Denník N

Keď pršia bzdochy

Ako ukazuje nasledujúci prípad, na finančné straty v gastrobiznise nemusí mať vplyv len pandémia koronavírusu, ale aj premnožený hmyz. V niektorých nemeckých mestách sa okolo roku 2005 premnožili invázne bzdochy natoľko, že doslova pršali zo stromov na hostí záhradných reštaurácií a kaviarní, takže sa ľudia začali týmto podnikom vyhýbať. Išlo o drobnú bzdochu ploštičku lipovú (Oxycarenus lavaterae), ktorá sa od 80. rokov 20. storočia šíri zo západného Stredomoria smerom na sever a východ Európy. V Bazileji sa zas premnožené ploštičky zhlukovali na múroch budov, na balkónoch, plotoch a detských preliezačkach, prenikali aj otvorenými oknami do bytov, takže miestne zastupiteľstvá museli pristúpiť k ráznym dezinsekčným opatreniam. Prenikanie do ľudských príbytkov zaznamenali napr. aj v Maďarsku a Španielsku. Extrémne namnožené ploštičky môžu citlivejšie osoby obťažovať svojim obranným zápachom, ktorý vylučujú dospelce aj larvy do okolia pachovými žliazkami.

Dospelý jedinec (imágo) ploštičky lipovej (Oxycarenus lavaterae). Ploštičky sú veľké 4,7–6,0 mm a vyznačujú se bezfarebnou priesvitnou zadnou časťou polokroviek (membránou). Foto: Marion Metzer, flickr.com.

Až do 80. rokov 20. storočia bola ploštička lipová známa len zo západného Stredomoria. Do strednej Európy zasahovala iba v oblasti najjužnejšieho švajčiarskeho kantónu Ticino, na východ do Slovinska (Nova Gorica) a dalmátske pobrežie Chorvátska. Neskôr sa však začala šíriť na sever a na východ. Na Slovensku ju entomológovia stretli po prvý raz v roku 1995.

Zo života ploštičky

Na Slovensku je táto bzdocha viazaná najmä na lipu malolistú (Tilia cordata), vzácne ju nájdeme aj na iných druhoch líp. Vyskytuje se na slnkom osvetlených kmeňoch solitérne stojacich stromov, najmä v mestách a ich bezprostrednom okolí, menších obciach alebo alejach, zriedkavejšie vo voľnej krajine. Dospelce (imága) aj larvy (nymfy) cicajú rastlinné šťavy na rôznych častiach líp, pričom uprednostňujú rozvíjajúce sa listy a nezrelé semená. Dospelé a odrastené larvy prezimujú na kmeňoch líp v zhlukoch, ktoré môžu mať niekoľko stoviek až tisícok jedincov. Na jar potom kladú vajíčka do štrbín v kôre. Počas niekoľkých dní sa liahnu nymfy, ktoré sa zdržiavajú v zhlukoch spoločne s dospelými jedincami. Zhluky miznú až na prelome jari a leta, keď sa všetky jedince presunú do korún stromov. Počas leta sa môžu vystriedať dve pohlavné generácie. Od konca augusta opäť ploštičky zliezajú z korún líp a začínajú sa masovo zhlukovať na ich kmeňoch.
V našich podmienkach teda prekonáva ploštička celý svoj vývojový cyklus na lipách. Vo svojej domovine je jej vývoj o niečo zložitejší. Dospelé jedince prezimujú na kmeňoch rôznych stromov, ktoré v priebehu júna opúšťajú a migrujú na slezovité rastliny, na ktoré kladú vajíčka a kde prebieha aj ich vývoj. Po ukončení vývoja sa dospelce prvej generácie šíria na okolité rastliny.

Zimujúce zhluky sú najpočetnejšie v mieste vetvenia kmeňa, na hornom konci kmeňa a na spodných partiách najsilnejších konárov. Zvyčajne sa nevyskytujú nižšie ako jeden meter nad zemou, pri vyššej hustote však môžu zostupovať aj nižšie, alebo naopak, môžu vystupovať až do výšky 6–10 metrov. Ploštičky vytvárajú zhluky predovšetkým v rôznych prasklinách a štrbinách kôry, kde sú lepšie chránené pred zimou. Jednotlivé agregácie môžu mať 100 až 20 000 jedincov (až 20-35 ploštičiek na cm2). V zhlukoch sa ploštičky vyskytujú aj vo viacerých vrstvách na sebe. Počas júna a júla definitívne opúšťajú stromy, kde prezimovali.

