V teórii a v praxi. Analýza výskumných a inovačných politík v SR 2004 – 2020

Hodnotenia výskumného a inovačného ekosystému medzinárodnými inštitúciami už dlhodobo poukazujú na nepriaznivý stav, ktorý na Slovensku v tejto oblasti prevláda. V našej predošlej analýze Ako zlepšiť výskum a inovácie na Slovensku? Analýza hodnotení výskumných a inovačných politík medzinárodnými inštitúciami (2020) sme ponúkli zhrnutie týchto hodnotení. Potvrdzuje sa v nej, že Slovensko dlhodobo čelí výzvam vo financovaní výskumu a vývoja, systéme riadenia, ľudských zdrojoch, kvalite výstupov, spolupráci a výskumno-inovačnej aktivite súkromného sektora.

Na tento nepriaznivý stav reagovali aj vlády SR. V snahe rozvinúť systém výskumnej a inovačnej vládnej politiky schválili postupne niekoľko strategických dokumentov, ktorých cieľom bolo nastaviť priority výskumu a inovácií na Slovensku. V našej najnovšej analýze, ktorú sme nazvali V teórii a v praxi. Analýza výskumných a inovačných politík v SR 2004 – 2020 (2020) sme sa pozreli na obsah týchto strategických dokumentov, pričom nás zaujímalo, aké konkrétne opatrenia vláda SR navrhovala a do akej miery boli jednotlivé opatrenia následne napĺňané, a do akej ostali len na papieri.

Začnime financovaním. Opatrenia týkajúce sa financovania výskumu a vývoja sa v princípe naprieč dokumentami opakujú, poukazujú na nízke investície do tejto oblasti a apelujú na ich zvyšovanie. V Dlhodobom zámere sa spomína cieľ 1,8% HDP (do roku 2015), v Národných programoch reforiem 2011 – 2014 (NPR) pre zmenu 1% HDP (do roku 2020) a v RIS3 sa navrhovalo zvýšiť celkové investície do výskumu a vývoja na úroveň 1,2% HDP do roku 2020. Napriek tomu, že rok 2020 ešte neskončil, už teraz je isté, že ani jeden z týchto cieľov sa nesplní. Pre porovnanie v roku 2018 dosiahli celkové investície do tejto oblasti len 0,84% HDP. Podobne nelichotivá situácia je aj v prípade opatrení týkajúcich sa súkromných investícií do výskumu. Tam sa navrhovalo zvýšiť podiel súkromných zdrojov v pomere 2:1 k verejným zdrojom, pričom ani tento cieľ sa nesplnil. V roku 2018 boli súkromné investície do výskumu na úrovni 0,41% HDP, čo predstavuje 48,8% z celkových investícií Slovenska. Ignorovaním záväzkov schválených vládou SR v roku 2007 (Dlhodobý zámer) výskum a vývoj na Slovensku prišiel o 5 892,62 mil.€.

Druhou skúmanou oblasťou bol systém riadenia. Jedna z kľúčových systémových zmien – transformácia SAV – bola spomínaná už v Národnom programe reforiem 2014. Transformácia SAV na verejnú výskumnú inštitúciu, ktorá by umožnila odstrániť bariéry v spolupráci so súkromným sektorom vo výskume a vývoji, do dnes úspešne neprebehla. Z navrhovaných opatrení ďalej nebol zavedený pravidelný systém hodnotenia inovatívneho prostredia a ani neexistuje systémová podpora vzniku, či rozvoja klastrov. Čo sa týka legislatívy pre rozvoj inovácií, bol prijatý Zákon o stimuloch pre výskum a vývoj, ale naopak nebol pripravený navrhovaný Zákon o inováciách. Na druhej strane sa podarilo vytvoriť implementačnú agentúru na rozvoj inovácií – pretransformovaním Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA). Okrem navrhovaných opatrení isté zmeny vo výskumnom prostredí nastali: bola zriadená Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie (Rada vlády SR pre VTI), bola schválená celonárodná Stratégia RIS3 a najnovšie bolo zriadené Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), ktoré bude do tejto oblasti tiež zasahovať.

Ľudské zdroje sú považované za silnú stránku výskumného prostredia na Slovensku, úroveň ich kvality je však otázna. V strategických dokumentoch sa vláda zamerala na viaceré oblasti. Hlavné priority by sa dali zhrnúť nasledovne: vzdelávacie aktivity v oblasti inovácií, celoživotné vzdelávanie a prispôsobenie vzdelávania praxi. O zmene procesu akreditácie vysokých škôl  sa písalo už v NPR SR 2010, k výraznému posunu prišlo až v roku 2018 so zriadením Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ). Isté kroky boli podniknuté v otázke odborného vzdelávania, keď bol prijatý Zákon o odbornom vzdelávaní a čiastočne aj pri internacionalizácií vysokých škôl vďaka projektu SASPRO2. Na druhej strane nebol pripravený špeciálny program na podporu rastu kvality ľudského kapitálu v oblasti inovácií, zo strany ministerstva neexistuje cielený a systematický program na podporu mobility a vzdelávacích aktivít pre vysokokvalifikovaných pracovníkov a nezaznamenali sme ani výrazný posun v otázke celoživotného vzdelávania.

