Denník N

Svetlo za zamknutými dverami. Psychiatria počas pandémie.

Treba urobiť všetko preto, aby psychiatrická starostlivosť na Slovensku mala zmysel, všímala si každého pacienta bez ohľadu na SARS-CoV-2, avšak simultánne s ohľadom naň, a aby mala dvere otvorené čo najviac, ako je to uskutočniteľné.

Osobne v posledné tri týždne vnímam vzťah nového koronavírusu k psychiatrii ako doposiaľ najviac vyhrotený. Objavuje sa omnoho viac pacientov, ktorých aktuálna pandemická situácia vnútorne ničí, ohlasujú sa mi pacienti, ktorých som už vo svojej praxi neviedol a považoval ich za vyliečených, stúpa počet ľudí, ktorých ovplyvňujú aj samotné opatrenia vlády a existenčne ich likvidujú. Prevažne ide o úzkostné a depresívne konzekvencie, ako aj recidívy rôznych závislostí, dôsledky strachu, úzkosti, samoty, neistoty, prázdna a nudy. U pacientov so schizofréniou často dochádza k zanedbávaniu kontrol na ambulancii a z toho vyplývajúcemu zhoršeniu stavu.

Mnohí z nás, psychiatričiek a psychiatrov, museli v posledných týždňoch riešiť jedny z najväčších odborných a praktických dilem za svoje doterajšie profesionálne pôsobenie. Týkajú sa zhruba nasledovných okruhov:

1. Problémy telepsychiatrie a toho, ako najefektívnejšie poskytovať psychiatrické konzultácie na diaľku. Značne sa ho dotýka problém preplácania takýchto výkonov zdravotnými poisťovňami, keďže bežné konzultácie po telefóne nie sú doposiaľ definované ako telepsychiatrické. Za také sa považujú len videohovory, ktoré sa však nedajú realizovať každým psychiatrickým pracoviskom a už vonkoncom nie u každého pacienta (sociálna a finančná úroveň, materiálno-technické zabezpečenie, špecifický psychický stav mnohých z nich, ktorý sa pri požiadavke poisťovní na nahrávanie týchto hovorov môže dokonca významne zhoršiť). Vzhľadom na to, že sa nachádzame uprostred pandémie, treba tento problém urgentne vyriešiť.

2. Problémy psychiatrickej starostlivosti o SARS-CoV-2 pozitívnych pacientov, ako sú deficitné vizity, pri ktorých sa pacientom nevenuje adekvátny čas z dôvodu tendencie či nutnosti skrátiť čas expozície, alebo prekážky v podobe množstva bariér v kontakte s nimi v rámci hygienicko-epidemiologického režimu. Sem patria aj obavy personálu z nákazy a únava a stres personálu na psychiatriách so SARS-CoV-2 pozitívnymi pacientmi, ako aj mnohokrát nedoriešená komplexná starostlivosť o ich telesné zdravie (znížená dostupnosť infektológa, internistu, prekladu na somatické lôžka pri často aj veľmi rýchlom zhoršení stavu).

3. Problémy týkajúce sa psychiatrickej starostlivosti o pacientov, ktorí sú SARS-CoV-2 negatívni. Celá situácia sa ich nesmierne psychologicky a prakticky dotýka. Patrí sem napríklad zákaz návštev počas hospitalizácie, zníženie prístupu do ambulantnej starostlivosti, problém starostlivosti o nich v kontexte psychiatrie určenej len pre SARS-CoV-2 pozitívnych pacientov (takzvané „červené psychiatrie“), či celkovo problém črtajúcej sa zníženej dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

V súčasných podmienkach sa pracuje naozaj veľmi ťažko.

V apríli som sa na týchto stránkach posťažoval na to, že psychiatria za týchto okolností už nie je tou psychiatriou, čo kedysi. U mnohých z nás sa objavuje nespokojnosť s tým, ako sa dokážeme a môžeme venovať našim pacientom, ktorú by azda mohol obsiahnuť termín profesionálna frustrácia. Zároveň sme stále ľuďmi, a prežívame únavu z témy COVID-19 rovnako ako tí druhí, samozrejme, s akcentom na to, že sme s ním konfrontovaní nielen v správach a v médiách, ale priamo. V situácii, keď by mali psychiatrie naplno zapnúť, sa vlastne ich dvere privierajú a mnohé fungujú na znížený režim. Aby som bol spravodlivý, niektoré majú naplnené svoje kapacity kvôli tomu, že iné svoju prevádzku obmedzili len na starostlivosť o SARS-CoV-2 pozitívnych pacientov. V rôznych regiónoch Slovenska sa jej to dotklo odlišným spôsobom, ale je jasné, že sa jej to dotklo citeľne. Ako som písal v apríli – na začiatku roka sme sa tešili na horizont reformných krokov psychiatrie na Slovensku, no v súčasnosti tlejú skryté kdesi v našich víziách a reálne len podupkávame na mieste.

Nie je možné, aby sa táto situácia zvládla dokonale alebo ideálne. Nikto z nás nie je v tejto chvíli Sokratom. Treba však urobiť všetko preto, aby psychiatrická starostlivosť na Slovensku mala zmysel, všímala si každého pacienta bez ohľadu na SARS-CoV-2, avšak simultánne s ohľadom naň, a aby mala dvere otvorené čo najviac, ako je to uskutočniteľné.

Teraz najčítanejšie

Michal Patarák

Putujem psychickými krajinami a stále hľadám odpoveď na otázku, kým to vlastne sme. Dlhodobo sa snažím o to, aby ľudia chápali, čo sú duševné poruchy, že sú liečiteľné a že sa s nimi dá zmysluplne žiť. Na predsudky voči psychiatrii idem kladivom, k dušiam sa však približujem potichu a bosý.