Denník N

Krajiny Európy dokázali znížiť reprodukčné číslo aj bez zatvárania škôl. Obmedzili to, čo my otvárame.

Na odhad Rt sa používajú matematické modely na základe denných prírastkov prípadov infekcie a môžu byť mierne odlišné v závislosti od modelu. Hodnoty Rt je možné vidieť napr. v online nástrojoch Harvardskej univerzity (mierne optimistickejšie výsledky, model Epistim, http://metrics.covid19-analysis.org/ ) či University of Oxford (model Gleamviz, http://epidemicforecasting.org/global-rt-map ), zdatnejší si môžu vyskúšať modely s vlastným datasetom. Keďže Rt vyjadruje len rýchlosť šírenia nemôže slúžiť ako jediný ukazovateľ, dôležité je sledovať aj ďalšie parametre, ako je počet prípadov, počet hospitalizácii či kapacita zdravotného systému, keďže k jeho preťaženiu môže dôjsť aj pri nízkom Rt, pokiaľ je počet prípadov vysoký. Spojením týchto ukazovateľov by však malo byť možné stanoviť pri akých počtoch je potrebné zaviesť jednotlivé úrovne opatrení, aby táto situácia nenastala.
Na odhad Rt sa používajú matematické modely na základe denných prírastkov prípadov infekcie a môžu byť mierne odlišné v závislosti od modelu. Hodnoty Rt je možné vidieť napr. v online nástrojoch Harvardskej univerzity (mierne optimistickejšie výsledky, model Epistim, http://metrics.covid19-analysis.org/ ) či University of Oxford (model Gleamviz, http://epidemicforecasting.org/global-rt-map ), zdatnejší si môžu vyskúšať modely s vlastným datasetom. Keďže Rt vyjadruje len rýchlosť šírenia nemôže slúžiť ako jediný ukazovateľ, dôležité je sledovať aj ďalšie parametre, ako je počet prípadov, počet hospitalizácii či kapacita zdravotného systému, keďže k jeho preťaženiu môže dôjsť aj pri nízkom Rt, pokiaľ je počet prípadov vysoký. Spojením týchto ukazovateľov by však malo byť možné stanoviť pri akých počtoch je potrebné zaviesť jednotlivé úrovne opatrení, aby táto situácia nenastala.

Za situácie, keď máme počet pozitívnych prípadov denne dvetisíc, posielať státisíce detí do škôl, je doslova smrť. Do Vianoc tu máme 5-tisíc prípadov a čo budeme robiť?,“ povedal v piatok na tlačovej konferencií premiér Igor Matovič. Ako prišiel k tomuto číslu? Sú to odhady na základe dát či emócii?

Krajiny, ktoré majú vzdelávanie a deti medzi prioritami, systematicky túto tému sledujú a  pribúdajú dôkazy, že školy a deti, osobitne tie mladšie, nepatria medzi hlavných šíriteľov epidémie. Pozreli sme sa na túto tému bližšie – zamerali sme sa na krajiny, ktoré rovnako ako Slovensko „otočili krivku“ – pričom nesiahli po opatrení ako je zatváranie škôl. Lídri v počte pozitívnych prípadoch podržali školy a napriek tomu znížili reprodukčné číslo.

Rt či efektívne reprodukčné číslo vyjadruje dynamiku šírenia epidémie v populácii, čiže, jednoducho, vyjadruje na koľkých ľudí dokáže preniesť vírus infikovaný človek a teda ako rýchlo sa replikuje v populácii, čo umožňuje predpovedať šírenie choroby. Pri hodnote Rt vyššej ako 1 sa choroba sa stane epidemickou, pri menšej ako 1 sa šírenie choroby spomaľuje až sa eventuálne vytratí. Rt je závislé od prijatých opatrení, preto slúži dobre ako indikátor ich účinnosti, resp. vplyvu rôznych faktorov na šírenie epidémie, ako napr. vplyv otvorených škôl. Je možné, že samotné otvorenie škôl spôsobí rýchle zvýšenie Rt a počet denných prípadov do Vianoc 5000 ? Skúsenosti z krajín západnej Európy sú značne odlišné.

