Nad vecou
Prechádzam popod slová
*
Už pri nás stoja:
Modrá nie je iba v očiach.
Na pery vystúpili
krajšie slová.
Pristúpiš na to,
že berieš zo mňa.
Môžem dávať
konečne, ako si to želám.
*
Dážď je na ústupe,
diaľka zase v diaľke.
Slnko má veľa farieb
a môj úsmev
vždy
ako po prvýkrát
chváli Ťa
pri všetkých zvoneniach.
*
Posielaš darček
bez obalu
Sú chvíle,
keď ide o každú sekundu.
Potrebujeme vytrysknúť
a byť jeden pre dvoch.
Pre každý obraz s dušou,
ktorý je nad vecou.
*
Na takú hudbu tešíš,
až na tanec…
Tancujúce nebo
plné hviezd…
Zbierame do dlaní
večné rozprávky.
Večer je krajší od nehy.
Nič nie je lepšie ako Ty.
*
Možno to nie je šťastie,
ale je fajn
Budíček bez rozpakov
celé a polovičné s vôňou,
ako sa spoznávame.
Plamene vyššie, nižšie
dokorán v nedohľadne.
*
Nezáleží na tom,
koľko je závisti.
Je čas nastavených dlaní
Žiadame si
krásu vo vankúšoch,
ktorých nie je dosť dlho.
Presakujú z nás
výčitky príplatkov.
*
Na skok do očí
položíš vysvetlenia.
Prechádzam popod slová.
Musíme uznať cit,
aké je dobro byť
v tichu múdrosti.
Môžeme stále hádať
a stále ľúbiť.
*
Ďakujem,
že si Ťa pamätám.
Spomienky majú krídla,
ako pohládzaš.
Kríž sa zas deje,
svetlo kriesi hmla.
Rany v nás rosia kvet
lásky moc odpustenia.
*
