Denník N

Farby

Zvláštny pocit sa mi rozlieva po tele…

Som tu, stojím takmer na mieste. Nehýbem sa, moje nohy sú statické, akoby boli prikované k zemi zvláštnou silou. Tenisky biele, kdesi vzadu s písmenami. Čiernymi, vnímam kontrast, je skutočný. Biela a čierna, dve farby, ktoré môžem, dokonca ich rád kombinujem. Zelená, červená a tie zvyšné, ani existovať by nemuseli. Pre mňa nie, táto farebná škála je skôr pre dievčatá, ženy. Šalejú po nich, pretekajú sa, ktorá bude farebnejšia.

Nemuseli by, pre mňa určite nie, ženské telo má iné prednosti. Žiadne farby, nič také, v tomto prípade radšej zostávam skromný. Jednoduchosť, čosi také obdivujem a platí to aj pre opačné pohlavie. Možno som divný, sú okolo mňa ľudia, ktorým sa môj názor nepozdáva. A nech, je môj, nič transformovať nebudem. V žiadnom prípade, som taký, zostávam verný sebe.

Potím sa, začína mi byť teplo, zvláštny pocit sa mi rozlieva po tele. Vnímam ho, len keby to nebolo stále horšie. Ale je, už je to naozaj nepríjemné. Každý kúsok, každá bunka, tam kdesi sa mi to rozlieva. Do celého tela a ja čakám, čo sa bude diať. Neviem, asi som neskúsený.

Alebo je všetko inak? Vlastne, ešte stále som sa nepohol. Predsieň, takmer pri vchodových dverách, kdesi tam sa nachádzam. Chrbát zohnutý mierne, hlava podstatne viac, zvláštna poloha. Nevadí, v tomto momente je mi všetko jedno, nezaujíma ma nič. Vlastne, okrem jedného detailu. Rukou si z čela zotriem pot. Kabát, ten za to môže, vyhováram sa.

Pravda či lož? Je mi to jedno, nech je to akokoľvek, ja si to svoje vziať nenechám. Dýchanie sa mi zrýchľuje, stáva sa plytším. Aj intenzita tepla sa zvyšuje, s mojím telom sa niečo deje. Čosi zvláštne, do detailov zachádzať nebudem. Vidím ju, je tam. Kdesi uprostred miestnosti. Otáča sa smerom ku mne. To je krása neslýchaná, akoby sa so mnou točil celý svet. To sú tvary, nádherne oblé, objemné prsia jej tancujú v rytme tela. A bradavky, akoby sa mi ponúkali. Pohybuje sa, to je ono, na toto som čakal. Vidím ju celú, to je žena. Moja sestra so všetkým, čo k nej patrí. Ešte stále stojím bez pohybu, kľúčová dierka je teraz môj svet.

Darina Matichová

Obľúbili ste si moju tvorbu? Chceli by ste si prečítať viac nových kúskov? Na mojej osobnej webstránke http://darinamatichova.sk nájdete množstvo ďalších poviedok, niektoré aj v zvukovej podobe a nechýbajú ani informácie o mojich knižných počinoch.