Denník N

Protesty Zla v mene Deštrukcie

• „Matovič je vírus!“(Marian Kotleba, 17. XI. 2020, Bratislava) •

 Je 17. november 2020 a asi polhodinku po 17:00 hodine som prestal sporadicky sledovať dianie okolo protestov, hlavne v Bratislave. Pochopil som dve veci – 1.: Nemá to zmysel, rorčuľovať a rozrušovať sa; 2.: Načo, prečo, pre koho, v mene čoho, koho si kaziť tento, napriek Hmlám, taký krásny deň – štátny sviatok – Deň boja za slobodu a demokraciu – deň cenností? Tak som si pustil hudbu, album s obľúbenými pesničkami od Willie Nelsona, zalial som si kávu, zapálil som si cigu a už píšem…  

• Foto: © Martin Droppa •

 Včera som pripravil text k dnešnému štátnemu sviatku a k 31. výročiu Novembra 1989. Sú v ňom i slová Fedora Gála. priateľa dlhoročného, ktorého si vážim hlavne ako cenného človeka a „večného revolucionára,“ výborného spoločníka. Tu je niekoľko slov od Fedora:  •
 Spýtal som sa ho, že čo a ako si myslí o Slobode dnes, v tejto situácii a v dobe pandemických vĺn Covid-19. Odpovedal obratom: „Pýtaš sa na individuálnu slobodu, čiže moju, tvoju… Dodržiavam pravidlá: hygiena, rúško, odstupy… – ale súčasne cítim, že mnohé zásadné protipandemické rozhodnutia vznikajú chaoticky, menia sa príliš rýchlo, a počúvam ich z úst politikov, ktorým nedôverujem. Keďže žijem v Českej republike, myslím predovšetkým ľudí, akým je premiér Andrej Babiš. K tiesivému pocitu, ktorý mám, prispieva aj celková atmosféra na Slovensku, v Poľsku, v Maďarsku, v Bielorusku, i v U. S. A. Som ale pripravený vzdať sa časti osobnej slobody v situácii verejného ohrozenia, ale chýba mi na palube kapitán so skutočnou autoritou.“ Spýtal som sa aj na istú ‚kolektívnu slobodu.‘ Fedor odpovedá: „Čiastočne som ti už odpovedal vyššie – zdá sa mi, že s dôverou v inštitúcie sme na tom dosť mizerne, a nemôže za to Covid-19. Ten iba nastavil zrkadlo. Stále však žijeme v demokracii a spoločenské problémy nechápem ako morové rany, ale ako výzvy. Pre mňa osobne, pre nás, pre spoločnosť. Život v slobodnej spoločnosti nie je, nikdy nebol a nebude manna z neba. Ľudia by síce radi žili v slobodnej spoločnosti, ale neradi by niesli na chrbátoch osobnú zodpovednosť za jej existenciu a udržateľnosť.“ K tomu, čo chystajú ficovci, dankovci, kotlebovci mi Fedor píše: „Ficovci sa majú, tuším, stretnúť pri Dubčekovej soche. Je v tom zvláštna symbolika: Od socializmu s ľudskou tvárou po nacionálny socializmus. O dankovcoch, ako pamätník, nemám žiadne ilúzie. Vždy boli u nich profity nad hodnotami, národovectvo nevynímajúc.“ Kotlebovcov Fedor nespomenul. Načo aj – veď čo od nich čakať, okrem „ich tradícií?“ Nič.  
 Dnes som videl – z videí, zo správ „minúta po minúte,“ čo sa dialo. Na jednej strane som (bol) zhrozený – na druhej strane celkom rád. Ale nie preto, že som sa nejakým nešťastným omylom nedostal do potýčky s protestujúcimi, nedaj Bože s políciou. Bol som rád, že som pekných pár desaťročí, vari mojich najkrajších rokov života (mladosť!) prežil v socializme. Ja s ním, s tým boľševickým režimom, mám skúsenosti – zlé, veľmi zlé, aj najhoršie. Spomienkovým optimizmom nepodlieham. Kto z tých ľudí v dnešných protestoch zažil socializmus pri plnom vedomí života? Myslím si, že málokto. Keby zažili – vážili by si Slobodu a Demokraciu, ktoré dnes máme – napriek premiérovi Igorovi Matovičovi, napriek zlosynovi Robertovi Ficovi, napriek akémusi Andrejovi Donkovi, napriek neonáckovi Marianovi Kotlebovi a jeho ultrasfans, o akomsi boľševickom – koumnistickom tesilovom aparátčikovi nevraviac. A preto si – na rozdiel od nich a od stáda protestujúcich, vážim čo mám – a to je oná Demokracia a Sloboda.  A teším sa z nich – so všetkými – so slušnými, s normálnymi ľuďmi. Som rád i šťastný z toho, aj z toho, že v tom potešení nachádzam priateľstvá..  •
 Tak ako každý, každá dnes „naložili“ so svojím štátnym sviatkom všetkých – tak nech „nakladajú“ i so Slobodou a s Demokraciou. Nespadli nám z Neba, nedoviezli ich na vagónoch či lietadlami. Treba ale vedieť, že o ne môžeme prísť, že Slobodu i Demokraciu ľahko stratíme – a keď na to prídeme, už bude neskoro na náreky a na výčitky svedomia.  •
•  Ak si nedáme pozor a ak nebudeme Slobodu a Demokraciu chrániť a bojovať za ne – potom sa ľahko stane, že nás prežerie vírus Zla, Nenávisti a Nešťastí. To chceme? Neverím, že to chceme.   •
• Pravda a Láska zvíťazia nad Lžou a Nenávisťou.  •
   •  súvisiaci článok:  •
•  Dvadsaťtri zastavení Novembra ’89   (7. XI. 2019)  —  link.  •
~~~

•  zdroj ilustračného obrázku: Denník N.  •

Teraz najčítanejšie

Martin Droppa

Som novinár, reportér, editor, bloger, reportážny a dokumentárny fotograf. Prvý článok som mal zverejnený v novinách v roku 1977. Písal som pre okresné noviny Liptov, pre SME na..., SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň, na web SME blog. Spolupracoval som s režisérom Martinom Hanzlíčkom a s Fedorom Gálom na tvorbe niekoľkých filmových dokumentov. Organizujem Literárnu súťaž KongenScript. Zaujímam sa o umenie - výtvarné, kinematografiu, fotografiu, hudbu, literatúru, o dejiny II. svetovej vojny. Mojou najobľúbenejšou hudobnou skupinou života je Pink Floyd a tvorba jej sólistov. Milujem Psíkov, Psov, Francúzsko, Poľsko a Sever. Autor mojej profilovej fotografie: © Andrej Bán. Môj e-mail: droppa.martin (at) gmail.com