Denník N

Čo sa dialo v zákulisí viedenskej opery a ďalších kultúrnych inštitúcií počas teroristického útoku

Ako som písal už aj v poslednom svojom príspevku, účinkujúci a diváci Viedenskej štátnej opery zostali počas minulotýždňového teroristického útoku niekoľko hodín uviaznutí vo vnútri divadla. Podobná situácia nastala v Burgtheatri, v Albertine, v Konzerthause a v mnohých ďalších kultúrnych inštitúciách a divadlách v centre Viedne. 

Čo sa presne v tom čase dialo v opere na Ringu, som zisťoval od priamych účastníkov. Hrala sa práve dvojička Cavalleria Rusticana/Pagliacci s Evou Mariou Westbroek a Robertom Alagnom v hlavných úlohách a išlo o posledné predstavenie pred lockdownom. Už niekoľko dní vopred sa vedelo, že Viedenská štátna opera bude z dôvodu opatrení proti Covidu na druhý deň po tomto predstavení na mesiac uzatvorená.

Všetko nasvedčuje tomu, že zatiaľ čo účinkujúci sa o strelbe v centre Viedne dozvedeli už počas prestávky, väčšina divákov v sále až do konečného potlesku netušila o útoku.

Už okolo pol deviatej hodine večer náhodní svedkovia streľby zdieľali na sociálnych sieťach zábery z miesta incidentu a polícia v zápätí zriadila špeciálnu linku, kam natočené videá bolo možné posielať. Žiadala zároveň potenciálnych svedkov, aby nepostovali na Facebooku a nedávali tak predpokladaným komplicom páchateľa na vedomie, čo sa kde deje. Práve vďaka tomu sa ale o prebiehajúcich udalostiach dozvedali účinkujúci. Diváci počas predstavenia mali vypnuté telefóny a cez prestávku si ich len máloktorí zapli.

Slávka Zámečníková, ktorá sa nedávno stala členkou ansámblu Viedenskej štátnej opery, vzniknutú situáciu popisuje nasledovne:

„Prišla som si pozrieť len druhú polovicu predstavenia, pretože som to už predtým videla. Prichádzala som do budovy opery asi o štvrť na deväť, teda približne 15 minút potom, ako sa odohral útok. Vtedy som ešte vôbec netušila že sa niečo stalo, ale prekvapilo ma, že okolo opery už vtedy jazdilo veľké množstvo policajných áut. Taktiež bolo nečakané, že vchod bol zamknutý. Vrátnik ma ešte rýchlo pustil dnu a povedal mi že došlo k nejakému incidentu a že máme zostať v budove.

Počas predstavenia som sedela v lóži pre umelcov, ktorá sa nachádza vpredu hore, takže som nebola v nejakom bezprostrednom kontakte s ostatnými divákmi. Pri záverečnej klaňačke po druhom kole potleskov vyšiel na pódium riaditeľ opery Bogdan Roščić a oznámil, že v centre mesta sa odohral útok, okolo budovy sú policajti a nikto nemôže vychádzať z divadla. Odišla som do zákulisia a čakala som v kantíne, čo sa bude diať. Neviem teda, aká bola situácia v auditóriu, ale neskôr som sa dopočula, že časť hráčov orchestra sa snažila spríjemnit´ divákom čakanie hraním skladieb, myslím, že zazneli nejaké kvartety”.

Záber z vnútra opery, niektorí hráči orchestra krátili divákom čas kvartetami.

Členka zboru Viedenskej štátnej opery Jozefína Schebesta Monarcha stála v ten deň na javisku. Podľa jej slov diváci prevažne až do konca netušili čo sa deje aj preto, že väčšina návštevníkov opery sú ľudia v strednom a staršom veku, ktorí nemajú vo zvyku neustále sledovať internet a zapínať pri každej príležitosti mobilné telefóny, tak ako to robí mládež. Prestávku skôr využili na spoločenskú konverzáciu alebo občerstvenie.

Na konci predstavenia, keď riaditeľ z pódia oznámil čo sa stalo a dozvedeli sa, že nebudú môcť budovu opustiť, prijali vzniknutú situáciu pokojne.

