Ako nekúpiť olej
Kto môže za to, čo sa dozvie kupujúci o produkte, ktorý kupuje? Iba výrobca či aj predávajúci?
Nechce sa mi ísť do Bratislavy. Mama by povedala: „Za každým houby tam nemusíš utekať.“ Tak dobre. Nakúpim v Pezinku.
Nemôžem povedať, za tri desaťročia, čo tu bývame, väčšinou ma nákupy v našom meste uspokojili. Ale…, olej kupujem v Kauflande. Ten zatiaľ v Pezinku nie je. Dobre, idem do Hypernovy. Tú mám najbližšie.
Plním vozík všetkým, čo mi myseľ podhadzuje ako dôležité. Hľadám olivový olej. Zelený mám. Treba mi na varenie. Vyberám len podľa farby a nakreslených olív. Predpokladám, že svetlejší bude vhodný. Takú mám skúsenosť za ostatné roky. Viem, viem. Ortodoxní olivovoolejoví namietajú, že na varenie, to už nie je olivový olej. Dobre, tak je iba z olivových výliskov.
Múdra! Okuliare ostali doma. Beriem dve fľaše, na ktorých, okrem názvu a obrázku, nevidím prečítať absolútne nič. Vraciam sa späť k vchodu, kde sú Informácie. Poviem svoj zámer kúpiť olivový olej na varenie a pečenie. A pýtam sa službukonajúcej slečny, či je tento na to vhodný. Prosím ju, aby mi prečítala, čo je napísané tými takmer nečitateľnými písmenkami. Ostrí zraky. Vidno, že ani pre ňu nie je jednoduché prečítať tú drobotinu. Nevie. Nie je to tam napísané. Tak ju prosím, aby kukla do záznamov o produkte. Možno tam bude nejaká zmienka. Oni nič také nemajú. Naveľa, naveľa, ujme sa úlohy dohľadať info o produkte kolega slečny za pultom. Najprv niekam telefonuje. Potom berie obe fľaše a mizne smerom ku kanceláriám. Po chvíľke sa vracia s vetou: „To je vec dodávateľa.“ Kukám na neho. Neveriacky. Akože… dodávateľa. Vy predsa predávate tovar a máte vedieť všetky dostupné informácie o produkte. Vy ste môj dodávateľ! Zopakuje vetu. „To je vec dodávateľa.“
Krútim si hlavou sama pre seba. Predávať… a nevedieť, čo predávam? Zvláštny medzistupeň medzi výrobou a spotrebiteľom. Beriem znova obe fľaše. Vyskúšam. Nabudúce im poviem. Bo možno aj niekto iný bude hľadať olivový olej na tepelné spracovanie potravín. Alebo im priamo odporučím, aby tam urobili nástenku s informáciami od spotrebiteľov. Aby vyplnili medzeru. Nech sa kupujúci priamo u „dodávateľa“ dozvedia, čo potrebujú vedieť o produkte, ktorý kupujú. Myslíte, že sa tam nazbierajú chvály? Alebo budeme ďalej kupovať „mačku vo vreci?“
O potrebe lupy pri každom produkte napíšem nabudúce.
