Denník N

Bye, then! (Za slušnú Ameriku)

V týchto voľbách nesúperili pravica a ľavica, konzervatívci a liberáli. Bolo to o hodnotách. Populistická polarizácia, povýšenectvo a neúctivosť na jednej strane a konštruktívna spolupráca, rešpekt človeka z opačného názorového spektra a úctivá súťaž ideí na strane druhej

Keď si vyberám zastupiteľov, ktorí majú riešiť za mňa komplexné problémy vedenia štátu, pozerám sa na to cez optiku jednej hlavnej otázky: aké sú podľa mňa a pre mňa najväčšie problémy v štáte / meste / Európe?
Keď si toto určím, opýtam sa: kto tieto problémy rieši a venuje sa im? Príklad tohto premýšľania som napísal tu.

Skúsil som aplikovať tento prístup na Americké voľby. Prečo? Prečo sa vôbec zaujímať o Americké voľby?
Po prvé, lebo či to chceme alebo nie sa nás to týka. Svet je čím ďalej tým viac globálnou dedinou a USA sú v ňom veľmocou (menšou ako kedysi, ale treba si to priznať: sú). Je teda dôležité, kto je na ich čele. Rovnako sa snažím sledovať voľby v Británii, mať základný prehľad v Nemecku či Francúzsku a kebyže tam existuje demokracia, aplikujem aj na Rusko či Čínu. Na viac nemám kapacitu.

Po druhé, lebo majú fascinujúci systém demokracie, napriek jeho komplikovanosti (alebo možno práve preto) a na prvý pohľad nespravodlivosti. Boli medzi prvými, ktorí predstavili moderný typ demokracie (a určite je škoda že sa v mnohých oblastiach od vtedy nepohli). Fascinujúca je tiež miera mobilizovania občianskej spoločnosti, zapojenia verejnosti a sila emócií pri nich. Americké voľby sú teda pre mňa z odborného hľadiska zaujímavé asi ako živá štúdia politických pohybov a správania ľudí.

Čo trápi Ameriku? To je bezpochyby otázka s mnohými rovnako dobrými odpoveďami. Je prirodzené, že manažérku firmy v New Yorku bude trápiť niečo iné, ako farmára v Kansase. Verím, že existujú však veci, na ktorých by sme sa vedeli objektívne zhodnúť.

COVID

Čo momentálne trápi celý svet je pandémia vírusu Covid-19. Ak sa pozriete na štatistiky úmrtnosti a nákazlivosti tohto vírusu, musí byť každému jasné, že pre USA toto platí niekoľkonásobne. Obrovské množstvo nakazených a tisícky mŕtvych denne. Dokonca aj v prepočte prípadov na milión obyvateľov patria do top 15 krajín a mnohé porovnateľne veľké a pritom v mnohých aspektoch zaostalejšie krajiny, ako Čína, India alebo Rusko majú oveľa lepšie štatistiky. A aj keď sa to niektorí ľudia snažili riešiť rôzne, kto v tomto najviac zlyháva, je jednoznačne vláda. Prezident, ktorý s vážnou tvárou navrhne podávať injekciu s dezinfekciou chorým nie je to, čo chceš na čele tak veľkej krajiny v tejto situácií. Pri tomto je Kotlebova vodka s bromhexinom pomerne neškodná. Je ťažké povedať, ako by zvládal takúto pandémiu iný prezident, ale nie je vôbec ambiciózne predpokladať, že by ju aspoň neoznačil za hoax, neskôr za „obyčajnú chrípku“ a neodmietal akékoľvek rady expertov. Hlas za Bidena v mnohých prípadoch v týchto voľbách znamenal hlasom zo strachu, koľko škody na životoch by dokázal Trump spôsobiť ďalšími 4 rokmi v Bielom dome. Hlasom proti bezmyšlienkovitého riadeniu štátu a hlas za racionálne a stabilné riadenie štátu, ktoré počúva odborníkov a nie vykrikuje vlastné názory bez premýšľania na twitteri. (sounds familiar?)
Prejavujú sa teda rôzne náznaky, že Biden získal oveľa vyššiu mieru starších voličov ako pred 4 rokmi Hillary, pred 8 či 12 Obama a určite väčšiu, ako by si Trump želal. (Odporúčam tento článok)