Riaditeľ divákom povedal, že sa môžu sa voľne pohybovať v priestoroch opery, avšak apeloval, aby nepostávali v blízkosti okien. V tom čase totiž ešte nebolo zrejmé, koľko je útočníkov a aké sú ich úmysly. Zároveň boli návštevníkom sprístupnené aj tie miestnosti, ktoré boli predtým zatvorené a opätovne sa sprístupnila aj možnosť občerstvenia.

„V predstavení účinkuje aj detský spevácky zbor. Sú to deti rôzneho veku, dvanásťročné ale aj mladšie. Keď sme okolo desiatej hodiny dohrali, celé centrum mesta už bolo uzatvorené, akákoľvek doprava zastavená a k budove opery nesmeli prísť žiadne autá, ani taxíky. Bolo tak zrejmé, že rodičia si nebudú môcť mladých zboristov vyzdvihnúť. V miestnosti pre nácvik baletu im preto personál začal pripravovať provizórne postele, aby tam prípadne mohli prespať.

Nakoniec sa ale podarilo dohodnúť s políciou, že rodičom bolo krátko pred polnocou umožnené dostať sa autom až pred budovu opery a deti si mohli odviesť.“ – hovorí Jozefína Schebesta Monarcha.

Pagliacci – v predstavení účinkuje detský zbor. Foto: Michael Pöhn

Krátko pred polnocou bolo oznámené, že bude otvorený hlavný vchod a časť návštevníkov môže budovu opustiť. Pred operou stáli kukláči a riadili bezpečný prechod k stanici metra U4 nachádzajúcej sa v bezprostrednej blízkosti budovy. Pre túto časť divákov bol vypravený špeciálny vlak metra so štyrmi vagónmi, pričom polícia prečistila všetky zastávky, na ktorých metro následne zastavovalo. Ďalšia časť návštevníkov naďalej zostávala v budove opery.

Slávka Zámečníková: “Okolo polnoci nám bolo povedané, že môžu odísť tí, ktorí idú smetrom na Hütteldorf, čo je stanica metra na linke U4.  Ja bývam presne na opačnej strane Viedne, takže som túto možnosť nevyužila. Okolo pol druhej sme mohli odísť už aj iným smerom, ale len taxíkom. Taxíky však nemali povolené prísť do centra, ani k budove opery, najbližšie mohli prísť na Karlsplatz. Keď som o pol druhej odchádzala z budovy, stále boli v opere ľudia. Riaditeľ  Roščić tam bol s nimi až do konca”.

Pátranie po prípadných komplicoch útočníka mali na starosti špeciálne jednotky Wega a Cobra, ktoré sídlia neďaleko miesta útoku a podarilo sa im začať uzatvárať priestor už osem minúť po incidente. Prečesávali okolie a odklonili od centra všetku dopravu. Stred mesta bol izolovaný až po hotel Intercontinental, ktorý sa nachádza v blízkosti Konzerthausu. Tam uviazli návštevníci v poradí druhého koncertu toho dňa (prvý koncert perkusionistu Martina Grubingera sa skončil už okolo 20. hodiny, jeho návštevníci mohli opustiť koncertnú sálu bez problémov).

Jozefína Schebesta Monarcha: „Parkovala som hneď vedľa budovy opery. Keď sa už konečne dalo prejsť k autu, brala som domov aj kolegyne, pretože do centra nechodili ani autobusy, ani električky. Nesmeli tam ani taxíky, tie mohli prísť len na miesta od centra mesta ďalej. O pol jednej v noci pustili ešte jednu súpravu metra. Keď som teda viezla kolegyne domov, na mnohé ulice sa vôbec nedalo odbočiť, musela som ich obchádzať,”  – pokračuje a dodáva: ”Teroristický útok sa odohral len štyri hodiny pred lockdownom, viedenčania mali vtedy doslova poslednú možnosť navštíviť kultúrne inštitúcie a predstavenia, mnohí preto túto možnosť aj využili. Zároveň bolo nezvyčajne teplé a slnečné počasie a tak viacerí si ešte pred zákazom vychádzania naposledy chceli vyraziť za zábavou. Bola som preto presvedčená, že aj moja dcéra je niekde vonku s kamarátkami. Nakoniec sa ale ukázalo, že našťastie zostala doma a jej kamarátky išli do podniku neďaleko od Mariahilfer Strasse. Tam vrámci prečesávania mesta vošlo dovnútra špeciálne komando a všetci hostia museli ľahnúť na zem. Boli tam až do polnoci“.

