Denník N

Občan Fico nemôže protestovať. Nech čaká na basu. Keď pôjde von, nech ho tam čaká to vodné delo.

Teda na sociálnej sieti sa „množí“ i tento postoj a určite nemám chuť púšťať sa „do boja“ s tými, ktorí – asi demokraticky – (v úvodozvkách) majú tento postoj k riešeniu situácie…

Teda v rámci nejakej čiernobielej pravdy je tu právo uctiť si deň slobody a demokracie len tými, ktorí sú nositelia pravdy.

A tí, ostanú tento rok samozrejme doma, lebo sloboda je poznanie nevyhnutnosti, ako vravel Spinoza.

Počkajme všetci doma, kým neskončia na svete choroby, infekcie, hrozby…

Je jasné, že vonku je hrozba….

Pri telke je to asi ok…

Ako vraví náš premiér, sme vo vojne …

Aby som neodbočil. Argument je ten, že komunisti, extrémisti a fašisti pôjdu von a zaútočia na slobodu v časoch slobody, keď demokrati – bez pocitu ohrozenia našim najdemokratickejším premérom, ostanú doma.

Veď je i zákaz ísť von… to chápe hádam každý demokrat.

Podobne i to, že FIco nie je občan, stratil právo na slobodné vyjadrenie názoru, nech nechodí ani von.

Prídu a odvezú ho v putách.

Bude foto v novinách a to si potom môžeme kúpiť ako „poster“, dáme nad sedačku v obývačke, pustíme si „netflix“…či dáme si ho i na tričko…

…či pustíme si Matrix? (plagát s putami može ostat visieť…)…

…a to, čo povedal na tlačovke, o prezumpcií neviny, to netreba v jeho prípade brať do úvahy.

Ani iné argumenty….

Netreba ho vlastne už ani odsúdiť, veď my – demokrati – v právnom štáte – vieme, že je vinný. Už sme ho verejne odsúdili.

Kto pôjde teda von s „pohrobkami komunistov“, fašistov a extrémistov, je sám taký istý ako oni. On nejde von za svoj názor, presvedčenie, ako občan, on už je tiež odsúdený, má svoj „biľag“, jeho názor nás – demokratov – už nezaujíma. Je v tom jednom pre všetkých  „pohodlnom“ vreci….

Rovno ho zatknime, zaútočme slzným plynom a vodným delom!

Nech náhodou nepovie, že mu nejde o popieranie demokracie, že mu nejde o zavedenie totality, ale o to, aby upozornil na to, že všetci žijeme v štáte, ktorý má byť podľa Ústavy SR právny štát. Že je to proces, máme byť bdelí a máme mať snahu, dobrú vôľu… Má tu byť rozdelenie moci. Nik už nepotrebuje ani počúvať básne novodobého Nera na FB, ani nechce – ako sluha – chváliť jeho črty lídra…

Povedzme si pravdu, kto pozná trochu histórie, že možnosť použiť násilie v roku 1989 tu bola.

Ak násilie na civilov nepoužili komunisti, totalita, a použijje ho „demokrat“ (ktorému prejde i to, že verejne útočí na ženy, kolegyne v koalícií, ktorému prejde to, že verejne sa prizná k nečestnosti a povie: „prepáčte“), tak si dajme otázku, či taký protest nebol náhodou opodstatnený?

Či to, k čomu sa vyjadrujú (konečne) i odborníci na ústavné právo, politológovia, sociológovia, nie je reálna hrozba.

Je možné i to, že von nepôjde len ten, koho určíme, že je pohrobok fašistov, komunistov, extrémista? ˇ

Je možné, že von pôjde i človek, ktorý sa cíti byť demokratom, občanom, ktorý cíti práva a asi i povinnosť včas sa ozvať?

Možno posledný krát, veď už bude zaradený v tábore pohrobkov…

A kto ho tam pošle? Nepripomína to ten istý argument, ktorý sa vyčítal KDH, že čo idú – otcom zakladateľom – hovoriť do Ústavy SR, keď za nu v roku 1992 nehlasovali?

A nie je pravda, že sme tu všetci žili v režime, ktorý mal za svbo u kontunuitný vývoj totalitného charakteru? Ako si môžeme myslieť, že nás sa tá podstata – to čo sme získali ako vrodené správanie – netýka? Po celých tých generáciách, tradíciach, školskom systéme, inštituciách moci, „pravdy“???

Je predsa dokonca povinnosť, aby sme sa snažili, aby sme sa učili k tým demokratickým postojom, k rešpektovaniu práva na iný názor, aby sme sa učili dialógu. Aby sme vedeli rozlišovať a aby sme neboli ochotní slúžiť neslušnosti – ani v práci ani verejne. Nevolme si neslušných politikov, našich zástupcov. Uvedomme si, že všetci sme politici, že sa nás to týka, že ide o dobro v spoločnosti – to je podstata politiky.

Nevolme si žiadnych tyranov, klamárov…voľme si zástupcov, strany, štát, kde je kontrola moci, kde je výchova lídrov, kde sa oceňuje schopnosť a kde sa trestá nepoctivosť. V tom nech nám i polícia pomáha a nech nás chráni.

:-)

Ja som možno zložito nedávno napísal, že uctiť si deň slobody a demokracie by sme mohli i sto metrov od domu.

Kúpme si hoc čerešnu sakury v miestnom obchode. Spýtajme sa na úrade, kde to môžeme nasadiť a nasaďme to.Pýtajme si viac peňazí pre samosprávy, viac schopných a i pomoc funkčných inštitúcií, zíkonov. Nech to tu funguje podľa zákona, ktorý je schopný i niekto chápať.

Nič tým neporušíme, vyjadríme postoj k svetu …i k slobode…

Ja sa dnes teším na ten bytový festival. Je to podľa mňa úplne geniálna myšlienka. Sme všetci zavretí v bytoch…

Aby sme sa v nich nepotopili…o tom je tá karikatúra.. píšme všetci modrým perom…na modrý papier…ten si doma zarámujme…a povedzem si:

„Už nikdy!“

Čisto teoreticky, ak by bola náhodou raz situácia, že naozaj už budem všetci , hlavne vďalka médiám, demokrati, že bude len jeden človek klamár, tyran, neboezpečný (ak nie politik, tak potenciálny terorosta, extrémista….možno jeden migrant, ..niekto, koho sa možno všetci boja, …xenofóbia…), čo s ním?

Je demokracia o ochrane slabších? Je o ochrane menšiny? Ak neporuší zákon, čo spravíme? Necháme ho v nejakej osade? Necháme ho v segregácií? Nech sa množí bez vzdelania, sociálnej pomoci?

Ako i teraz v rôznych osadách sme tomu svedkami a nič s tým (osobne, verejne a angažovane) nerobíme?

Teda, áno, som za to, keď povie, dúfam, že človek v menšine: Prepáčte“, že mu prepáčime, budeme ok. Nenecháme mu ani pobyt v osade, skúsime ho integrovať, dodáme mu sociálnu inklúziu. Každý deprivovaný i ten s autoritárskym syndrómom si zaslúži „láskavosť“…

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie