Denník N

Príbeh o slovenskom čerpaní fondov

Porozprávam vám príbeh. True story. Ako sa tu skrze úradníkov a premotivovaných kontrolórov likviduje chuť a vôľa zapájať sa do projektov. A prečo Slovensko nevie čerpať peniaze EÚ.

Mesto Stupava. Zapojené do projektu cezhraničnej spolupráce IROP. Inak povedané, nejaké drobné projekty môžu byť financované z peňazí EÚ. Mesto Stupava si dalo vypracovať projekt. Za svoje. Ide o rekonštrukciu staršieho domu, spolu s rekonštrukciou historických skleníkov a výstavby náučného chodníka. Nič mega. Celé za nejakých 320 tisíc.

Takže začiatkom roka 2020 mala Stupava konečne projekt od autorizovaných projektantov, tak sa možno pustiť do verejného obstarávania na dodávateľa prác. Vediac, že pri eurofondových projektoch je slovenský úradník ako utrhnutý z reťaze, celý projekt bol ešte skôr ako sa spustilo verejné obstarávanie poslané na kontrolu riadiacemu orgánu (ďalej len RO), že teda či je všetko eňo ňuňo, aby následne nenastal problém.

Skrátim tú peripetiu, okrem toho, že furt bol nejaký zodpovedný kontrolór chorý, či mal niečo iné na robote, tak potom ako už mal konečne na robote aj stupavský projekt a po zopár mesiacoch dopĺňania projektu o neskutočne „podstatné veci“, bez ktorých by bolo nemožné akciu zrealizovať, ako boli nejaké dátumy, pečiatky a podobné závažné nedostatky, mesto dostalo zelenú, že teda možno začať obstarávať dodávateľa.

Mesto pre istotu zadalo proces VO externej profesionálnej firme, aby sa „nevloudila“ nejaká chybička, ktorá by mala za následok, že bedlivé oko úradníka, ktorý bude zase po skončení VO celé VO znova skúmať, zrušenie celého VO-čka. Išlo o podlimitnú zákazku, teda všetky podklady, výzvy, zmluvy, projekty, zaslepené výkazy výmer a kadečo iné, šup von verejne na portál UVO. V samotnej výzve boli stanovené podmienky tak ako káže zákon, teda aj deadline na zasielanie ponúk a ostatné.

Musím teraz povedať, že pri tomto prvom VO-čku som bol prítomný a teda zažil som to live. OK, termín dodania ponúk uplynul, ponuky došli, určili sme deň D, na otváranie ponúk. Víťazná firma nebola najlacnejšia, bola druhá najlacnejšia (jednalo sa však o drobné), lebo firmu s najnižšou ponukou sme museli vylúčiť zo súťaže, nakoľko nezaslala žiadne referencie, ktoré ale boli podmienkou súťaže a bolo to riadne uvedené vo výzve. Dokonca následne bola dotyčná firma vyzvaná, aby referencie dodatočne doložila, bol im daný zákonný časový limit, za ktorý majú toto dodať a nič neposlali, teda nám ako verejnému obstarávateľovi neostávalo nič iné, ako firmu vylúčiť, vlastne zákon iný postup ani neumožňuje. Pre úplnosť, samotné vyhodnotenie sme vykonali až po uplynutí doby, ktorú dostala zúčastnená firma na doplnenie referencií, ktoré nedodala.

Vykreovali  sme  teda trojčlennú komisiu (ako zákon káže), v ktorej bol pán primátor, prednostka úradu a ja, toho času vedúci oddelenia výstavby a územného rozvoja na meste. Pootvárali sme ponuky, vyhodnotili sme ich, najlacnejšiu ponuku sme vyhodnotili ako víťaznú (tá iná firma už bola vylúčená zo súťaže, takže jej ponuku sme nebrali v úvahu – zase tak, ako káže zákon), spísali zápisnicu, podpísali ju tešili sme sa, že super, máme to za  sebou. Nuž omyl.

Celý proces priebehu VO-čka sme zaslali zase na tzv. druhú ex-ante kontrolu na RO, vedomí si, že radšej si to nechať odkontrolovať, ako zase potom naraziť na nejakého úradníka, ktorý to bude spochybňovať. Boli sme si ale istí, že všetko prebehlo kóšer a bude to len formalita. Ako sa len človek môže mýliť.