RASOVÉ NEPOKOJE

Posledný rok boli obrovskou témou rasové nepokoje ktoré vypukli po vražde Georga Floyda policajtom. Problémom je, že takýchto prípadov bolo za posledných 15 rokov viac ako by bolo na vyspelú demokraciu zdravé (ak sa za takú chcú považovať) a obeťami boli v obrovských množstvách afro-američania. Tieto nepokoje teda nie sú len o jednom prípade. Rasizmus je problém, zakorenený hlboko v DNA amerických inštitúcií a tieto protesty ho priviedli znova do svetla reflektorov.

Amerika vedie v týchto štatistikách (a povedzte mi, či tam vidíte kauzalitu alebo koreláciu): Celkový počet policajtov. Celkový počet spáchaných zločinov. Celkový počet spáchaných znásilnení. Počet uväznených na 100tisíc obyvateľov (dvojnásobok oproti číne na druhom mieste). Znie to ako funkčný systém?

V mojom domovskom Prešove sme mali pred nejakým časom diskusiu o obchvate (každý Slovák vie) a o tom, ako nás ďalšie cesty zachránia pred zápchami. Niekto vtedy priniesol štúdie, ktoré dokazujú, že čím viac ciest, tým viac áut. Nefunguje to takto aj pri snahe priniesť poriadok do spoločnosti?

Realita je, že nepokoje sú obrovské a problém to je reálny. Prezident Trump mal šancu a príležitosť to riešiť. Ako to riešil? Poslal národnú gardu. Poslal políciu. Poslal armádu. Odpovedal presne tým, čo je pre Ameriku v tejto téme špecifické. Väčšou kontrolou, väčším uplatnením moci a väčšou túžbou po poriadku cez silu. Nefunguje to.

V súčasnej akademickej a našťastie už aj politickej kriminológii a sociológii rastú názory, že namiesto obrovských do investícií do väzenského systému (ktorý podľa logiky obchvatu by priniesol len viac väzňov) treba viac investovať do iných vecí. Do komunít, v ktorých vyrastajú ľudia, ktorí majú vysokú pravdepodobnosť sa do väzení dostať. Do vzdelávania. Do lepších ekonomických podmienok pre socioekonomicky slabšie skupiny. Do malých podnikov v týchto oblastiach. Do urbanisticky lepšie riešených štvrtí, v ktorých títo ľudia vyrastajú. Do viac sociálnych pracovníkov a psychológov. A možno by nám potom vyrástlo menej zločincov.
Kto tieto riešenia presadzuje? Čuduj sa svete, je to ten hnusný liberálny (blbosť, je katolík a centrista) Biden a prvá černoška – žena na pozícií viceprezidentky – Kamala Harris.

KLIMATICKÁ ZMENA

V tomto je možné že sa nezhodneme s mnohými ľuďmi. Podľa mňa však je ekológia extrémne dôležitá téma. A som rozhodnutý počúvať radšej všetkých odborníkov ktorí sa tým zaoberajú celý život, ako absolventov vysokej školy života s prečítaným jedným článkom z hlavných správ a druhým z bádateľa. A odborníci hovoria, že máme zopár rokov na to, aby sme trend otočili, lebo inač budú mať naše deti vážne problémy. Amerika je týchto veciach extrémne dôležitá lebo ako jedna z najväčších ekonomík je zároveň jednou z najväčších producentov odpadu, CO2 a všetkého čo s tým súvisí. A zároveň je v tom extrémne zaostalá a to dokonca aj v porovnaní s väčšinou Európskych štátov. Čo s tým však urobil prezident Trump? Odstúpil od najväčšej celosvetovej klimatickej dohody. Priniesol viac investícií do sektorov, ktoré produkujú odpad a menej do obnoviteľných energií. Čo plánoval urobiť Biden? Vyčleniť práve na ‚zelené‘ oblasti najväčší balík nie len v Americkej histórií, ale aj v celom svete.