Plnenie opatrení pre zlepšenie kvality výstupov výskumu sa javia byť najúspešnejšie spomedzi analyzovaných oblastí, v zmysle že isté kroky boli podniknuté v prevažnej väčšine z nich. Pri navrhovaní výskumných a inovačných politík sa vláda SR zamerala hlavne na ochranu duševného vlastníctva a popularizáciu výsledkov výskumu. Konkrétne od roku 2008 vyhlasuje SIEA súťaž „Inovatívny čin roka“, bolo schválené zriadenie Medzirezortnej komisie pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu a následne bola prijatá Národná stratégia boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu. Čo sa týka vzdelávacích aktivít, od septembra 2020 pokračuje na Úrade priemyselného vlastníctva SR program Duševné vlastníctvo akreditovaný MŠVVaŠ SR. Celoslovenský propagačno-komunikačný model síce v navrhovanej podobe vybudovaný nebol, v súčasnosti ale prebieha v rámci SIEA Národný projekt inovujme.sk. Jeho hlavným cieľom je zvýšenie inovačnej výkonnosti slovenskej ekonomiky a napomáhanie pri zvyšovaní povedomia o význame inovácií. Dve opatrenia, pri ktorých sme nezaznamenali žiadnu výraznú aktivitu, sú posilňovanie excelentného výskumu a zjednodušenie legislatívy o ochrane duševného vlastníctva v prostredí akademických a výskumných inštitúcií.

Opatrenia zamerané na stimuláciu spolupráce akademického a súkromného sektora na výskume a vývoji považujeme za kľúčové a v navrhovanej podobe aj veľmi ambiciózne. Narážame tým hlavne na nápad vybudovať osem regionálnych inovačných centier, ktoré mali vytvoriť priestor a podmienky pre prienik spomínaných sektorov a zároveň mali podporovať inovácie v regiónoch. S týmito opatreniami sa stretávame hneď v troch dokumentoch, ale či už išlo o RIS3, alebo Inovačné stratégie 2007 – 2013 a 2008 – 2010,  žiadne inovačné centrá do dnešného dňa vybudované neboli. Kľúčové pre zintenzívnenie spolupráce medzi sektormi malo byť aj klastrovanie. Na Slovensku však zatiaľ systémová podpora vzniku, či rozvoja klastrov absentuje. Tie, ktoré v súčasnosti pôsobia, vznikli bez systémovej podpory tzv. „bottom-up“ aktivitou. V neposlednom rade vláda SR sformulovala aj ambíciu prepojiť akademický sektor so súkromným prostredníctvom strategických projektov, pričom na tento účel mali slúžiť aj stimuly pre výskum a vývoj. O veľkom úspechu sa žiaľ hovoriť nedá, keďže schéma stimulov je vnímaná skôr kriticky – naposledy s ňou boli spojené problémy s transparentnosťou a odbornosťou ich posudzovania a prideľovania.

Čo sa podarilo splniť v podnikovom výskume a vývoji? Vzhľadom na to, že Slovensko v rebríčkoch inovačnej výkonnosti posledné roky stagnuje, nie je toho veľa. Časť opatrení sme už spomínali, ako napríklad inovačné stimuly alebo Národný projekt inovujme.sk, ktorý zároveň môžeme považovať za jediné splnené opatrenie. Čo sa týka zlepšenia systému podpory a informovanosti o inováciách, v roku 2008 bol zriadený Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie. Jeho obsah ani vzhľad však nenapovedajú, že by v súčasnosti napĺňali požadovanú podpornú alebo komunikačnú funkciu. Projekt jednotnej národnej informačnej infraštruktúry, ktorý mal skvalitniť informačný systém pre MSP a napojiť sa naň mali aj inovačné centrá, nebol zrealizovaný vôbec. Aby sme to neuzavreli iba negatívne, od roku 2015 existuje zákon, ktorým sa zavádzajú nové daňové úľavy pre súkromné spoločnosti investujúce do výskumu a vývoja. Takzvaný superodpočet sa v roku 2018 zvyšoval z 25% na 100%, v roku 2019 na 150% a v roku 2020 na 200%.

Celkovo sme v našej analýze zhodnotili 50 opatrení spadajúce do šiestich oblastí. Z toho dvanásť bolo splnených úplne, sedem bolo splnených čiastočne, až dvadsaťosem zostalo nesplnených a tri nevieme presne určiť. Ako dokazujú čísla, takúto bilanciu pri napĺňaní obsahu strategických dokumentov nemôžeme považovať za uspokojivú a dostatočnú.

Na záver môžeme skonštatovať, že základný problém nenapĺňania navrhovaných opatrení môže fakt, že výskum a inovácie stále neboli prioritami všetkých vlád naprieč celým politickým spektrom. Na jednej strane totiž stojí tvrdenie, že výskum a inovácie sa stanú jedným z hlavných nástrojov na rozvoj znalostnej ekonomiky, zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti a pozdvihnutie životnej úrovni v krajine. Na druhej strane pozorujeme, že stav výskumného a inovačného ekosystému sa rokmi výrazne nezlepšuje, opatrenia sú napĺňané pomaly a podpora výskumu a inovácií je nedostačujúca. Realizácia jednotlivých opatrení nebola systematická a tie ambicióznejšie, ktoré by mali potenciál celý ekosystém zmeniť, neboli zrealizované vôbec.

Ak si chcete o tejto téme dozvedieť viac, odporúčame prečítať si celú analýzu.

Karolína Havlíčková, analytička SOVVA

Daniel Straka, výkonný riaditeľ SOVVA

Tento blog je výstupom projektu Lepšie politiky pre výskum a inovácie v menej rozvinutých regiónoch Slovenska (SciPol:SK), ktorý je financovaný z Európskeho sociálneho fondu.