Denník N

Rastliny v živote poetky Emily Dickinsonovej 

Americká poetka Emily Dickinsonová (1830 – 1886) bola počas svojho života známa skôr ako nadšená záhradníčka, neskôr aj ako amatérska botanička. Vlastne až po jej smrti sa stala svetoznámou poetkou, ktorá priniesla do poézie novú, sviežu, slobodnejšiu formu a syntax. Viaceré jej básne boli navyše, z pohľadu doby v ktorej žila, pomerne odvážne, často s emancipovaným až feministickým nádychom. 

So unsuspected violets
Within the fields lie low,
Too late for striving fingers
That passed, an hour ago.
— E. Dickinson, 1858

 

Malá Emily od detstva pomáhala mame v záhrade, neskôr pestovala rastliny sama, a to s takým zanietením, že jej dal otec postaviť zimnú záhradu, aby sa mohla venovať svojim milovaným rastlinám aj počas nepriaznivého počasia.

Približne v štrnástich rokoch začala Emily zbierať rastliny v okolí mestečka Amherst v štáte Massachusetts, kde strávila celý život. Pestovanie, zber, triedenie, určovanie, lisovanie a aranžovanie rastlín do herbára považovala najmä za akýsi prejav múzy a svojskú kontempláciu, veľmi podobnú písaniu poézie. Ako píše autor jej životopisu, Alfred Habegger, Emily dokázala stráviť počas dievčenských rokov celé hodiny potulkami po okolí domu a zbieraním rastlín [2]. Často ich posielala priateľom a známym, ale viaceré si nechávala aj pre seba. Takže jej prvá zbierka neobsahovala básne, ako by si mohol niekto myslieť, ale lisované rastliny. Hoci, ako sa dozvieme ďalej, aj tie neživé suché rastliny predstavovali pre Emily svojské skryté básne.

Takto vyzeralo mestečko Amherst na sklonku života Emily Dickinsonovej.

Herbár ako artefakt 

Nevieme presne, kedy Emily založila svoj herbár, podľa viacerých zdrojov je pravdepodobné, že v štrnástich rokoch, teda v roku 1844. Kurátorka Harvardského múzea, Leslie A. Morrisová, hovorí, že herbár v tom istom roku Dickinsonová aj dokončila, o čom svedčí aj analýza rukopisu na etiketách.
Herbár je knižného typu, viazaný v tvrdej väzbe, ktorá je potiahnutá tmavozelenou látkou ozdobenou rastlinnými motívmi. Tu si môžete pozrieť detailne všetkých 66 strán herbára, ktorý obsahuje 424 položiek rastlín, vyskytujúcich sa v okolí Amherstu (na tejto stránke nájdete zoznam druhov na jednotlivých listoch herbára). Herbár bol profesionálne naskenovaný až po 162 rokoch (r. 2006) a v digitálnej forme vystavený na stránkach Houghtonovej knižnice Harvardovej univerzity. Medzi druhmi sú pôvodné rastliny, nepôvodné naturalizované druhy, ale aj izbové rastliny. Každá rastlinka, alebo jej časť, je prichytená k podkladu úzkym pásikom papiera a označená etiketou s vedeckým názvom druhu. Neuvádzajú sa žiadne lokalitné údaje, ani dátum zberu, ako je to bežné v profesionálnych herbároch. V umiestnení herbárových položiek nie je žiaden organizačný systém – na niektorých listoch sú síce zoskupené druhy vybraných rodov (napr. narcisy, fialky alebo iskerníky), na ďalších listoch sú však skombinované pôvodné druhy s nepôvodnými či pestovanými druhmi. V každom prípade jednotlivé rastliny, alebo ich časti sú na väčšine stránok vyskladané so zmyslom pre kompozíciu a je možné, že existuje súvislosť medzi herbárom a Dickinsonovej poéziou. Na prvom liste herbára sú v ľavom hornom a dolnom rohu vetvičky dvoch druhov jazmínu, ktorý mala Emily veľmi rada. Jazmín môže odkazovať aj na jej prezývku Jessamine, navyše, v reči kvetov symbolizuje jazmín vášeň. Je možné, že si Emily vybrala jazmín napríklad aj preto, že pre ňu predstavoval poéziu? To sa už nikdy nedozvieme.

