Denník N

Zločiny proti budúcnosti

Dnes je svetový deň prevencie týrania a zneužívania detí. Ako spoločnosť považujeme násilie na deťoch za zlé. Rozchádzame sa ale v tom, čo je a čo nie je násilie.

Sú ľudia, ktorí odmietajú dať svojim deťom na zadok. Sú ľudia, pre ktorých je facka nedoceneným výchovným nástrojom. A sú ľudia, ktorí sa uchýlia pokojne i k hrubším metódam. Samozrejme, výhradne v situáciách, v ktorých boli vyprovokovaní, resp. v ktorých to bolo nevyhnutné a najmä zaslúžené. Skoro ako by bolo možné páchať násilia správne, s hrdosťou a v prospech nás všetkých.

Pohľad na sexuálne násilie na deťoch je ale ešte menej v súlade s duševným zdravím. Pripomeňme si napríklad „detské prostitútky“ z Trebišova. Nerozprávalo sa ani o obchodovaní s deťmi, ani o ich znásilňovaní. Hovorilo sa o tom, že „sex ponúkajú aj 13-ročné“. A taktiež, že „niektoré z dievčat, ktoré ponúkajú svoje telá zákazníkom a šíria epidémiu, majú len osem, deväť rokov.“

Absurdné. Tie deti sme sklamali. A nikdy im to nebudeme schopní vynahradiť. A ešte k tomu na ne prenášame vinu a zodpovednosť? To je úbohé a opovrhnutia hodné.

Psychologické a emocionálne násilia

A samozrejme ešte treba spomenúť násilie, ktoré nás častokrát neruší už len preto, že ho nevidíme a je tým pádom pre nás ešte jednoduchšie ho ignorovať. Medzi bežné prípady patrí, keď:

1) Dieťa je konštantne kritizované až zvrieskavané za všetko, čo urobí.

2) Jeho názory, potreby a túžby sú odmietané a trivializované. Dieťa je emocionálne odmietnuté a opustené. Sem patrí i odmietnutie poskytovať pozornosť a úmyselná ignorácia ako taktika k potrestaniu.

3) Dieťa je ponižované, zahanbované a zosmiešňované za výzor, za svoje schopnosti či je neustále horšie ako ostatní.

4) Dieťa je obviňované za veci, za ktoré nemôže ako sú neúspechy jeho rodičov. Niektorí rodičia sa dokonca môžu prezentovať ako obeť, pretože sú „donútení sa o svoje dieťa postarať a všetko mu obetovať“.

5) Dieťa je videné ako menejhodnotné. Rodič sa predsa k svojmu dieťaťu môže správať podľa vlastného uváženia. Proste len preto, že ono je JEHO dieťa.

6) Dieťa je neustále kontrolované a trestané.

7) Dieťa je gaslightingované. V prípade sexuálneho násilia obzvlášť zvráteným spôsobom, kedy sú mu násilie a odpornosti, ktorým čelí, prezentované ako bežná súčasť láskyplného vzťahu.

Emocionálne násilie vedie k tomu, že dieťa sa cíti byť nepochopené, nemilované a osamelé. Veľakrát je frustrované z tej bezmocnosti, ktorú tak bežne cíti. Ženám a mužom, ktoré a ktorí žijú v násilnom vzťahu, sa odchádza ťažko. Pre deti je to ale v podstate nemožné. Dôsledkom teda môže byť i rezignácia a zvyknutie si, resp. naučenie sa bezmocnosti.

Prevencia násilia na deťoch

Babäto pri prirodzenej činnosti, ktorá by viac nemala byť videná ako pohoršujúca.

Na všetkom sa ale dá pracovať:

  1. Komunikujte s deťmi veľa a často. A slušne a ohľaduplne. Taktiež sa napríklad v rámci prevencii sexuálneho násilia odporúča, aby deti vedeli pomenovať svoje partie a znížila sa tak miera nedorozumení.
  2. Veďte dieťa k pozitívnemu sebaobrazu, zodpovednosti a úcte k druhým. To viete podporiť napríklad i tým, že vy samy budete autentické, uznáte svoju chybu a v prípade, že nebudete vedieť zodpovedať jeho alebo jej otázky, tak si ich prezistíte namiesto toho, aby ste klamali.
  3. Starajte sa o svoje deti i nad rámec základných fyzických potrieb a učte ich žiť s vervou. A nie samo seba sabotovať pod vplyvom viny, hanby či sebaľútosti.
  4. Rešpektujte jeho integritu a právo na súkromie. A rešpektujte, keď vám niečo nechce povedať. Koniec-koncov, vždy je lepšie, ak vám v prípade potreby zavolá a nepovie, čo sa stalo, ako by sa neozvalo, lebo sa bojí nátlaku a trestu, a niekto by mu alebo jej ublížil.
  5. Nepodceňujte zmeny v správaní vášho dieťaťa a majte ho za prioritu. Parafrázujem teraz jednu z mojich obľúbených feministických hlášok: „prestaňte hovoriť svojej 12-ročnej dcére, aby si oblieklo nohavice namiesto sukne, keď má prísť strýko Marek na návštevu a namiesto toho ho prestaňte pozývať.“

Vychovať dieťa nie je jednoduché a všetci to chvíľami kazíme. Alebo ešte len niektorí budeme kaziť, ako je tomu i v mojom prípade. Rovnako i reagovanie na cudzie deti nie vždy tak úplne vychádza podľa našich predstáv a podľa toho, čo je pre ne najlepšie. Vzťahy nie sú jednoduché pre nikoho. Všetci občas zvýšime hlas alebo zostaneme zazerať.

A všetci taktiež máme možnosť dieťa nezbiť ani neznásilniť. A rovnako máme i možnosť, aby si voči nám nenieslo ani emocionálnu krivdu ďalšie roky až dekády. Rozhodnutie je na nás, nie na nich.

Deti sú naša budúcnosť. Mali by byť múdrejšie, súcitnejšie, zodpovednejšie a slobodnejšie ako my. Skrátka, lepšie. Prestaňme im teda vnucovať našu záťaž a nerobme im prácu na sebe navyše.

Teraz najčítanejšie

Kamila Skokňová

Feministka. (Večná) Študentka (nielen) filozofie. Členka Mensy. Nadšenkyňa do psychológie, vzdelávania i futurizmu. Sledovať ma môžete i na instagrame: @kamilaskoknova.