Pred budovou opery. Foto: APA

V  Burgtheatri riaditeľ divadla Martin Kušej oznámil 600 prítomným divákom, že musia zostať vo vnútri budovy. Návštevníci tam uviazli na tri hodiny, až do trištvrte na jednu v noci. Dobu si krátili konverzovaním s hercami z práve zhliadnutého predstavenia. Nakoniec boli nasmerovaní k stanici metra Stadtpark, kde už na nich čakal špeciálny vlak metra.

V Zlatej sále Musikvereinu sa symfonický koncert končil o 20.30 hodine a jeho diváci mohli odísť bez problémov. Nie však asi stovka hostí, ktorá sa prišla pozrieť na bluesového hudobníka Hansa Theessinka v inej sále tejto inštitúcie. Tí v budove po koncerte uviazli.

Viac ako 100 ľudí uviazlo aj v Albertine. Boli presunutí do blízkej reštaurácie a strávili tam niekoľko hodín. Návštevníci filmového múzea zažili pomerne kurióznu situáciu so surealistickým nádychom, keď premietanie fimu zastavila polícia už desať minút po jeho začiatku, teda asi o deviatej hodine a desiatej minúte a film práve vtedy zobrazoval pokus o zavraždenie Johna F. Kennedyho. Diváci boli požiadaní, aby sa z dôvodu teroristického útoku presunuli do Albertiny, čo časť z nich považovala za súčasť interaktívneho premietania a dohodnutého scenára. Keď sa však ukázalo, že to tak nie je, zareagovali veľmi pokojne.

Múzeum Albertina

V Kammerspiele der Josefstadt polícia vošla do divadla a prerušila večerné predstavenie  „Engel der Dämmerung“ a požiadala približne 260 divákov, aby okamžite opustili budovu. Bolo to pomerne prekvapivé rozhodnutie, keďže táto scéna sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Schwedenplatzu – teda miesta, kde útočník predtým strieľal. Je otázne, čo by sa stalo, keby rovnakým spôsobom bolo prerušené aj už spomínané predstavenie v opere. Z toho sa totiž práve nahrával záznam, ktorý sa prostredníctvom streamu o tri dni neskôr vysielal do celého sveta.

Nemecko – kanadský tenorista Michael Schade zverejnil list, v ktorom podrobne popisuje dramatické okamihy v reštaurácií Sole nachádzajúcej sa pár krokov od Kärntner Strasse, kde bol spolu s Plácidom Domingom a jeho rodinou. Potom, ako začali chodiť hosťom SMS- ky s fámami o údajne štyridsiatich zastrelených a o pätnástich ozbrojených útočníkoch, sa hostia v reštaurácií zvnútra zabarikádovali. V liste píše, že pod vplyvom falošných informácií tam spolu s Domingom a ďalšími hosťami spoločne prežili okamihy hrôzy a preto už nikdy nebude veriť správam na sociálnych sieťach.

Posledný deň pred lockdownom sa tak mnohým viedenčanom, nielen tým čo boli prítomní na opernom predstavení, zapíše zrejme na dlho do pamäti. Viedenská štátna opera má byť uzatvorená predbežne do prvého decembra. Vzhľadom na nariadený zákaz vychádzania medzi ôsmou hodinou večer a šiestou hodinou ráno, ktorý má podľa všetkého zostať zachovaný aj po tomto dátume však panujú isté pochybnosti, ako bude potom prevádzkovaná. Museli by sa výrazne posunúť začiatky niektorých predstavení už na štvrtú hodinu poobede, ak ľudia o ôsmej večer majú byť doma.

Za predchádzajúceho riaditeľa opery Dominiqua Meyera bolo zvykom nedeľné predstavenia začínať o niečo skôr, pretože častokrát ich využívali návštevníci z regiónov. Zámerom vedenia opery bolo skončiť tak, aby sa stihli dopraviť domov ešte pred polnocou. Lenže ani vtedy začiatky predstavení neboli o štvrtej popoludní (výnimku tvorili len časovo rozsiahle opery Richarda Wagnera).