Podobne ako na rukopisoch básní, ani na listoch herbára, až na výnimky, nenájdeme podpis ich autorky, čo svedčí o tom, že ako básne, tak aj herbár boli výsostne osobnými projektami. Emily evidentne neočakávala žiadne publikum, robila to jednoducho preto, že ju to napĺňalo. Nevpisovala do herbára ani žiadne citáty a úryvky poézie, ako bolo v tej dobe v amatérskych herbároch bežné.

Prvý list herbára E. Dickinsonovej. V ľavom hornom a dolnom rohu sú vetvičky dvoch rôznych druhov jazmínu. Houghton Library, Harvard University.
Rukopis E. Dickinsonovej (báseň Baffled for just a day or two) ozdobený púčikom ruže.
Baffled for just a day or two—
Embarrassed—not afraid—
Encounter in my garden
An unexpected Maid.
She beckons, and the woods start—
She nods, and all begin—
Surely, such a country
I was never in!
Emiline posledné dni
Prvú báseň, ktorá bola aj publikovaná, napísala Emily ako 22-ročná, ale vydania básnickej zbierky sa, bohužiaľ, nedožila. Tá uzrela svetlo sveta až v roku 1890, teda štyri roky po Emilinej smrti.

Emily Dickinsonová trpela niekoľko rokov silnou hypertenziou a z nej pochádzajúcimi srdcovými a obličkovými problémami, ktoré vyústili v zlyhanie oboch orgánov. Keď Emily zomrela, dali jej na hruď kytičku fialiek a ružový črievičník, sestra Vinnie jej vtisla do dlane dve vetvičky skrutca vanilkového. Všetky tieto rastliny mala Emily, spolu s jazmínom, veľmi rada. Na Emilino želanie niesli truhlu šiesti írski remeselníci, ktorí boli zamestaní na usadlosti Dickinsonových. Želala si aby s truhlou prešli jej kvetinovou záhradou, potom stodolou, ktorá stála za domom a cez iskerníkové lúky smerom na Západný cintorín.

Tomáš Čejka
Botanický ústav CBRB SAV, Bratislava

Podobne mohla vyzerať iskerníková lúka, cez ktorú niesli Emily Dickinsonovú na jej poslednej ceste.
Použitá literatúra:
  1. About Emily Dickinson
  2. Emily Dickinson | Biography, Poems, & Analysis
  3. Emily Dickinson’s Gardening Life: The Plants and Places That Inspired the Iconic Poet
  4. Emily Dickinson’s Gardens: A Celebration of a Poet and Gardener
  5. HU Press publishes poet Emily Dickinson’s childhood herbarium
  6. Farr J. & Carter L (2004) The Gardens of Emily Dickinson. Cambridge, MA: Harvard University Press.
  7. Dickinson E (1830–1886) Herbarium, circa 1839–1846. 1 volume (66 pages) in a green cloth case; 37 cm. MS Am 1118.11, Houghton Library“ Harvard University Library. Retrieved August 4, 2011.
  8. Emily Dickinson: Connecting Her Passion for Botany to Her Poetry
  9. Emily Dickinson’s Herbarium: A Forgotten Treasure at the Intersection of Science and Poetry
  10. Emily Dickinson and Gardening
  11. Emily’s Herbarium
  12. “How Many Stamens Has Your Flower?” The Botanical Education of Emily Dickinson
  13. The Emily Dickinson Collection | Harvard Library
  14. Emily Dickinson and Death
  15. No, no, this is the real Emily Dickinson…more photos, more theories

Hudobný epilóg

Túto pesničku napísal v roku 1966 Paul Simon. Je o neporozumení dvoch milencov. Komunikácia viazne, každý sedí vo svojom kresle, pričom ona číta Emily Dickinsonovú, symbol ženského princípu myslenia, on Roberta Frosta, ktorý predstavuje mužský vnútorný svet.

Teraz najčítanejšie

Zápisník prírodovedca

Tento blog slúži na popularizáciu prírodných vied, najmä botaniky a zoológie. Založili ho pracovníci Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied.