Denník N

Príbeh jednej skládky na konci sveta III. – zbavujte sa odpadov na náklady samospráv

Čierna skládka ako tisíce iných, ktoré ležia zabúdané, opomínané a pravidelne zásobované nami, ľuďmi, či už úmyselne alebo ako efektívne riešenie neriešeného problému v mieste, kde zastal čas. V nasledovnej sérii blogov venovaných tejto téme, budem prinášať príbeh jednej skládky na konci sveta. Od podania trestného oznámenia za prečin ohrozovania a poškodzovania životného prostredia na neznámeho páchateľa z pozície člena stráže prírody až po?

Čudnú príchuť má končiaci sa príbeh jednej skládky na konci sveta. O nej som začal písať už v prvom blogu z konca septembra minulého roku. Alebo by to bol predsa len začiatok niečoho nového? Veď posúďte sami, ako sa vyplatí životný štýl na úkor spoločnej pokladnice všetkých, čo platia poctivo svoje dane a odvody pre pomyselné verejné blaho.

Pomyselné vy*je*anie mojej osoby pre občiansky aktivizmus a vlastné hodnotové presvedčenie z Našej dediny, o ktorom som písal v predošlom blogu, sa bohužiaľ odkladá na neurčito. Opakovane budem trvať na prinavrátení slušnosti, odbornosti a rešpektovaní inakosti, ako som o tom tvrdil v otvorenom liste starostovi Našej obce.

Rozhodol som sa, že sa podelím s Vami s časťou informácii z výsledku uzavretého policajného vyšetrovania, ktoré sa mi dostalo do rúk, keďže som bol jeho ohlasovateľom. Na záver k tomu pripojím pár viet k zamysleniu, prípadne niekoľko vhodných tipov, ako sa zbavovať nechceného odpadu za peniaze tých druhých.

Vyšetrovateľ sa vo svojich poznatkoch z 22. decembra 2020 vyjadruje ako o neznámom páchateľovi, ktorý od presne nezistenej doby, do presne nezisteného času „neoprávnene vyviezol a uložil komunálny, plastový, kovový a stavebný odpad a vytvoril tým nelegálnu skládku na mieste nie na tom určenom o celkovej dĺžke 30 m a šírke 8 m.“ K tomu sa tu ešte v dolnej časti nachádza skládka staršieho dáta, z čias socializmu, o dĺžke 70 m a šírke 8 m,“ ktorá bola vytvorená pred viac ako päťdesiatimi rokmi. Spolu teda zasypaný jarok o dĺžke 100 m a šírke 8 m.

Pripomínam, že skládka sa nachádza v jarku, bývalej prístupovej ceste k pozemkom v horných častiach obce hneď vedľa nového cintorína. Ten vznikol v druhej polovici 20. storočia. Pozemok skládky je vo vlastníctve obce. Práce na jej likvidácii znemožňuje dlhotrvajúca nepriaznivá situácia v dôsledku sychravého počasia a vyhláseného núdzového stavu, kedy je nemožné, aby sa zhromaždilo viacero dobrovoľníkov a pomáhalo obci pri likvidácii odpadu.

Náklady na likvidáciu celej čiernej skládky hradí obec, ktorá je poškodená konaním páchateľov tejto skládky podľa litery zákona. Tie boli vyčíslené na 3.345 €. Z dostupných informácii z výpovede starostu Našej obce z vyšetrovacieho spisu vieme, že nová časť skládky mohla byť vytvorená  pred dvoma – troma rokmi. Časť hornej skládky už bola zlikvidovaná. Vzniknuté náklady pre obec predstavovali 150 €. Nám neostáva len dúfať, že Naša obec nájde dostatok finančných prostriedkov, aby bol zvyšok skládky odstránený a tento príbeh nezapadol prachom.

Teraz sa trochu vráťme k pár faktom, ktoré by mohli tento príbeh trochu okoreniť a mohli by byť predlohou k zamysleniu sa. Pretože človek je na prírode závislý a nedokáže bez nej dlhodobo prežiť. Sme jej najkomplikovanejším a zároveň najzraniteľnejším stvorením, ktoré je pritom tak veľmi zraniteľné, nie prírodou, ale samým sebou. Naopak, príroda dokáže bez nás žiť aj naďalej.

Prvé, čo ma zaráža, je skutočnosť, že vyšetrovanie sa uzavrelo s tým, že páchatelia neboli identifikovaní. Ktokoľvek z Vás si pozrie na mape, kde sa skládka v Našej obci nachádza, porozumie tejto námietke. Skládka sa nachádza tesne vedľa pravidelne navštevovaného cintorína. K miestu posledného odpočinku našich predkov chtiac-nechtiac musíte prejsť stredom obce. Zvíťazil strach v nás, neochota zdravej konfrontácie, či pasivizmus tak príznačný pre túto spoločnosť?! Odborne sa tomu hovorí princíp kolektívnej zodpovednosti. Tu by sme sa však pohybovali na veľmi tenkom ľade, keďže treba striktne rozdeľovať medzi kolektívnou zodpovednosťou a mierou zavinenia terajšieho stavu.

