Denník N

Vzdelávanie online pohľadu firmy, tvorcu vzdelávacieho obsahu a jednotlivca

Predstava práce z domu, či učenia sa výsostne v online priestore bola pre mnohých ešte tak rok dozadu z nás nezlúčiteľná s realitou. Príchodom COVID 19 sa v našej realite však veľa vecí zmenilo. Aký dopad na firmu, ktorá sa pýši nastavením na učenie, má fakt, že väčšina firmy sa pripája do online priestoru namiesto príchodu do stimulujúceho priestoru a školenia, workshopy, peer sharingy sú odrazu len cez zoom link? Čo spraví online so vzdelávacím programom, ktorý sa pýši dôrazom na komunitu a spoluprácu multidisciplinárnych tímov? A aký dopad má, na neustále učiace príležitosti hľadajúceho jednotlivca fakt, že vie zo školenia odčítať len slová, kde tu (hlavne, keď funguje wifina) mimiku tváre a to je všetko?

Skúsim dať teda trochu vhľadu do toho ako sme sa popasovali s týmito výzvami my a ja osobne.

  1. V Pixel Federation už dlhodobo budujeme kultúru, kde podporujeme rast a učenie sa jednotlivcov – do hĺbky v ich expertíze, crafte a do šírky v porozumení produktových cyklov, biznisu, či všetkých podporných funkcií. A samozrejme riešime aj mäkké témy – spätná väzba, komunikácia, prezentácia, coaching, leadership, spoločné zdieľania a učenie sa jeden od druhého. Online nám trochu zamával systémom práce. Konferencie takmer zo dňa na deň zrušené, workshopy a prezentácie v online priestore sme si ani nevedeli predstaviť, coaching rovnako. Po pol roku pokusov a omylov sme sa priblížili k tomu, čo vnímame ako udržateľné aj napriek situácii, v ktorej žijeme – konferencie už takmer neskúšame (len kde tu menší cielený formát), kratšie a interaktívnejšie formáty online vzdelávania vychádzajú ako najefektívnejšie. Štipka humoru v nich vždy pomáha. Robíme komentované video streamovanie práce rôznych craftov (čo robíš, keď robíš :)), krátke prezentácie spojené s obedom (lunch talks), soft skill vzdelávačky, rozdelené do niekoľkých pol-dní, pár hodinové peer-sharingy, individuálne koučujeme online, podporujeme ľudí, aby si nachádzali obsah online, ktorý im vyhovuje, podporujeme pre rôzne crafty vlastné formáty (ArtWork) a pripravujeme krátke video formáty. A neustále vyhodnocujeme,čo dáva a nedáva zmysel na základe spätnej väzby.
  2. V Butterfly Effect to bola ešte väčšia výzva. Na jar, keď sme nikto netušili, s čím to vlastne bojujeme a rozhodnutia boli formované strachom. Automaticky sme preniesli offline do online. Bola to chyba. Forma a obsah nejde urobiť kopírovaním a vložením. Potrebovali sme trochu času na vyladenie. Na jar sme nevedeli vytvoriť požadovanú skúsenosť pre účastníkov, trápili sme sa vzájomne. Nakoplo nás to však spraviť zopár zmien. Tou hlavnou bolo, že sme k nášmu dlhodobému 5 mesačnému programu vytvorili krátke kurzy. Na úvod sme vybrali zopár, ktoré vnímame ako kľúčové pri práci na produkte, v tíme – úvod do UX dizajnu, dizajn šprint, efektívna virtuálna komunikácia v tíme, využitie koučingu pri leadershipe. Zmeny v 5 mesačnom kurze sú menšie – viac spätnej väzby, kratšie formáty prezentácií, väčšia interaktivita, blended learning namiesto úplného online.
  3. Na osobnej rovine už dnes vnímam presun do online ako fantastickú zmenu. Na úvod ma online vydesil – nie je nad osobnú skúsenosť. Potom prišiel ten pretlak obsahu, všetko sa odrazu presunulo do online, nie všetko však kvalitne. Dnes už som si vyladila svoju účasť na online vzdelávacom obsahu. Audioknihy, kde idem do hĺbky témy, ktorá ma zaujíma počúvam pri behaní, či prechádzke. Na online sa prihlasujem tam, kde viem, že bude dostatočná interaktivita alebo ide o kratší formát – (common purpose, unstoppable conversations, moonshot talks, fortelabs, ted talks…). Samozrejme je tu Coursera, ci Udemy a iné, kde je obsahu obrovské množstvo – vydestilovať ten správny môže byť problém. Mne pomáhajú referencie. Aktuálne som prihlásená na jeden kurz, ktorý vytvorili na Yale University a vyhovuje mi, že môžem ísť vlastným tempom.

Čo mi vychádza ako zopár spoločných menovateľov vo všetkých troch rovinách, by som zhrnula do zopár bodov.

  1. Kratšie formáty – pracujeme online, sedíme celé dni pri videohovoroch, ideálny je formát, ktorý odo mňa nechce 8 hodinové sústredenie, ale dáva mi možnosť sa pripojiť na pár hodín a mať z učenia dobrý zážitok.
  2. Interaktivita – pre udržanie pozornosti sú výborné anketové otázky, využívanie funkcie chatu, rozdeľovanie do menších miestností, kde sa vyžaduje interaktivita, aj keď len na krátky moment. Dôležitá zručnosť je facilitácia.
  3. Hravosť – všeobecne vnímam, že sme pri vzdelávaní a v pracovnom kontexte veľmi vážni a berieme sa veľmi vážne. Pridaním humoru, príbehov, nadhľadu robíme vzdelávací zážitok viac zapamätateľným. Princípy herného dizajnu, pozitívna psychológia, princípy flow vedia byť užitočné.
  4. Individuálny prístup – neverím v tabuľkové, či šuflíkové riešenia problému. Každému vyhovuje niečo iné. Online nám dáva príležitosť vyskladať si náš vzdelávací príbeh podľa našej individuálnej potreby. Ako tvorcovia obsahu musíme rešpektovať, že nie každému všetko vyhovuje a dôverovať ľuďom, že si zoberú zo vzdelávačky to, čo je pre nich najhodnotnejšie. Kladenie otvorených otázok, aktívne počúvanie, zber spätnej väzby sú nevyhnutné.
  5. Overenie vedomostí – posledný dôležitý bod pri vzdelávaní je overenie toho, čo sa študent naučil, mať príležitosť si novú zručnosť vyskúšať, overiť praxou. Tím, lead, facilitátor a človek sám by si mal ideálne vytvárať príležitosť overiť si,čo sa naučil v praxi.

Príjemné učenie 😉

Signing out.

Teraz najčítanejšie

Lucia Sickova

Lucia Šicková je spoluzakladateľka PIXEL FEDERATION, matka 3 detí s vášňou pre inovácie, vzdelávanie, hry, svoje deti, tvorivé radosti, udržateľný rast. Riadila projekty v oblasti ľudských zdrojov pre korporátne inštitúcie, od analýz tréningových potrieb vo verejnom sektore, riadenie IT projektov, až po rozbeh vlastnej spoločnosti. V súčastnosti má na starosti riadenie rozvojových programov spoločnosti PIXEL FEDERATION. Jej druhou témou je riadenie aktivít Edufactory by Pixel Federation, ktoré sú zamerané na podporu a tvorbu edukatívnych projektov.