Uctime si deň slobody a demokracie sadením stromov do 100 metrov od domu

Zaujala ma včera téma na FB, ktorú spomenul náš čestný hosť z roku 2017 Dušan Ondrušek.

Dal k tomu i link na publikáciu príspevkov, taký zborník, ako sa vraví.

Celé myšlienkové procesy som si teraz premyslel počas behu, ktorý trval cca 58 minút a viedol vlastne cez ten náš chodník určený na relax, chodník Marsilius, ktorý vedie cez zachovalé lužné lesy sídliska Petržalka.

Tu som prešiel blízko miesta, kde svoj  strom sadil Matej Tóth i Ivan Štefanec.

I okolo ZŠ Dudová, kde sadil strom D. Hevier.

I okolo stromu, ktorý sme sa rozhodli skrášliť tými kamienkami, pri tom našom novom komunitno – kultúrnom centre INFINITY na Medveďovej 21 v Petržalke.

V blízkosti štadióna FC Petržalka.

Mám dojem, že téma, fenomén, sa týka i mňa. Popisuje vlastne človeka uzatvoreného do svojho bezpečného priestoru, intelektuála, ktorý sa vyjadruje k spoločenským či politickým otázkam tak nejak virtuálne.

Čo je teda odlišné je asi to, že ja som sa snažil byť i súčasť jednej regulárnej „modrej“ strany, a neviem, vlastne do roka sa rozpadla😊

Tiež sa angažujem vo verejnom živote a ako som sľuboval, skúsim i cez komunálne voľby niekam a niekde kandidovať😊

Čo je však otázka, ktorá ma donútila toto tu zapísať je presne tých cca. 12 000 klikov od mojich čitateľov (samozrejme chápem, že je rozdiel medzi klikom a prečítaním, a tiež medzi prečítaním a porozumením – teším sa i s jedného čitateľa, ktorý sa snaží a rešpektuje všeličo v tom mojom „surrealistickom“ prístupe k písaniu…).

Teda myslím si, že presne toto je tá skupina, ktorá je definovaná v tom fenoméne.

Tiež si myslím, že v rámci snahy zvýšiť dobro v spoločnosti, čo bola pôvodne politika v ponímaní filozofa Aristotela, je dôležité i to, keď niekto niekam vstúpi, alebo keď sa aspoň snaží reálne a zodpovedne reagovať na podnety. Nejaké to porozumenie a nejaké to kritické myslenie v pôvodnom zameraní napr. I. Kanta, ktorý hľadal podmienky toho, čo môže byť , toho, čo sa javí, a pýtal sa“ do akej miery sa to naozaj v rámci daných podmienok môže poznať úplne, či pravdivo….

Voľná parafráza. Idem tým deťom variť, ohriať obed, je skoro 12 hodín. Učili sa dištančne,,, k tomu snáď len vtip s odkazom na I. Matoviča: posledné slová desať ročnej dievčinky, ktorá skončila dištančné vzdelávanie po 45 dňoch sociálnej izolácie: „Hurá, ja idem variť.“

Pokus o vtip cez slzy…neviem naozaj, ako si to pán predstavuje, myslím, že skôr  nijako…

Vrátim sa teda k téme. Mohli by si štúdiu prípadne čitatelia pozrieť na PDCS (www). Či sa zamyslieť.

Ja dodám ešte to, že ako je vlastne náročné niečo reálne a kriticky správne hodnotiť. Veľa toho, i medzi intelektuálmi, čo sa deje, sa predsa v tak rýchlom a neštandardne sa javiacom svete, nie je možné zodpovedne vyhodnotiť.

Tu podľa mňa obrovská úloha umelcov v spoločnosti. Jednoducho sú vnímaví, citliví a cítia to a to intuitívne prežívané vyjadrujú jazykom umenia a kultúry.

K tomuto ma inšpirovala relácia Večera s Havranom, kde rozoberali prínos a postoje básnika M. Válka. Ten to možno vcelku dobre dokazuje. Doba, v ktorej žil sa dá dobre hodnotiť dnes, keď nič nehrozí od ŠTB  (Dúfam). A tak isto dnešnú dobu budú hodnotiť naše deti… Kto mlčal, kto videl porušovanie ľudských práv a bral to ako cestu za dobrými úmyslami…

Skoro za päť minút dvanásť ešte vysvetlím tú moju karikatúru.

Myslel som na tú pieseň: Píšme všetci modrým perom“, len sa mi už včera nezmestila do blogu.

Dnes počas behu ju hrali na Rádiu FM, dnes hrali fakt dobre.

Výborný názov k festivalu bytovej kultúry, ktorý má pripomenúť práve normalizáciu i hranie po bytoch v rámci „andrgrandu“…a takto bude hrať i skupina Bez ľadu a skladu….

Tá téma bytu, téma väzenia je typická pre dnešnú dobu a preto som minulú karikatúru, kde sa národ na Titanicu potápa zmenil na potápajúci sa byt…

K téme kultúry, spomínal som ten nápad v rámci riešenia krízy, a prišlo s tým i Ministerstvo kultúry SR v rámci ON LINE kultúry…je to fajn, len naozaj tam chýba ten pohyb.

Reálny svet, vnímanie.

Stálo by za to prepojiť to s tým sadením stromov.

Keby ten, kto chce protestovať, kto si chce uctiť i 17. november, i podporiť kultúru, keby si do sto metrov od domu vysadil v ten deň vlastný „komunitný“ strom, pozval tam komunitu susedov, keby riešili i kompostovanie a komunikovali pokojne a kultivovane, to by bol krásny protest.

Stromy ,fotky by mohli zdieľať. Tu by si potom i v rámci hrania našej hry mohli behať rodinky, nosiť kamienky, ozdobiť tie miesta urečené GPS na mapách…

Teda prepojenie ozajstnej kultúry, obnovovania v spojení s virtuálnym on line svetom. Mohli by priamo tú výsadbu stromov, ako garanti, podporiť i umelci, ktorí sa zúčastnia on line akcií organizovaných ministerstvom kultúry…

Ešte dodám, kto nečítal včera, chcem byť konštruktívny, stačí pozrieť koľko nápado som tu mal za posledné mesiace (a ako sa vlastne niektoré začali i plniť v reálnom živote).

Tak teda môj návrh je dať peniaze od štátu priamo samospráve, tá pozná prevádzky, možnosti, tam sa dá zamedziť mobilite po obchodoch, keď sa objedná jeden deň napr. pre 200 ľudí guláš v penzióne ,iný deň segedín…Všetko zdarma, a reštika cez konvektory predsa nemá problém lacno a dobre navariť, bude mať trzbu a tiež obrat. a iné veci…on line umenie cez podporu registrácie fanúšikov a za videnia, reklama, príjem pre umelca…ON LINE kultúra…

Pozn.: Doplním i ten textík z PDCS a dám i pár fotiek. Inak zajtra bude tomu 5 rokov, čo sme zahájili Projekt Marsilius. Pamätám si to podľa toho, že z piatka na sobotu bol vo Francúzsku ten hrozný teroristický útok, dnes to pripomínali v rádiu. Tak my sme mali vtedy vlastne takú lokálnu odpoveď, tá akcia bola jedna z tých najnáročnejších na organizáciu, sadili sa dva dosť veľké platany a to na dvoch miestach, odtiaľ sa išlo po tom chodníku Marsilius prvý krát, promo….

…A ešte dam link na tú udalsoť s festivalom bytov, beat…