Detail kolónie ploštičiek lipových a zhluky jedincov na lipe. Jednotlivé ploštičky sa prezradia už z diaľky vďaka drobným striebristým odleskom, ktoré vrhajú konce ich polokroviek. Ploštičky bývajú väčšinou nakopené v niekoľkých vrstvách v puklinách kôry. Jedince z povrchovej časti väčšinou počas zimy zahynú, spodné jedince majú väčšiu šancu sa dožiť jari (foto vľavo: Yerpo, licencia CC BY-SA 4.0, vpravo: T. Čejka).

Škodia ploštičky slovenským lipám?

Čo sa týka škodlivosti ploštičiek lipových, zatiaľ nepozoroval v strednej Európe nikto, že by nejako významne tento druh poškodzoval pestované rastliny. Čisto teoreticky môžu ploštičky oslabovať lipy cicaním na rozvíjajúcich sa listoch, v prípade veľmi silného napadnutia, ale len v kombinácii s ďalšími negatívnymi faktormi (už narušená vitalita dreviny, nevhodné pestovateľské podmienky a podobne). Vzhľadom k tomu, že ploštičky zimujú na povrchu stromu a vzhľadom k jej pôvodnému areálu výskytu, dochádza v priebehu chladnejších zím k vysokým stratám zimujúcich jedincov (pri -15 °C môže zahynúť až 99% jedincov). Chemická likvidácia prezimujúcich populácií na stromoch v našich podmienkach teda nie je nutná.

V Stredomorí poškodzujú larvy týchto ploštičiek cicaním stonky, listy aj kvety slezu lesného a rôznych okrasných slezovitých rastlín (najmä ibišteky a ibiše rodov HibiscusAlthaea), takže rastliny trpia nekrózami, zakrpatievaním výhonkov, odumieraním plodov a kvetov). Dospelé jedince zas cicajú šťavy na rozvíjajúcich sa listoch lipy malolistej, takž zastavujú ich rast, listy sa deformujú, silné napadnutie ploštičkami môže skončiť žltnutím až opadávaním listov. V západnom Stredomorí vyvciciavajú dospelce aj  nezrelé plody marhúľ a broskýň, čím spôsobujú v sadovníctve vážne škody. Ploštičky sa ukrývajú v jamke okolo stopky plodu, na ktorom cicajú. Ich vpichy provokujú nadmernú tvorbu živice a zároveň väčšinou dochádza k degenerácii plodov následkom sekundárnych infekcií, keďže ploštičky môžu byť potenciálnym prenášačom rôznych patogénov, napríklad vírusov, baktérií alebo hubových ochorení.

Ako sa ich zbaviť?

Ako sme už písali v úvode príspevku, ploštička lipová sa dokáže počas priaznivých rokov extrémne premnožiť. Najlepším spôsobom likvidácie je bzdochy zo stromov či iných predmetov povysávať prenosným vysávačom a vrecúško s bzdochami potom spáliť. Používať chemické postreky je v tomto prípade zbytočné. Iným účinným spôsobom je spláchnutie agregácií ploštičiek silným prúdom vody v období prezimovania.

Tomáš Čejka
Botanický ústav CBRB SAV, Bratislava
Ján Kollár
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Použitá literatúra
  • Kment P (2010) Blánatka lipová – podivuhodný přírůstek v naší fauně ploštic. Živa 1: 30–31.
  • Purkhart A (2020) Ploštička lipová – nový obyvateľ lipy malolistej. Je to škodca alebo neškodný hmyz? Dostupné online: zahrada.sk, 8. apríl.

Teraz najčítanejšie

Zápisník prírodovedca

Tento blog slúži na popularizáciu prírodných vied, najmä botaniky a zoológie. Založili ho pracovníci Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied.