Rastliny v živote poetky Emily Dickinsonovej
Americká poetka Emily Dickinsonová (1830 – 1886) bola počas svojho života známa skôr ako nadšená záhradníčka, neskôr aj ako amatérska botanička. Vlastne až po jej smrti sa stala svetoznámou poetkou, ktorá priniesla do poézie novú, sviežu, slobodnejšiu formu a syntax. Viaceré jej básne boli navyše, z pohľadu doby v ktorej žila, pomerne odvážne, často s emancipovaným až feministickým nádychom.
So unsuspected violets
Within the fields lie low,
Too late for striving fingers
That passed, an hour ago.
— E. Dickinson, 1858
Malá Emily od detstva pomáhala mame v záhrade, neskôr pestovala rastliny sama, a to s takým zanietením, že jej dal otec postaviť zimnú záhradu, aby sa mohla venovať svojim milovaným rastlinám aj počas nepriaznivého počasia.
Približne v štrnástich rokoch začala Emily zbierať rastliny v okolí mestečka Amherst v štáte Massachusetts, kde strávila celý život. Pestovanie, zber, triedenie, určovanie, lisovanie a aranžovanie rastlín do herbára považovala najmä za akýsi prejav múzy a svojskú kontempláciu, veľmi podobnú písaniu poézie. Ako píše autor jej životopisu, Alfred Habegger, Emily dokázala stráviť počas dievčenských rokov celé hodiny potulkami po okolí domu a zbieraním rastlín [2]. Často ich posielala priateľom a známym, ale viaceré si nechávala aj pre seba. Takže jej prvá zbierka neobsahovala básne, ako by si mohol niekto myslieť, ale lisované rastliny. Hoci, ako sa dozvieme ďalej, aj tie neživé suché rastliny predstavovali pre Emily svojské skryté básne.
Herbár ako artefakt
Podobne ako na rukopisoch básní, ani na listoch herbára, až na výnimky, nenájdeme podpis ich autorky, čo svedčí o tom, že ako básne, tak aj herbár boli výsostne osobnými projektami. Emily evidentne neočakávala žiadne publikum, robila to jednoducho preto, že ju to napĺňalo. Nevpisovala do herbára ani žiadne citáty a úryvky poézie, ako bolo v tej dobe v amatérskych herbároch bežné.
Emily Dickinsonová trpela niekoľko rokov silnou hypertenziou a z nej pochádzajúcimi srdcovými a obličkovými problémami, ktoré vyústili v zlyhanie oboch orgánov. Keď Emily zomrela, dali jej na hruď kytičku fialiek a ružový črievičník, sestra Vinnie jej vtisla do dlane dve vetvičky skrutca vanilkového. Všetky tieto rastliny mala Emily, spolu s jazmínom, veľmi rada. Na Emilino želanie niesli truhlu šiesti írski remeselníci, ktorí boli zamestaní na usadlosti Dickinsonových. Želala si aby s truhlou prešli jej kvetinovou záhradou, potom stodolou, ktorá stála za domom a cez iskerníkové lúky smerom na Západný cintorín.
Tomáš Čejka
Botanický ústav CBRB SAV, Bratislava
- About Emily Dickinson
- Emily Dickinson | Biography, Poems, & Analysis
- Emily Dickinson’s Gardening Life: The Plants and Places That Inspired the Iconic Poet
- Emily Dickinson’s Gardens: A Celebration of a Poet and Gardener
- HU Press publishes poet Emily Dickinson’s childhood herbarium
- Farr J. & Carter L (2004) The Gardens of Emily Dickinson. Cambridge, MA: Harvard University Press.
- Dickinson E (1830–1886) Herbarium, circa 1839–1846. 1 volume (66 pages) in a green cloth case; 37 cm. MS Am 1118.11, Houghton Library“ Harvard University Library. Retrieved August 4, 2011.
- Emily Dickinson: Connecting Her Passion for Botany to Her Poetry
- Emily Dickinson’s Herbarium: A Forgotten Treasure at the Intersection of Science and Poetry
- Emily Dickinson and Gardening
- Emily’s Herbarium
- “How Many Stamens Has Your Flower?” The Botanical Education of Emily Dickinson
- The Emily Dickinson Collection | Harvard Library
- Emily Dickinson and Death
- No, no, this is the real Emily Dickinson…more photos, more theories
Hudobný epilóg
Túto pesničku napísal v roku 1966 Paul Simon. Je o neporozumení dvoch milencov. Komunikácia viazne, každý sedí vo svojom kresle, pričom ona číta Emily Dickinsonovú, symbol ženského princípu myslenia, on Roberta Frosta, ktorý predstavuje mužský vnútorný svet.