Denník N

Vojna o Náhorný Karabach skončila trojstrannou zmluvou

Ruský tank v Lačinskom koridore. Zdroj: https://twitter.com/aldin_ww/status/1326238227477352448
Ruský tank v Lačinskom koridore. Zdroj: https://twitter.com/aldin_ww/status/1326238227477352448

Vojna o Náhorný Karabach skončila trilaterálnou dohodou medzi Arménskom, Azerbajdžanom a Ruskom. Arménsku prináša väčšie straty ako tzv. Madridské princípy Minskej skupiny OBSE z roku 2007, ktoré mohli vyriešiť konflikt mierovou cestou.

Čo presne hovorí táto čerstvá dohoda?

Zastavenie bojov

„Zastavujú sa boje a všetky nepriateľské akcie v zóne Náhorného Karabachu od 00.00 moskovského času dňa 10. novembra 2020. Jednotky Azerbajdžanu a Arménska ostanú na svojich aktuálnych pozíciách.“

Región Aghdam sa vracia Azerbajdžanu

„Región Aghdam a oblasti kontrolované Arménskom v oblasti azerbajdžanského Gazakhu sa vrátia Azerbajdžanu do 20. novembra 2020.“

Tu treba zdôrazniť, že tento región sa mal podľa madridských princípov vrátiť Azerbajdžanu, nakoľko patril k siedmym oblastiam Azerbajdžanu, ktoré stratil vo vojne v rokoch 1992-1994 a tvorili tzv. nárazníkové pásmo v okolí Náhorného Karabachu.

Príchod mierových jednotiek

„Pozdĺž kontaktnej línie v Náhornom Karabachu a pozdĺž Lačinského koridoru bude umiestnený mierový kontingent Ruskej federácie v počte 1 960 príslušníkov mierových jednotiek s ručnými zbraňami, 90 obrnenými vozidlami a 380 kusmi automobilov a špeciálnej techniky.“

5-ročný pobyt mierových jednotiek

„Mierový kontingent Ruskej federácie sa rozmiestňuje súbežne s ústupom arménskych ozbrojených síl. Trvanie pobytu mierového kontingentu Ruskej federácie je 5 rokov s automatickým predĺžením na ďalších 5 rokov, ak žiadna zo strán nevyhlási 6 mesiacov pred uplynutím obdobia zámeru ukončiť uplatňovanie tohto ustanovenia.“

Kontrola prímeria

„Na zvýšenie účinnosti kontroly vykonávania dohôd stranami v konflikte vznikne mierové stredisko na kontrolu prímeria.“

Regióny Kalbadžar a Lačin sa vrátia Azerbajdžanu

„Arménska republika vráti región Kalbadžar do Azerbajdžanskej republiky do 15. novembra 2020 a oblasť Lačin do 1. decembra 2020, zanechajúc za sebou Lačinský koridor (široký 5 km), ktorý zabezpečí spojenie Náhorného Karabachu s Arménskom a zároveň to nebude mať vplyv na mesto Šuša. Na základe dohody zmluvných strán sa v nasledujúcich troch rokoch stanoví plán výstavby novej dopravnej trasy pozdĺž Lačinského koridoru, ktorá zabezpečí komunikáciu medzi Stepanakertom a Arménskom, s následným presunom ruského mierového kontingentu na ochranu tejto trasy. Azerbajdžanská republika zaručuje bezpečnosť dopravy pozdĺž Lačinského koridoru pre občanov, vozidlá aj tovar v oboch smeroch.“

Toto je pravdepodobne bod, ktorý najviac vyvolal vášne medzi arménskymi občanmi, pretože podľa pôvodných Madridských princípov si tieto pôvodne azerbajdžanské oblasti malo nechať Arménsko za účelom spojenia medzi Náhorným Karabachom a Arménskom. Podľa nového návrhu sa postaví nová cesta spájajúca hlavné mesto Náhorného Karabachu s Arménskom, ale šírka Lačinského koridoru bude iba 5 kilometrov.

Návrat utečencov

„Vnútorne presídlené osoby a utečenci sa vracajú na územie Náhorného Karabachu a priľahlých oblastí pod kontrolou Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.“

Výmena zajatcov a telesných pozostatkov padlých

„Dochádza k výmene vojnových zajatcov a iných zadržaných osôb a tiel mŕtvych.“

Spojenie Nachičevanu s územím Azerbajdžanu

„Všetky hospodárske a dopravné spojenia v regióne sú odblokované. Arménska republika poskytuje dopravné spojenie medzi západnými oblasťami Azerbajdžanskej republiky a Nachičevanskou autonómnou republikou s cieľom organizovať nerušený pohyb občanov, vozidiel a tovaru v oboch smeroch. Kontrolu nad dopravnou komunikáciou vykonávajú orgány služby pohraničnej stráže FSB Ruskej federácie. Na základe dohody strán sa zabezpečí výstavba nových dopravných komunikácií spájajúcich Nachičevanskú autonómnu republiku so západnými oblasťami Azerbajdžanu.“

Rozhodnutím ústredného výboru Komunistickej strany boli Nachičevan a Náhorný Karabach v rámci vzniknutej Zakaukazskej SFSR pririeknuté Azerbajdžanu, kým Zangezur (dnes Syunik) oddeľujúci Nachičevan od zvyšku azerbajdžanského územia, sa stal súčasťou Arménska. Toto rozhodnutie spôsobilo, že Nachičevan stratil priamu hranicu s Azerbajdžanom, čo trvalo až doposiaľ. Táto dohoda stanovuje, že Arménsko povolí priame spojenie medzi Nachičevanom a západným Azerbajdžanom.

Touto dohodou získal Azerbajdžan viac, ako navrhovali Madridské princípy. Nevyriešenou momentálne ostáva otázka budúcnosti časti územia Náhorného Karabachu pod kontrolou Arménska. Madridské princípy predpokladali vyriešenie právneho statusu Karabachu pomocou právne záväzného prejavu vôle (referenda). Pre Arménsko pravdepodobne priniesie táto dohoda aj pád vlády, ktorá sa ujala moci v roku 2018 po Arménskej zamatovej revolúcii.

Teraz najčítanejšie