Denník N

Držíme krok s Európou. Až na bioodpad.

Foto: ENVI - PAK
Foto: ENVI – PAK

Vláda sa v Národnom integrovanom reformnom pláne zaviazala, že bude investovať do zelenej ekonomiky. Do roku 2026 chce zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu z dnešných 39 % na 55 %. Hlavným cieľom je, aby menej odpadu končilo na skládkach. Pomôcť s financovaním má aj Európska únia (EÚ), z ktorej zdrojov sa na túto reformu má použiť 216 miliónov eur. Na to, aby sa cieľ podaril, si vláda dala za úlohu reformovať triedený zber. V našej analýze sme sa preto pozreli na to, či sa nám darí držať krok s EÚ a riadiť sa európskou legislatívou v oblasti odpadového hospodárstva. Zistili sme, že Slovensko má nabehnuté veľmi dobre: väčšinu európskej legislatívy máme integrovanú do nášho právneho poriadku. Ak v niečom zaostávame, je to najmä potenciál využívať biologický odpad. Práve ten by mohol byť kľúčom k zvýšeniu podielu vytriedeného odpadu.

Členské štáty EÚ, vrátane Slovenska, sa riadia tromi najdôležitejšími smernicami: Smernicou o odpade, o obaloch a o jednorazových plastových výrobkoch. Väčšinou z princípov, ktoré táto legislatíva zavádza, sa Slovensko už riadi. Najdôležitejším bolo zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorá funguje na Slovensku od roku 2016. Znamená, že celkové čisté náklady spojené s triedeným zberom a spracovaním výrobkov po dobe životnosti majú na Slovensku výrobcovia. Zahŕňa to náklady na zriadenie systému triedeného zberu odpadu, vrátane prepravy a spracovania oddelene zbieraného odpadu, administratívnych nákladov, nákladov na osvetu verejnosti, ako aj nákladov na primeraný dohľad nad systémom. Ako súčasť minimálnych požiadaviek Slovensko tiež v legislatíve zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s výrobcami výrobkov bez ohľadu na ich pôvod alebo veľkosť – tzv. nediskriminačné podmienky pre všetkých výrobcov. Výsledkom zavedenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov je zvyšovanie miery recyklácie komunálneho odpadu: medzi rokmi 2016 a 2019 stúpla z 23 % na 39 %. Podiel skládkovania sa tiež znižuje: zo 61 %  v roku 2017 na 55 % v roku 2018.

Rozšírená zodpovednosť zároveň platí nielen pre výrobcov obalov, elektrozariadení, batérií a akumulátorov, pneumatík a vozidiel, ale na Slovensku ešte prísnejšie – aj pre výrobcov neobalových výrobkov. Tých európska legislatíva samostatne nerieši, napriek tomu, že najmä v triedenom zbere papiera tvoria nezanedbateľný podiel. Naopak, čo európska legislatíva rieši, ale Slovensko ešte musí zaviesť, je povinnosť zavedenia triedeného zberu textilu. Spolu s bioodpadom sú to dve zložky, vďaka ktorým by sa Slovensko mohlo výrazne odkloniť od skládkovania a plniť ciele recyklácie.

Bioodpad je najväčšou zložkou všetkého komunálneho odpadu v Európe. Podiel bioodpadu v tzv. čiernych – zmesových – kontajneroch je, v závislosti od druhu zástavby a ročného obdobia, na Slovensku až 50 %. Okrem spomínaného textilu tvoria veľkú časť tohto odpadu (v EÚ až 60 %) potraviny. Kým zvyšok Európy tento typ odpadu triedi, na Slovensku v tom výrazne zaostávame: naši západní susedia z Rakúska napríklad vytriedia až 90 % bioodpadu. Priemer v EÚ je 50 %. My na Slovensku však separovane vyzbierame len niečo cez 20 % vyprodukovaného bioodpadu. V tejto zložke tak tkvie veľký potenciál zvyšovania podielu recyklácie na Slovensku do budúcnosti. A nie je to dôležité len z pohľadu cieľov recyklácie. Európska environmentálna agentúra (EEA) nedávno vydala hodnotenie, podľa ktorého by zredukovanie a správne využitie bioodpadu pomohlo zároveň aj znížiť emisie, či zlepšiť stav pôdy. Je to tak preto, lebo zmesový odpad, vrátane bioodpadu, končí na skládkach a tie prispievajú najmenej k 3 % skleníkových emisií. Ak by sa nám tento odpad podarilo lepšie triediť, pomohli by sme tak celkovo zlepšovať životné prostredie.

O tom, že triedenie bioodpadu zo zmesového odpadu je správnou cestou, nasvedčujú aj čísla triedenosti tých zložiek odpadov, ktoré sú zahrnuté do rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Vytriedené množstvo papiera, skla, plastov, kovových obalov aj nápojových kartónov medziročne stúpa. Podiel týchto odpadov v zmesovom komunálnom odpade tak naopak, z roka na rok klesá. Kým v roku 2018 to bolo 29 %, v minulom roku to bolo už len 24 %. Ak by sa k týmto zložkám pridal aj bioodpad a zároveň by sa pokračovalo ďalej v integrácií európskej legislatívy – napríklad Smernice o jednorazových plastových výrobkoch a ekomodulácie, ktorých zavedenie nás ešte len čaká, budeme aj na Slovensku na dobrej ceste k splneniu európskych cieľov a, čo je najdôležitejšie, aj k zlepšeniu prostredia, v ktorom žijeme.

Teraz najčítanejšie