Denník N

Tichá európska ekonomická vojna za závojom koronavírusu

Pozornosť nás občanov sa v dnešnej dobe, veľmi zdatne stimulovaná médiami, sústreďuje primárne na náš základný pud sebazáchovy. Nikto z nás nechce ochorieť a tiež nechceme, aby ochoreli naše deti, naši blízki. V žiadnom prípade nechcem zľahčovať epidemiologickú situáciu, ale myslím, že nie som sám, kto má zásadné výhrady k spôsobu, ako sú pripravované a následne realizované protiepidemiologické opatrenia.

Po prvé, nie sú dostatočne transparentne sprístupňované dáta o šírení ochorenia, úmrtiach či kapacitách na boj s koronavírusom. Po druhé, aj tie informácie, ktoré vláda sprístupnila, sú nesprávne alebo nedostatočne interpretované. Takže namiesto ochranných opatrení cielených na ochranu najzraniteľnejších, ako aj absolútne kľúčových ľudí pre boj s vírusom – konkrétne našich seniorov, zdravotníkov a opatrovateľov – sa postupne zatvorili napríklad reštaurácie či školy. Náklady na cielenú ochranu by do konca roka neprekročili 100 miliónov EUR, ochránili by však možno viac ako 10-násobok hodnoty, o ktorú v ekonomike pri súčasnom nastavení opatrení prídeme. Viac sme o tom s kolegami napísali v jednom z článkov IstroAnalyticy.

Od začiatku roka prišlo na Slovensku v dôsledku krízy o prácu už takmer 70 tisíc ľudí. To je však len začiatok. Ak sa bude kríza v Európe i mimo nej vyvíjať podobne ako tá ostatná, ktorá odštartovala v roku 2008, budeme s ekonomickými následkami koronavírusu zápasiť niekoľko nasledujúcich rokov. Kríza z roku 2008, ktorá Slovensko prakticky len „lízla“, sa naplno v nezamestnanosti prejavila takmer po 5 rokoch. Aj pri údajoch o vývoji ekonomiky sa stretávame s podobným prístupom ako pri (ne)zverejňovaní údajov o ochorení. Niekoľko štátnych organizácií len nedávno krátko po sebe zverejnilo optimistické prognózy ekonomického vývoja. V komunikácii predstaviteľov štátu sme počuli hlavne tie pozitívne správy, negatívne prognózy a scenáre nedostali v komunikácii miesto. Aj o tejto téme sme s kolegami napísali viac na našej stránke.

Naša ekonomika je, ako asi všetci vieme, silne závislá na exporte. Objem exportu v minulom roku presiahol 93 % hrubého domáceho produktu Slovenska a export sa výrazne nadpolovičnou väčšinou podieľa aj na tržbách našich priemyselných podnikov. Najviac exportujeme do Nemecka, Čiech, Maďarska, Poľska, Rakúska, Francúzska a Talianska. Preto by nás, a špeciálne našu vládu, okrem toho, či sme zdraví, a či máme alebo nemáme otvorenú reštauráciu, malo zaujímať to, ako sa darí našim európskym susedom. A tiež by nás malo zaujímať, čo spravíme pre slovenský priemysel, ak sa susedom nedarí a objednávky zo zahraničia neprídu. „Kurzarbeit“ prispeje k udržaniu zamestnancov, ale splátky úverov za budovy, technológie či iné vysoké fixné náklady nezaplatí.

Máme tu totiž takú malú tichú susedskú európsku ekonomickú vojnu. Prekrývajú ju obavy z koronavírusu, kvôli tomu však nezmizne. Jej dôvod je veľmi jednoduchý: je to vojna o budúce exportné trhy. Predvídavé vlády od začiatku koronakrízy od jari tohto roka pomáhajú svojim kľúčovým podnikovým sektorom prežiť. Kompenzujú vypadnuté tržby, skupujú prebytky, obstarávajú výrobky a služby podnikov vo svojej krajine. Áno, ide to aj napriek tomu, že sme všetci v Európskej únii. Pochopili totiž jedno: v tejto vojne je dôležité, kto bude „last business standing“, teda ten kto po tom, čo jeho konkurenti z iných krajín skrachujú, obsadí ich uvoľnené exportné pozície, keď sa kríza skončí. Tu nejde o európsku solidaritu, košeľa je bližšia ako kabát. Nemyslím si, že v tejto vojne vyhrávame. Čo je však oveľa horšie, nemám dokonca ani pocit, že tú vojnu niekto z vedenia našej krajiny vníma. Bojovať proti šíreniu koronavírusu je alfou-omegou dnešných dní. Pri zachraňovaní populácie však nesmieme „s vaničkou vyliať aj dieťa“, zdravá ekonomika je totiž pre našu budúcnosť rovnako dôležitá ako zdraví občania.

Poznámka na záver:
Hovorili sme len o priemysle, ale je tu aj sektor služieb. Ako chceme po kríze budovať náš turistický ruch, keď bude kvantita a kvalita jeho služieb zdecimovaná masívnym bankrotom reštaurácií, hotelov a penziónov? Budú na tom podobne v Rakúsku, Čechách či Maďarsku? Alebo si ich vlády už uvedomili, že okrem boja proti koronavírusu tu máme aj tichú ekonomickú vojnu o trhy v Európe? Urobte si vlastný názor.

Peter Helexa, výkonný riaditeľ Inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica

Teraz najčítanejšie

Inštitút IstroAnalytica

„Dáta v centre riešenia verejných politík“ Inštitút stredoeurópskych štúdii IstroAnalytica je nezávislou mimovládnou organizáciou (občianskym združením), ktorej cieľom je zvyšovať kvalitu verejných politík, verejnej diskusie a v neposlednom rade aj kvalitu politických rozhodnutí na základe používania overených údajov, dát a faktov, ako aj zvyšovať životnú úroveň a zlepšovať kvalitu života obyvateľov SR zefektívňovaním verejných politík na všetkých úrovniach.