Krajiny západnej Európy dokázali znížiť reprodukčné číslo bez zatvárania škôl

Írsko so zhruba o polovicu väčšou rozlohou ako Slovensko a o 10% menším počtom obyvateľov dosiahlo 18. októbra zatiaľ najvyšší počet prípadov za deň (1284) v jesennej vlne epidémie COVID-19, pričom reprodukčné číslo Rt sa pohybovalo v danom týždni medzi 1,1-1,4 (Epistim). Nasledujúci deň bol vyhlásený najvyšší piaty stupeň reštrikcií a vláda ako jedna z prvých v Európe vyhlásila od 21.10 lockdown na 6 týždňov. Ľudia boli požiadaní, aby sa nevzďaľovali viac ako 5 km od domu, všetky reštaurácie a bary môžu poskytovať len take-away služby, zostali otvorené len obchody so základnými potrebami. A školy. Na dištančné vzdelávanie prešli iba vysoké školy. Zatvorené sú i kostoly, v tejto silne katolíckej krajine osobná účasť na bohoslužbách nie je možná už od tretej úrovne opatrení, ktorá nastala začiatkom októbra Dočasné otvorenie kostolov sa očakáva počas vianočných sviatkov.

Rúška sú v Írsku povinné na stredných školách, deti do 13 rokov ich v školách nenosia. Kontaktné športy boli zakázané, ale ostatné sú pre deti do 18 rokov povolené v skupinách do 15 osôb vo vonkajších priestoroch, pričom na deti, ich rodičov či trénerov sa pri tom nevzťahuje obmedzenie vzdialenosti od bydliska. Írska vláda vyhlásila, že „udržanie škôl, predškolských zariadení a služieb vzdelávania je počas doby ohrozenia epidémiou COVID-19 v súlade s odporúčaniami ochrany verejného zdravia prioritou írskej vlády.

Napriek tomu, že školy neboli zavreté, po necelých 4 týždňoch klesol počet prípadov za deň pod 400 a  reprodukčné číslo Rt sa znížilo na hodnotu medzi 0,7 až 0,8. Nepotvrdilo sa tak, že ponechanie otvorených škôl predstavuje pre krajinu epidemiologické riziko.

Podobný trend je zrejmý aj v ďalších krajinách západnej Európy, ktoré boli epidémiou výraznejšie postihnuté tak v prvej či druhej vlne. Holandsko v druhej polovici októbra čelilo preťaženiu zdravotného systému, muselo presúvať pacientov do nemeckých nemocníc a počet denných prípadov na konci októbra presiahol 11 tisíc. Vláda zaviedla čiastočný lockdown už 14. októbra a následne 3. novembra sprísnila opatrenia, pričom ich platnosť je do 19.11. Počas sprísnených opatrení však školy stále zostávajú otvorené (základné i stredné, podľa opatrenia mohli i vysoké, tie však prešli samé na online). Rúška sú povinné od 13 rokov (platí aj pre vnútorné verejné priestory a verejnú dopravu), ani starší ich však nemusia používať počas vyučovacích hodín. Deti do 18 rokov môžu v rámci klubu trénovať i hrať zápasy bez divákov. Napriek tomu sa za posledný mesiac Rt znížilo z ca. 1,3 na 0,8 a denný počet pozitívne testovaných na polovicu.

Priebeh Rt na Slovensku od 1. 6.

Slovensko znižuje reprodukčné číslo, no školy zostávajú zatvorené

Belgicko je epidémiou výrazne postihnuté (4. miesto na svete v počte prípadov na počet obyvateľov) a v počte obetí na počet obyvateľov mu reálne patrí prvé miesto na svete (v skutočnosti je na 1. mieste San Marino so 42 obeťami, Belgicko je druhé). Najvyšší počet prípadov za deň (takmer 24-tisíc) dosiahlo 29.10. a ich Rt pred mesiacom malo hodnotu medzi 1,5 a 1,6. Lockdown nastal 2. novembra a školské prázdniny v krajine predĺžili na dva týždne do 15.11. Deti sa po nich vrátia do škôl na prezenčnú výučbu. V stredných školách sa žiaci budú striedať – polovica prezenčne, polovica dištančne. Na univerzitách je online vzdelávanie, avšak 1. decembra by sa mali vrátiť do školy študenti prvých ročníkov. Športové súťaže a tréningy boli pozastavené pre deti nad 12 rokov. Dnešné odhady Rt sú okolo 0,6 a počet prípadov klesol takmer päťnásobne na úroveň okolo 5 tisíc za deň.

Podobné výsledky je možné vidieť aj v ďalších krajinách, kde sa Rt podarilo dostať pod 1 – ako sú Francúzsko, Španielsko či Švajčiarsko – vo všetkých sa to udialo s otvorenými  základnými a strednými školami, pričom v niektorých regiónoch Španielska sa strieda na týždňovej báze prezenčná a dištančná výuka v posledných dvoch ročníkoch stredných škôl. Na univerzitách podobne ako vo Francúzsku je online teoretická časť prípravy, pričom praktická výučba či skúšky prebiehajú osobne. A v školách platí – že ak sú športy, hoc i plávanie či korčuľoanie súčasťou vyučovania, deti môžu športovať (nie ako v SR – teoretická telesná výchova). V Nemecku a Taliansku Rt tiež klesá, ale stále sa pohybuje mierne nad 1 – napriek tomu školy zostávajú otvorené.

Na porovnanie na Slovensku sme sa za posledný mesiac dostali z hodnoty Rt okolo 1,3 na ca. 0,9. Na dennej báze je počet prípadov síce vyšší ako pred 4 týždňami, ale oproti maximu z 29.10. klesol o 30-50%. Stredné školy sú pritom zatvorené od 12.10., druhý stupeň základných škôl od 26.10. a absolvovali sme celoplošné testovanie. Napriek tomu, že údaje zo západnej Európy potvrdzujú predpoklady, že školy nie sú miesta významného šírenia epidémie, argumentujeme kĺzavým mediánom 500 či kĺzavým priemerom 750. Pritom odborníci sa už pri príprave pandemického plánu vyjadrili, že kĺzavy medián by nemal byť hlavný smerodajný parameter a podstatné je najmä efektívne reprodukčné číslo, ktoré vyjadruje dynamiku šírenia epidémie v populácii. Prečo k otváraniu škôl má prísť pri hodnotách 500 či 750 doteraz nebolo vysvetlené.

S chrípkovými scenármi na COVID – 19?

Covid 19 ohrozuje zdravie detí v oveľa menšej miere ako dospelých. Naopak, zatváranie škôl má vážne dopady na zdravie deti, ich vzdelanie a rozvoj,“ píše v poslednom stanovisku k téme škôl Svetová zdravotnícka organizácia. A dodáva, že školy pravdepodobne nepatria medzi hlavné miesta šírenia nákazy a skôr reflektujú mieru šírenia epidémie v komunite, pričom v škole je väčšia pravdepodobnosť, že sa bude vírus prinášať medzi dospelým personálom, prenos medzi učiteľom a žiakom je menej častý a prenos medzi žiakmi zriedkavý. WHO v správe upozorňuje na staršiu štúdiu, podľa ktorej zatvorenie škôl má menší vplyv na zníženie komunitného šírenia než ďalšie opatrenia obmedzujúce sociálny kontakt.

Toto je prvá populačná štúdia, ktorá zisťuje, či sa riziko zaznamenanej infekcie SARS-CoV-2 a závažné dôsledky COVID-19 líšia medzi dospelými žijúcimi v domácnostiach s alebo bez detí v školskom veku počas pandémie vo Veľkej Británii,“ začína čerstvá novembrová štúdia britských vedcov na vzorke 12 miliónov obyvateľov. A pokračuje zisteniami, že pri rodičoch v produktívnom veku žijúci s deťmi 0-11 rokov nie je zvýšené riziko infekcie SARS-CoV-2 či hospitalizácie s COVID 19, naopak riziko smrti na toto ochorenie je nižšie. Spolužitie s deťmi vo veku 12-18 bolo spojené s mierne vyšším rizikom infekcie, no nie s jeho vážnejšími prejavmi. „Nezaznamenali sme zmenu týchto rizík v prípade zatvorenia škôl.“

Keďže slovenské čísla o zdrojoch infekcie chýbajú (jedinú analýzu ohnísk Úrad verejného zdravotníctva ponúkol v októbri a z viac ako 440 ohnísk bolo 6 na základnej a 4 na strednej škole, pričom za ohnisko sa považuje, keď sa na mieste nakazia už dvaja či viac ľudí. Ministerstvo školstva pred celoplošným zatvorením škôl hlásilo, že z 6 898 škôl bolo zatvorených len 1,9 % škôl a 2,73 % malo zatvorenú triedu – pričom väčšina detí bola doma preventívne, kvôli jednému či dvom spolužiakom), môžeme sa domnievať, že obavy našich lídrov zo škôl vystihuje tento citát Johannesa Huebnera, profesora detskej infektológie na Univerzite Ludwiga Maximiliána v Mníchove: „Chrípka bola vždy vzorom pandemických plánov. Preto sme sa riadili týmto plánom a na jar sme zatvorili školy, pretože sme vedeli, že deti sú pri chrípke silnými diseminátormi.“ Chrípkové prázdniny sa však nikdy netýkali plošne celej krajiny a netrvali mesiace. Preto západná či severná Európa hľadá riešenie, ako obmedziť dopady dnešnej situácie na deti a ich budúcnosť a rozhodujú na základe rozširujúcej sa bázy dôkazov, že školy nie sú hlavnými miestami šírenia infekcie, obzvlášť v prípade mladších detí. Johannes Huebner dnes hovorí: „Väčšina prípadov je do škôl prinesená dospelými či učiteľmi a následne sa rozšíri aj na deti. Ale vo väčšine prípadov ide len o sporadické prípady. Dve, tri, možno päť detí má pozitívny test.“ A dodáva, že kým pri hoteloch straty zo zatvorenia môžeme nahradiť peňažnými kompenzáciami, pri vzdelávaní sa takto nahradiť nedajú.

