Denník N

I. Asimov: Nadace (Čitateľský denník 53/2020)

„Seldon: (pevným hlasem) Říše zmizí a všechna její dobordiní s ní. Nashromážděné vědomosti přijdou vniveč a řád, který nastolila, se rozpadne. Mezihvězdné války budou bez konce, meziplanetární obchod upadne, celkový počet obyvatelstva poklesne, planety ztratí kontakt s jádrem galaxie — a tak tomu už zůstane.

Právník: (přiškrceným hlasem v naprostém tichu) Navždy?

Seldon: Psychohistorie, jež dokáže předpovědet pád, má co říct i k následnému období temna. Jak jsme si dnes vyslechli, pánové, Říše přetrvala dvanáct tisíc let. Temno potrvá ne dvanáct, ale třicet tisíc let. Nakonec povstane Druhá říše, ale ji a naši civilizaci bude dělit tisíc generací plných utrpení. Tomu se musíme postavit.

Mojim najnovším herným objavom je Pax Renaissance — stolovka simulujúca vplyv kupeckých rodov na Európu pomaly prechádzajúcu z obdobia kráľovstiev na čas republík. Ďurki, ktorý nado mnou (zatiaľ) permanentne vyhráva, o nej hovorí ako o hre, ktorej musíte na úvod veľa dať, aby vás za to neskôr bohato odmenila. Všetky tie obchodné koncesie, posuny na mapách, roľnícke povstania, náboženské vojny, šírenie umenia, nových poznatkov a zaoceánskych objavov mi pri poslednom hraní pripomenuli iný spletitý príbeh — príbeh Nadácie.

Veľká galaktická Ríša, ktorá spája stovky planetárnych svetov, sa blíži k svojmu postupnému zániku. Psychohistorik Hari Seldon je však na základe matematických modelov pripravený na túto apokalypsu a založí Nadáciu — spoločenstvo vedcov a archivárov, ktorých úlohou je zachovať všetko poznanie pre ďalšie generácie a prečkať tak prichádzajúcu dobu Temna. Je však naozaj možné predikovať budúcnosť na stovky rokov dopredu?

Isaac Asimov, jeden z najvýznamnejších klasikov sci-fi, započal touto knihou asi svoju najznámejšiu sériu. V piatich novelách, ktoré od seba delia desiatky rokov a životov, rozvíja príbeh o páde a vzostupe medziplanetárnej Ríše nápadne pripomínajúci pohyby na mape Európy. Rozpad Ríma, stredoveký rozmach kresťanstva (so svojimi pozitívami i negatívami), postupný rozvoj obchodu i vzdelania — všetky tieto detaily reflektuje v svojom epose.

Vzhľadom na veľké časové rozpätie, ktoré sa snaží zachytiť, tu nedostávame jednu hlavnú postavu, ale niekoľko epizodických — čo nemusí byť nevyhnutne na škodu. Asimov — ako mnoho iných scifistov — si stanovil nejaký technicko-spoločenský problém, ktorý sa snaží v svojom diele skúmať. A nepotrebuje k tomu nevyhnutne rozvíjať charaktery svojich postáv. Tie slúžia skôr ako sprievodcovia jednotlivými dejinnými epochami a historickými zvratmi.

Táto dvesto stranová knižočka rýchlo odsýpa — aj keď ju tvorí viac dialógov a sociologických špekulácií, než akčných dobrodružstiev. Pripomenula mi tak klasiky ako Millerov Chvalozpěv na Leibowitze, Stephensonov Anatém alebo Hyperion Dana Simmonsa — všetko scifíčka operujúce s úpadkom civilizácie a zachovávaním poznania a ideí. Dokonca ma v súvislosti s ňou napadol aj záver Vojny a mieru, kde Tolstoj filozofuje nad pohybom dejín.

Tak či onak, Nadácia stojí za to — ak jej venujete svoj čas a energiu, bohato sa vám odmení. Ako Pax Renaissance, v ktorom (snáď) raz zvíťazím aj ja.

I. Asimov: Nadace
Artgo/Triton, 2019
208 strán
*
85 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete sledovať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.