POLARIZÁCIA

Americká spoločnosť je polarizovaná asi ako naposledy bola počas občianskej vojny. A nie len Americká. Túto polarizáciu však v USA do veľkej miery priniesol práve Trump. Pozrite si priznanie prehry proti-kandidátom Obamu McCainom v roku 2008. A to nebolo tak dávno. Je to ako z iného vesmíru, oproti tomu, čo stvára Trump. Útočí osobne, škaredo a nemorálne na ľudí naokolo. Na svojich oponentov ale niekedy aj na spojencov. Rozdeľuje ľudí. Budí negatívne emócie, lebo tie sú silné. Emócie nenávisti. Voči imigrantom, voči demokratom, nepriamo aj voči černochom. Spája sa s diktátormi, podkopáva iných demokraticky zvolených lídrov. Oháňa sa kresťanstvom ale správa sa neúctivo k ženám, menšinám, komukoľvek, kto je iný ako on – ku komukoľvek, kto nie je biely heterosexuálny muž.

Biden v prvom vyjadrení po voľbách povedal, že chce byť prezidentom všetkých. Pre niektorých patetické. Pre niektorých politicky vypočítavé. Pre niektorých prázdne slová. Ničmenej, slušnosť a snaha ľudí spájať namiesto rozdeľovania je hodnota, v ktorú ja verím. Spájať pre víziu namiesto rozdeľovania proti niečomu. Pozitívna motivácia namiesto negatívnej.

O čom boli tieto voľby?

Extrém vs stred. Partisanship vs. Bipartisanship. 2 obazy sa s spájajú s týmto zápasom: Trump ktorý pred obrovským burcujúcim publikom opakuje o svojej oponentke Clintonovej „She is a nasty woman“ (je to ohavná žena); a Biden keď pred 2 rokmi rečnil so slzami v očiach na pohrebe Johna McCaina – silného republikána a jeho hlavného súpera z volieb v roku 2008. Povedal „Som demokrat a miloval som Johna McCaina.“
A na konci dňa, je to presne o hodnotách. V týchto dňoch sa to prejavilo. Na jednej strane Trump ako v CAPS LOCK píše tweety o tom, ako vyhral a ako je to všetko zmanipulované (bez dôkazov).

A na strane druhej prejavy Harris a Bidena, plné spolupráce a zjednotenia. Kamala Harris: „You chose unity, justice, science, and yes: a truth! You chose Joe Biden.“ (Vybrali ste si jednotu, spravodlivosť, vedu, a áno: pravdu! Vybrali ste si Joe Bidena)

Joe Biden, 46. prezident USA: “It’s time to put away the harsh rhetoric. To lower the temperature. To see each other again. To listen to each other again. … The Bible tells us that to everything there is a season — a time to build, a time to reap, a time to sow. And a time to heal. This is the time to heal in America. To marshal the forces of decency, fairness, science and hope.” (Je načase odložiť drsnú rétoriku. Znížiť teplotu. Vidieť jeden druhého. Počúvať jeden druhého. … Biblia hovorí, že všetko má svoj čas – čas budovať, čas žať, čas siať. A čas liečiť. Toto je čas liečiť Ameriku. Zhromaždiť sily slušnosti, férovosti, vedy a nádeje)

Slušnosť bola dôležitý faktor v týchto voľbách. Minimálne na jednej strane. V niečom, je to inšpiráciou aj pre nás, Slovákov v našom boji za slušné Slovensko. Toto totižto bol a stále je boj za slušnú Ameriku. Obe boje sa (akokoľvek pomaly a s prekážkami) zdá sa, hýbu správnym smerom.

Teraz najčítanejšie

Timotej Jurčo

Analytik v Českej neziskovke so zameraním na vzdelávanie, absolvent Sociológie na University of Glasgow a Evanjelického gymnázia v Prešove. Fascinuje ma spoločnosť, tešia ma rozhovory, trápi ma diskriminácia a frustruje ľahostajnosť. Mám rád kvalitné umenie s nejednoznačným posolstvom, objavovanie skrytých zákutí v mestách a prírode a hlboké diskusie pri kvalitnej káve.