Skrátim to, snáď len nejaká pikoška. Po dlhšej dobe došla žiadosť z RO, že si žiadajú doložiť životopisy členov hodnotiacej komisie, teda nás, čo sme vyhodnocovali ponuky. Fakt, nekecám. Jediným kritériom vyhodnocovania ponúk bola najnižšia cena a v zápisnici, ktorú sme ako komisia podpísali bol primátor, prednostka a ja a všetci mali pred menom titul, ktorý hovoril o tom, že máme vzdelanie minimálne druhého stupňa. Hoci porovnať niekoľko čísel a určiť, ktoré je najnižšie by zvládol aj člen ĽSNS, ktorý neovláda počítač, úradník potreboval životopisy, aby mohol kvalifikovane určiť, či aj my dokážeme takto zložitý proces zvládnuť. Ale dobre, ťukajúc si na čelo, sme životopisy zaslali.

Ďalší priebeh už viem len sprostredkovane (všetko sa však dá dokázať a vydokladovať), lebo som odišiel z mestského úradu na iné miesto. Takže ,nakoniec po dlhej dobe sa RO uráčilo poslať na Mesto výsledky druhej ex-ante kontroly. Čuduj sa svete, najväčšia výhrada bola, že víťazná firma si okrem kopca iných referencií (referencie bolo potrebné spísať a priložiť k ponuke), uviedla aj referenciu stavby sídla firmy v Stupave (mimochodom solídna dvojpodlažná budova s garážami, skladmi, dvorom a podobne). Ale táto „drzosť“ orgánu extrémne prekážalo a orgán pocítil nutkavú potrebu neuznať VO. Nepomohli ani litánie odvolaní a vysvetľovačiek.

Jo, a ešte jedna vec, zrazu RO vadilo, že sme v prípade vyradenej firmy postupovali príliš prísne, no veď hej, nehoráznosť, keď vám firma do seriózneho VO-čka nepošle povinné podklady, vy si ich dodatočne ešte vyžiadate a oni aj tak nič nepošlú a vy ich zo súťaže vylúčite, to je ale drzosť, však? Vraj sme mali byť miernejší a ešte viac sa snažiť, aby nám tie referencie láskavo zaslali. Paráda.

Po dlhých naťahovačkách s RO, nakoniec mesto rezignovalo a rozhodlo sa VO zrušiť a vyhlásiť nové. Tu treba pripomenúť, že aj na realizáciu celého projektu je deadline, ak sa to nestihne postaviť, tuším od teraz do roka aj pár mesiacov, evráče nebudú (čo tipujem vzhľadom na technologické procesy rekonštrukcie, sa  asi nestihne). Takže nové VO na dodávateľa stavebných prác sa vyhlásilo v auguste 2020.

Zase skrze externú firmu, ktorá to celé procesovala, zasa verejne na portáli ÚVO. Zase prišli ponuky, zase komisia, zase vyhodnotenie, zápisnica. To už ja som tam ale dlhšiu dobu nebol, čiže v komisii  bol môj nástupca, ktorý prebral môj džob po mojom odchode.

A následne zase ex-ante kontrola na RO. A keď som videl, čo úradník/kontrolór zase mestu k tomu VO-čku odpísal, rozhodol som sa napísať tento článok. Lebo to už nie je ani vtipné, len skrátka smutné. Podotknem ešte, ak by bol daný úradník/kontrolór môj podriadený, tak okamžite letí z roboty preč pekne na úrad práce, manekýn jeden…

Takže niekedy v októbri došiel „nález“ nedostatkov z druhého VO. Celkovo 8 nedostatkov. A teraz prichádza to, čo by malo byť hajlajtom tohto článku, vytýkané veci. Pripomínam, že zmyslom kontroly riadiaceho orgánu je skontrolovať VO-čko,  či bolo OK. Ale veď posúďte sami.

Spomeniem len tie pikoškoidné „zistenia“ orgánu. Ostané sú nepodstatné taľafatky, ktoré sa dali ľahko vysvetliť.