Druhé, čo mi nedáva spávať, je veľkosť skládky a jej zloženie. Zameraná bola v dĺžke 100 m a šírke 8 m, pričom nová časť tvoriaca jej tretinu, bola vytvorená relatívne nedávno. Okruh možných páchateľov by sa relatívne rýchlo zúžil, keby sa bol niekto pozrel na zdokumentované druhové zloženie odpadu. Bolo by tak namáhavým prelistovať sa žiadosťami o stavebné povolenie, ohláseniami výstavby drobných stavieb a podrobiť kontrole spôsob nakladania odpadu takto vytvoreného?

Tretie, čo ma bolí asi najviac, je fakt, že predbežne vyčíslené náklady, ktoré prekračujú viac ako tritisíc tristo eur, budú platené z našich peňazí bez ohľadu na mieru spoluúčasti, či spoluviny. Rozpočet obce na rok 2021 sa pohybuje okolo 43.000 €. Podiel nákladov na odstránenie skládky voči ročnému rozpočtu obce činí 7,43 %. Mzdové náklady na chod obce predstavujú zhruba 17.300 €. Pritom som nezapočítal ešte mzdové náklady na prácu administratívneho pracovníka obce. Keď odrátame mzdové náklady od rozpočtu obce, tak sa dostávame k sume približne 26.000 €. Na chod obce tak môže zostať 17.000 €. Podiel nákladov na odstránenie skládky voči rozpočtu obce očistenom o mzdové náklady predstavuje približne 19,7 %!

Naša obec má pred sebou ešte dva roky fungovania do najbližších komunálnych volieb. Čierna skládka a jej likvidácia predstavuje extrémnu finančnú a environmentálnu záťaž pre obec. Pomyselný horúci zemiak, ktorý už nevieme viac udržať v rukách sa mení v hru na čierneho Petra. Komu táto karta napokon zostane na rukách?

Keď sa rozhodnete rekonštruovať, či stavať, bez ohľadu na to, či podľa zákona alebo nie, je naozaj pre Vás jednoduchšie, rýchlejšie a lacnejšie sa zbavovať nechceného odpadu, obrazne povedané, do najbližšieho jarku? Keď ste svedkom takéhoto konania, stále máte pocit, že je pre Vás jednoduchšie, rýchlejšie a lacnejšie tváriť sa, že sa nič nedeje a nič som nevidel?

To je naozaj taká námaha zaplatiť si veľko objemový kontajner na odpad, keď už mám peniaze na rekonštrukciu, či stavbu? Čo tak maximálne možne separovať odpad a ten priniesť na zberné miesto pred obecný úrad? Odpad je len odpadom dovtedy, pokiaľ nenájdeme spôsob, ako ho ďalej zhodnotiť.

Poľahky sa môže stať, že pri najbližšom Obecnom zastupiteľstve budú cez všeobecne záväzne nariadenie Našej obce zvyšované dane za odpad a iné poplatky, ktoré pomôžu zalátať našu ľahostajnosť k životnému prostrediu. Ľahostajnosť k miestu, kde sme sa rozhodli žiť v pokoji, mieri a súlade s okolitou prírodou.

Za takýto, už slušný, balík peňazí by sa v malebnej podhorskej obci mohlo obnoviť verejné priestranstvo v jej centre. Prípadne zvýšiť protipožiarna bezpečnosť cez zrekonštruovanú protipožiarnu nádrž. Alebo v lesoch nad obcou cez drobné vodozádržné opatrenia zlepšiť vodnú bilanciu počas suchého leta, či prudkých dažďov…

Je to len a len na nás…

 

Teraz najčítanejšie

Pavol Ďuriš

Občiansky aktivista, predseda OZ K prameňom Bebravy, vyštudovaný politológ, analytik v bezpečnostných otázkach štátu, partner pre pivo v oblasti remeselného pivovarníctva a hrdý študent Politickej akadémie ročníka 2019/2020 z dielne IPEV-U. Hrdý ISFJ (introvert-sensitive-feeling-judgement a HSP (highly sensitive person) :-) "Dnes nejhlubší city a největší obětavost nepotřebuje barikád. Počínáme chápat, že sebeobětování není nejúčinnější, stává-li se v tichosti a neznámosti v dílně, pracovně, kdekoli. Počíname pochopovat, že největší idealism je pevné předsevzetí, ne umírat, ale žít, neboť žít je mnohem těžší úkol než umřít. Položit život v rozčilení a fantastickém rozechvění je mnohem snadnější, než život ten udržovat v rozmyslném úsilí, potírajícím všecko to, co život ten ohrožuje." T.G.M. SOUKUP, František. T. G. Masaryk jako politický prukopník, sociální reformátor a president státu. Ústřední delnické knihkupectví a nakladatelství, Praha 1930, s. 202 - Naše nynejší krise.