Okrem toho takto skoré predstavenia nie je možné zrealizovať počas pracovného týždňa, kedy sú ľudia ešte v práci. Nie je preto vôbec zrejmé, či sa opera na Ringu za takéhoto stavu vecí odmlčí naozaj len na jeden mesiac.

Jozefína Schebesta Monarcha: ”Uvidíme, čo bude, okolo 15. novembra sa celá epidemiologická situácia bude znovu prehodnocovať. Opatrenia na ochranu účinkujúcich a divákov však aj doteraz boli naozaj mimoriadne prísne, neviem o tom, že by sa u nás ktokoľvek nakazil na predstavení. Aj voči hráčom orchestra sú ochranné opatrenia striktné. Napríklad teraz odleteli Viedenskí filharmonici, ktorí tvoria podstatnú časť orchestra Viedenskej štátnej opery, na zájazd do Japonska. Mali ísť pôvodne aj do Kórey a na Taiwan, avšak tieto krajiny sú naďalej hermeticky uzatvorené. Hráčov orchestra priviezli najprv na letisko vo Schwechate, kde boli všetci testovaní – a až potom im bolo dovolené odletieť špeciálom, kde krem nich a posádky lietadla už nikto iný nebol.

V Tokiu budú mať v hoteli vyhradené pre seba celé jedno krídlo budovy, aby dochádzali len do minimálneho kontaktu s ľuďmi mimo orchestra. Tam im budú servírovať aj raňajky, obedy a večere, majú zakázané chodiť nakupovať do miestnych obchodov, alebo reštaurácií. Môžu síce vyjsť von z hotela, ale pohybovať sa môžu len v jeho bezprostrednom okolí.

Špeciálnym transportom ich dovezú až do koncertnej sály a potom naspäť do hotela, takže za takýchto bezpečnostných opatrení si naozaj neviem predstaviť, že by sa niekto z nich mohol nakaziť”.

Podľa jej slov budú účinkovať s dirigentom Valerijom Gergievom a koncert za takto mimoriadnych opatrení je výnimočný aj pre samotných hráčov už len preto, že väčšina kultúrnych stánkov je momentálne zavretá a tak je zázrak, že oni vôbec hrajú v zahraničí.

“Orchester je pripravený podstúpiť najprísnejšie bezpečnostné a zdravotné opatrenia a priniesť aj veľké obete, aby sme mohli absolvovať toto turné. Pracujeme v karanténe.” – uviedol Daniel Froschauer, šéf Viedenských filharmonikov.

Za normálnych okolností filharmonici neustále cestujú po svete a “chýbajú” tak v orchestrálnej jame opery, kde sedí počas zájazdov niekedy až 50 percent substitútov. Avšak teraz je všetko samozrejme úplne inak.

Keď v septembri tohoto roku nastupoval do funkcie nového riaditeľa Viedenskej štátnej opery Bogdan Roščić sľuboval že urobí všetko preto, aby počas druhej vlny koronavírusu nebolo potrebné operný dom zatvoriť. Viedenská štátna opera aj naozaj bola jedným z posledných veľkých prestížnych operných stánkov, ktorý ešte stále fungoval. Mohlo sa tak zdať, že v porovnaní s okolitými krajinami, kde kultúra dostala tvrdo na frak, je viedenská opera relatívnou oázou stability a pokoja.

Avšak práve nariadený lockdown, neistota čo bude po prvom decembri a do toho teroristický útok, ktorý návštevníkov opery uväznil v budove na niekoľko hodín, ilúziu pokojného ostrova v okolitom rozbúrenom mori spoľahlivo pochoval.

Pre mesto, ktoré je vyhlásené svojim pozitívnym vzťahom k umeniu to musí byť ťažká rana. Nepochybujem však, že sa s ňou s nadhľadom a gráciou (tomuto mestu vlastnou) dokáže v krátkom čase vysporiadať.

Peter Bleha

 

Diskusia  k článku je možná na facebookovej stránke: Do Re Mix

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Do Re Mix

Flash news, recenzie a publicistika zo sveta vážnej hudby, opery a baletu