Denník N

Plachtárky a ich pavučinové závoje

Na Facebooku som nedávno objavil fascinujúce fotografie závojovitých pavučín, ktorých autorkou je RNDr. Ľubica Krištofová. Nejde o klasické vertikálne pavučiny križiakov, ale o pavučiny viac-menej horizontálne, pokrývajúce bylinný porast pozdĺž poľnej cesty pri Senici. 

Foto: Ľ. Krištofová
Pavučiny patria bližšie neurčenému druhu pavúka z čeľade plachtárkovitých (Linyphiidae). Plachtárkovité sú najpočetnejšou čeľaďou pavúkov na Slovensku. Doposiaľ bolo na svete opísaných vyše 4 360 druhov, na Slovensku  žije 326 druhov v 127 rodoch (Gajdoš et al. 2018). Plachtárky sú pomerne malé pavúčiky (0,8 až 12 mm). Spodnú stranu tela majú väčšinou sfarbenú tmavo, vrchá strana je svetlá. To preto, že väčšiu časť života trávia plachtárky zavesené hore nohami na sieti, takže sú neviditeľné či už zhora, oproti tmavej zemi, tak zospodu, oproti svetlej oblohe. Plachtárky si robia svoje pavučiny na povrchu pôdy, v listovom opade, pod kameňmi, niekoľko druhov na vegetácii či kmeňoch stromov, napríklad plachtárka kôrová Drapetisca socialis.

Sieť tvorí naspodu horizontálna pavučinová “plachietka”, podľa ktorej dostala čeľaď meno, z nej vystupujú väčšinou nahor lapacie vlákna. Do vlákien nad plachtou sa zapletie poletujúci hmyz a spadne dolu na plachtu. Tam už čaká plachtárka, ktorá hmyz cez plachtu usmrtí chelicerami. Napriek tomu, že sú plachtárky drobné a nenápadné pavúčiky, ich siete sú však nápadné, najmä ak na ne padne hmla alebo sa vyzráža rosa.

Plachtárky na ihrisku

V obci Turie pri Žiline pozorovali v októbri roku 2017 jej obyvatelia zvláštny jav – trávnik futbalového ihriska ako by sa náhle pokryl jemným popraškom snehu alebo inoväťou.

Oslovení zoológovia Ľ. Černecká a A. Purkhart neskôr záhadu rozriešili. Išlo o stovky pavučín plachtárok, pravdepodobne z rodu Erigone. Plachtárky sa na jeseň pomerne rýchlo šíria plachtením na pavučinových vláknach (odborne sa tomuto javu hovorí ballooning).

Zdroj: cas.sk
Plachtárka kríková (Linyphia triangularis)
Táto plachtárka sa vyskytuje v miernom pásme a subtrópoch takmer v celej palearktickej oblasti. V Európe chýba len na Islande. Na Slovensku je to jeden z najbežnejších druhov plachtárok, dorastá do veľkosti 5 až 7 milimetrov. Žije od nížin až do hôr, na širokej škále biotopov vrátane lesov, lúk, lesných okrajov, sadov, parkov a záhrad. Na jeseň určite niekde uvidíte jej charakteristické siete, v ktorých nájdete samičku, pri troche šťastia aj bojujúce alebo páriace sa jedince, prípadne samčeky na stráži, ako sa dočítate nižšie.
Plachtárka si stavia siete na bylinách alebo kríkoch, relatívne blízko zeme. Lapaciu sieť tvorí pomerne veľká plachietka, nad ňou je asi 20 centimetrov vysoká riedka spleť vlákien. Sieť je nápadná najmä počas rannej rosy. Pavúk býva takmer vždy zavesený hlavohruďou dole, na spodnej strane plachietky. Lov prebieha väčšinou tak, že korisť narazí do hornej spleti vlákien a spadne na plachietku, kde na ňu číha pavúk.

Dospelé jedince plachtárky kríkovej nájdete na príhodných miestach od júla do októbra. Párenie prebieha zvyčajne v septembri. Panenská samica produkuje pohlavný feromón, ktorým „parfémuje” vlákna svojej siete. Nezriedka sa stáva, že takto priláka viac samcov naraz, ktorí potom musia o samicu bojovať. Ich súboje pripomínajú súboje chrobákov roháčov – samce sa vzájomne zakvačia svojimi predĺženými chelicerami a snažia sa súpera zhodiť zo siete. Víťaz má potom právo prvej noci. Pri kopulácii sú partneri obrátení hore nohami, zavesení na spodnej strane sieťovej plachietky. Samec „podlezie“ hlavohruď samice a striedavo zavádza obidva kopulačné orgány do epigyny – kopulačného orgánu samice. Po kopulácii sieť samice zničí, aby naďalej nelákala ďalšie samce, navyše samicu po určitú dobu stráži pred nájazdmi neželaných nápadníkov. Onedlho po kopulácii nakladie samica vajíčka a uzavrie ich do pavúčieho kokónu, ktorý je upevnený v blízkosti siete. Vyliahnuté mláďatá v ňom potom ako v perinke prezimujú. Na jar z kokónu vylezú a rozutekajú sa hľadať miesta, kde si zhotovia vlastnú sieť.

Samica plachtárky kríkovej s korisťou (foto Andreas Eichler, CC BY-SA 3.0, Wikimedia).
Ďakujem za odbornú revíziu textu arachnologičke Mgr. Ľudmile Černeckej, PhD. z Ústavu ekológie lesa vo Zvolene.

 

Tomáš Čejka
Botanický ústav CBRB SAV, Bratislava

Použitá literatúra
Buchar J & Kůrka A (2001) Naši pavouci. 2. opravené. vyd. Academia, Praha, 162 s. ISBN 80-200-0331-2.
Gajdoš P, Černecká Ľ, Franc V. & Šestáková A (2018) Pavúky Slovenska. Veda, Bratislava, 172 pp.
Kůrka A, Řezáč M, Macek R & Dolanský J (2015) Pavouci České republiky. Academia Praha.
Řezáč M (2014) Plachetnatka keřová – evropský pavouk roku 2014. Živa, 3: 130.

Teraz najčítanejšie

Zápisník prírodovedca

Tento blog slúži na popularizáciu prírodných vied, najmä botaniky a zoológie. Založili ho pracovníci Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied.