nezaregistroval. Strávil na mori druhú noc, a keďže nebol na takú plavbu dostatočne pripravený, dochádzalo mu jedlo aj voda.

Mapa

Začali sa na ňom prejavovať známky vyčerpania a musel dokonca piť morskú vodu. Vánok ho len pomaly posúval smerom k dánskym brehom, ktoré boli od miesta vyplávania vzdialené asi 40 kilometrov. Prežil na mori aj tretiu noc. Čo bolo horšie, dostal sa do línie hliadkovania východonemeckých strážnych člnov. Nikto ho našťastie nezbadal, hoci už počul hlasy námorníkov. Vietor ho však odvial zase preč. A ráno, keď už bol na pokraji síl, hladný a vysmädnutý, zbadal nejaké pobrežie. Úplne fyzicky vyčerpaný sa nakoniec dostal na breh. Vysilený padol do piesku, miestni obyvatelia mu podali vodu, a keď sa konečne poriadne napil, dozvedel sa, že je na brehu ostrova Fehmarn – v západnom Nemecku. Strávil na mori v malom člne tri dni a plavil sa asi 100 kilometrov.

Ďalšie informácie o jeho osude nie sú známe. Podľa posledných informácií si zariaďoval vysťahovanie do Kanady.


„Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.“

(Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)

Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť.


Titulný ilustračný obrázok: Grenzbilder.de

Zdroje:

Jožka Pejskar: Útěky železnou oponou (str. 59-60)

Ivo Pejčoch: Odvaha na železné oponě (str. 69-70)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie