Denník N

Potemkinova dedina európskych hodnôt

Odpoveď Charlesovi Michelovi, ktorý vodu káže a víno pije

Nový newsletter predsedu Európskej rady Charlesa Michela o budúcich aktivitách EÚ v boji proti „násilnému extrémizmu“ vyvolal vo mne zmiešané pocity. Potrebujeme, samozrejme, aby Únia usilovne (za)pracovala na „boji proti rasizmu, xenofóbii a všetkým formám diskriminácie, ktoré podnecujú frustráciu.“ Práve prevenciou diskriminácie, vylúčenia, nezamestnanosti a chudoby totiž najlepšie predchádzame tomu, aby sa ľudia uchyľovali k násiliu.

Napriek vyššie uvedenému propaguje Michel vo vlastnom texte rasistické myšlienky. Iste, spomína, že muslimovia a muslimky v Európe žijú už stovky rokov atď., atď. EÚ však opakuje svoj zámer vzdelávať imámov a podporovať či vytvoriť nový druh islámu, založený na rodovej rovnosti a „európskych hodnotách“. Presne takýmto prejavom, potvrdzujúcim vylúčenie muslimov zo spoločnosti, sa potrebujeme vyhýbať. Takéto slová a politické kroky formujú v povedomí verejnosti presvedčenie, že muslimovia a muslimky nie sú ako my, že sem muslimovia a muslimky vlastne nepatria. A ak už tu teda sú, musíme im dopomôcť k tomu, aby verili v to, v čo by podľa nás veriť mali.

Žiadnemu lídrovi v EÚ by nevzišla na um myšlienka zakázať „politické kresťanstvo“ alebo „politický judaizmus“ – a tobôž nie, že by sa človek takou ideou mal chváliť! Nikto v EÚ nenavrhuje zatváranie kostolov a synagóg, v ktorých sa nehlása rodová rovnosť. Nikto v EÚ sa nezamýšľa nad potrebou založenia seminárov na výchovu „dobrých“ kňazov a rabínov, ktorí by kázali „európske hodnoty“. Keď však Sebastian Kurz triumfálne vyrukuje s plánom na kriminalizáciu „politického islámu“, EÚ ani okom nemihne. Niekde sa jeho nápad dokonca dočká pochvaly.
Nikto v EÚ by nikdy nehovoril o „kresťanistickom terorizme“ alebo „judaistickom terorizme“ – a je dobré, keď sa vyhýbame spájaniu náboženstva miliónov ľudí s terorizmom. Zároveň však o „islamistickom terorizme“ počúvame každodenne. Tento jazyk nevyhnutne vedie k tomu, že si ľudia v EÚ stotožňujú islám s terorizmom.
Namiesto sľubov, že si vypestujeme imámov vyznávajúcich „hodnoty EÚ“, mali by sme popasovať so samotnými „hodnotami EÚ“. Ako to dnes vôbec s nimi vyzerá? Tyranské a diktátorské režimy po celom svete dostávajú od nás zbrane a diplomatické krytie. Podporujeme vojny na Blízkom východe, zatiaľ čo vymýšľame nové a nové spôsoby, ako ľudí na úteku necháme utopiť sa v mori, len aby naše hranice zostali „zabezpečené“.  Tých, čo nezahynú, strčíme do táborov na pár ďalekých ostrovov, nech hnijú tam a neotravujú nás svojou prítomnosťou. Stupňuje sa dehumanizácia ľudí migrujúcich za prácou i ľudí hľadajúcich útočisko pred vojnou a prenasledovaním. Vynikajúco integrovaných žiadateľov o azyl deportujeme z EÚ do Afganistanu. Tieto politiky ničia životy, vyvolávajú zúfalstvo a rozdúchavajú hnev. Toto nie je sloboda, tolerancia, spravodlivosť ani demokracia, ktoré EÚ hrdo vystavuje na obdiv ako svoje hodnoty.
Je pekné, keď povieme, že muslimovia a muslimky už po stáročia tvoria súčasť Európy. Mnohé politiky EÚ však ukazujú, že táto myšlienka zostáva iba na papieri. Nenávisť voči muslimom a islámu dnes úplne otvorene posilňujú francúzsky prezident Macron, rakúsky kancelár Kurz, (minulá i súčasná) slovenská vládna garnitúra a množstvo iných politických predstaviteľov EÚ, medzi nimi aj Katharina von Schnurbein, koordinátorka Európskej komisie pre boj proti antisemitizmu. Nenávisť dnes šírená voči muslimom a islámu pritom v mnohých ohľadoch pripomína nenávistné antisemitské kampane z minulého storočia. Proti tomuto opakovaniu histórie treba konať.

 

 

 

Teraz najčítanejšie