Denník N

Ako sa liberálni IT-špecialisti dostali na jednu loď paradoxne s ĽSNS . #end to end šifrovanie.

Bild von mohamed Hassan auf Pixabay
Bild von mohamed Hassan auf Pixabay

V Európskej únii sa plánuje (zatiaľ akože iba diskutuje) zmena legislatívy a má to postihnúť aj možnosť (od)šifrovania súkromnej komunikácie, napríklad služieb typu Whatsapp.
A koho to zaujíma? Že vy nič ako bežný človek šifrovať nepotrebujete?

Tu je dobré si pripomenúť, že za komunizmu tiež všetci nevydávali samizdat, ale niekto ho písal a niekto ho musel distribuovať. A tí, ktorí ho písali a vydávali, mohli sami iba ťažko podávať návrh legislatívy na zákaz cenzúry a povolenie samizdatu.
Cenzúra ako taká, nebola dobrá vec, aj napriek tomu, že bežného človeka na dennej báze necenzúrovala. Väčšinu cenzúrovať totiž nikdy netreba.
Ale väčšina by naopak mala byť proti cenzúre a za slobodu. Ale často nie je…
A potom vznikajú také nepríjemnosti ako fašismus, komunizmus a podobne.

A z toho istého dôvodu, dnes nie je dobré, aby štát mal prístup k súkromnej komunikácii bežných ľudí nad rámec toho, ako je tomu dnes. A to napriek tomu, že na nej väčšina ľudí rieši spravidla kuchárske recepty, posielanie fotiek, vtipov a iné banality.

Nie som odborník na tématiku end to end šifrovania, ale znepokojilo znepokojenie okrem iného dvojice Juraj Bednár a Pavol Lupták (odkaz tu), ktorých za odborníkov v danej oblasti považujem.
A v mojom znepokojení ma utvrdil naopak bagatelizujúci článok novinára Denníka N.

Čo Európu núti dnes obmedzovať právo jej občanov na súkromie? Čo bolo v tomto prípade tou poslednou kvapkou?

V Rakúsku v roku 2019 plávoplatne na necelé dva roky (22 mesiacov) odsúdili človeka, ktorý sa svojho času chcel pridať na stranu Islamského štátu v Sýrii.
Potom si to štátny aparát rozmyslel a predčasne ho ešte v ten istý rok z väzenia pustil.
Islamista sa naoko akože resocializoval, ale paralelne sa na Slovensku snažil zabezpečiť si muníciu do svojho kalašnikova.
Slovensko si to všimlo a informovalo o tom rakúsku stranu.
Tá nepodnikla dostatočné kroky k ochrane svojho obyvateľstva a atentátnik zanedlho vykonal taký atentát vo Viedni, že miestna policia dva dni ani nevedela, či bol atentátnik sám, alebo mal komplicov.
Takže štát a EÚ ako inštitúcie opakovane zlyhali: opakovaný teroristický útok v EÚ, krátky trest pre islamistu, predčasné prepustenie islamistu z väzenia, nedostatočný monitoring po prepustení a nakoniec neadekvátna reakcia na výstrahu.
Táto neschopnosť štátov brániť svojich občanov sa má teraz kompenzovať tým, že by bolo ideálne mať možnosť odpočúvať šifrovanú komunikáciu teroristov. A podľa hesla ´´keď sa rúbe les lietajú triesky´´ mať teda možnosť odpočúvať aj všetkých občanov EÚ.
Pod zámienkou toho, aby to atentátnici mali pri plánovaní útokov ťažšie, sa obmedzuje súkromie radového občana.
Ja hovorím nie.
Nech si štát plní svoje úlohy a nezvyká si opakovane kompenzovať svoju neschopnosť obmedzovaním práv iných a rozširovaním svojich právomocí.
Tak to už raz robil štát na jar pri koronakríze, a tak sa to plánuje urobiť v otázke šifrovania komunikácie.
Vtedy sa najpr blížiaca pandémia na jar odignovala, potom sa už hasil horiaci dom a používali sa u toho nevyberavé spôsoby typu tvrdý lockdown a povinná štátna karanténa.
V tomto prípade sa neschopný štát, resp. EÚ snaží svoju neschopnosť vyriešiť porušením práva na súkromnú komunikáciu.
Nemalo by sa legislatívne pozajtra rovno zrušiť aj listové tajomstvo?
Paradoxom ale je, že na dnes vzniknutú situáciu a v EÚ plánované pochybné praktiky v oblasti ochrany súkromia komunikácie v čase 17. novembra 2020 na Slovensku poukazuje s mediálnym ohlasom iba a práve poslanec Európskeho parlamentu za ĽSNS M.Uhrík a hore uvedení IT-špecialisti.
Gratulujem Paralelnej polis. Pekná spoločnosť.
ĽSNS sa teda ukazuje pre Paralelnú polis ako prirodzený partner na spoluprácu. ;-)
Kam sme sa to len dostali…

Teraz najčítanejšie

Ivan Vorčák

atestovaný internista a kardiológ s 11 ročnou praxou, Kontakt: slovenski.lekari@gmail.com, zdravotnaprevencia.sk , vlogy budú na: youtube