Zrazu orgánu vadilo, že podľa neho nemal nikto z komisie dostatočné vzdelanie na posúdenie a vyhodnotenie predložených ponúk. Inak povedané, kontrolujúci úradník sám posúdil a určil, že ani traja vysokoškolsky vzdelaní členovia komisie nie sú schopní určiť kvalifikovane najnižšie číslo (rozumej cenu) z troch čísel. Lebo kritérium na víťaza bola najnižšia cena, čiže vyhrávala ponuka s najnižšou cenou a toto vyhodnotiť, veru to je veľký problém, ktoré z troch čísel je najnižšie. Pri prvom VO s tým problém nebol. Neuveriteľné.

Ďalším „ťažkým nedostatkom“ asi bolo, že životopis firmou určeného hlavného stavbyvedúceho (áno, aj takéto „dôležité“ podklady bolo treba do ponúk prikladať) bol datovaný zo dňa 3.3.2020 a teda už je 4 mesiace starý (firma použila ten istý životopis hlavného stavbyvedúceho, ako pri prvom VO). Aký to fail, zaslať 4 mesiace starý životopis…

Ďalšou asi neprekonateľnou prekážkou je, že podľa orgánu nie je možné identifikovať pečiatku a podpis hlavného stavbyvedúceho (toho, čo spomínam vyššie, ktorý dodal „až“ 4 mesiace starý životopis) na osvedčení o vykonaní odbornej skúšky. Čumím teda ako bager na tvrdú hlinu. Overujem si vec a zrazu kuk. Zistím, že predmetný doklad s pečiatkou a podpisom bol predložený ako  notárom overená kópia originálu! A originál je 19 rokov starý. Ešte raz, notárom overená kópia originálu nášmu kontrolnému orgánu a úradníkovi nestačí a považuje to za prúser, lebo on usúdil, že na overenej kópii  nevie v dostatočnej miere rozlúštiť pečiatku a podpis. Podotýkam ešte, že samotný tento doklad je tiež dosť veľká banalita aj vzhľadom na jednoduchosť stavebných prác.

A pán Ing. Alfonz M., ktorý je uvedený víťaznou firmou ako hlavný stavbyvedúci, zjavne nedáva pánovi úradníkov a kontrolórovi spávať. Lebo aj ďalší „prúser“ sa týka jeho osoby. Čestné prehlásenia stavbyvedúceho nemá správny dátum (podľa úradníka), nakoľko dátum čestného prehlásenia je skorší, ako bolo vyhlásené to druhé VO. Však to, že dotyčná firma sa zúčastnila aj prvého VO a bolo pri druhom VO použité to isté čestné prehlásenia, tak to je fatal error, však?

Záverom toľko. Jedná sa o jednoduchú zákazku. Nič zložité. Rekonštrukcia starého baráku, rekonštrukcia starej oceľovej konštrukcie, ktorá bola kedy skleníkom a vybudovanie kľukatého chodníka v parku. To je všetko. Ale cirkus ako keby sa staval nový WTC.

A čas beží, riadiaci orgán má na stole vyjadrenia verejného obstarávateľa, teda mesta Stupava, ktorým reaguje na „závažné zistenia“, ktoré bránia tomu, aby RO  dal konečne zelenú a mohlo sa začať stavať a vyčerpať peniaze. Zatiaľ sa klasicky nič nedeje, RO má čas a mesto čaká. A pravdepodobne sa to nestihne, takže nebude nič zrekonštruované, mesto príde o peniaze vynaložené na prípravu projektu, stovky hodín strávených nad celou akciou budú v čudu a my potom budeme počúvať v telke, ako nevieme čerpať fondy.

Na rovinu vám poviem, mať takéto skúsenosti, byť primátorom (OK, predtým smerácki primátori dokázali vysávať eurofondy, ale to malo iné príčiny), tak sa do žiadneho projektu ani nebudem púšťať. Lebo aj tak nejaký slovenský úradník mi to zmarí ale že úplnými blbosťami. Paráda.

P.S. Samozrejme všetky mená, dátumy a doklady existujú. Schválne som zatiaľ nikoho konkrétne nemenoval.

Teraz najčítanejšie