Deti dostali miesto len vo vládnej kampani. Vo videu hovoria, že treba byť zodpovedný, lebo „potom si dám jednu kávu či skôr horúcu čokoládu.“ To však nie je to, čo deti potrebujú.

Aj New York spúšťa petíciu za otvorené školy

Zatváranie škôl sa stáva témou aj v USA a západná Európa je prezentovaná ako vzor. „Deti mimo škôl – to je stav národného ohrozenia, ktorý však vôbec neriešime,“ hovorí profesor verejného zdravia Hardvarskej univerzity Joseph Allen. „Našim cieľom musí byť prítomnosť detí v škole. Čokoľvek menej znamená, že nerobíme to čo máme – prioritizovať vzdelávanie. Prezident by to mal pripomínať každý deň. Všetci by sme o tom mali hovoriť každý deň.“ Ani podľa neho sa nevyhneme tomu, že sa objavia prípady pozitívne testovaných na školách, no mali by sme takéto prípady sledovať a poučiť sa z nich. Riziko môže rásť s prichádzajúcou zimou – dôležité je preto podľa neho prijať opatrenia – rúška, vetranie či filtrovanie vzduchu.

Dimitri Christakis, pediater z detskej nemocnice v Seattle a editor časopisu JAMA Pediatrics publikoval štúdiu, ktorá odhaduje, že v USA môže prísť k strate až päť a pol milóna rokov života v dôsledku uzavretia škôl a obmedzenia vzdelávania. Kalkulácia vychádza z výskumov, ktoré dokumentujú, že nižšie dosiahnuté vzdelanie koreluje s kratšou očakávanou dĺžkou života – okrem iného preto, že ľudia s nižším vzdelaním majú väčší sklon k fajčeniu, alkoholu, kardiovaskulárnym chorobám či k práci v rizikovom prostredí. „Ak riešime otázku školy verzus životy, výsledok je jednoznačný. Áno, mnohí hovoria – nemôžeme poslať deti do školy, pretože by to mohlo stáť životy. Avšak v skutočnosti to, že deti nechodia do školy takisto stojí životy,“ hovorí Christiakis.

Práve teraz sú školy horúcou témou v New Yorku, ktorý ohlásil ich zatvorenie. „Mesto žiada státisíce detí, aby sa učili pred laptopmi, kým Newyorčania si stále rezervujú večeru v interiéroch reštaurácií,“ napísal v piatok New York Times. A rodičia spustili petíciu za otvorenie škôl.

Na Slovensku takúto petíciu Dajme deťom hlas v čase pandémie spustili rodičia, psychológovia, učitelia a študenti už 21. októbra. Žiadajú, aby aj Slovensko malo v čase pandémie jasne stanovené priority a vzdelávanie patrilo medzi ne. Už dnes musíme poznať presný postup pre návrat do normálu a školy by nemali zase predbehnúť iné zariadenia, ako tomu bolo v 1. vlne pandémie, keď sme školy otvárali spolu s nočnými klubmi.

Andrea Hajduchová, Vladimír Settey, signatári výzvy Dajme deťom hlas v čase pandémie

Prečítajte si i rozhovor s psychologičkou:

Ako vplýva na deti to, že sme ich izolovali od kamarátov a posadili za počítače? „Znepokojuje ma, že o dopadoch na deti nerozprávame,“ hovorí psychologička.

Teraz najčítanejšie

Andrea Hajdúchová

Nominovaná za tento blog na Novinársku cenu 2018. V roku 2016 som získala cenu za popularizáciu vedy. Som novinárka (pôsobila som v SME, niektoré články tu: https://www.sme.sk/aut/195/andrea-hajduchova), dnes pracujem v treťom sektore (tiež blog na Nku https://dennikn.sk/autor/wwf-slovensko/). Na blogu chcem prinášať najmä zaujímavé rozhovory a reportáže na témy, ktoré zaujímajú nás rodičov a stáť #NaStraneRodicov.