Denník N

Ficova roľa

Sviatočný novembrový podvečer 17.11.2020 na Slovensko padal, na sivé polia.

Spolu s ním padali aj Ficove a Kotlebove preferencie.

[ # Folklórna vložka: Hééj, rozorali medze na tom našom politickom dvore ! # koniec folklórnej vložky]

V poslednom kŕči Ficova horela roľa.

Z cudziny iba hlupák vkročil by na ňu akoukoľvek nohou.

31-ročné výročie jak koráb v uzimených vodách, plakalo pod oblohou.

 Veď na tomto zlo–maždení, ktoré sa tentokrát zišlo na uliciach, neboli zastúpení študenti , herci, umelci, spisovatelia, svedomie národa. Uvoľnený verejný priestor tak zaplnila zloba, vulgárnosť, nenávisť a frustrácia z vlastnej neschopnosti.

Ale aj zmätenosť, neistota a strach z toho, čo ešte v korona kríze môže prísť a čo naozaj príde. Pravdu povediac, protestovať proti vírusom je celkom originálne, teda najmä pre tých, ktorí žiaden iný nápad ako nad nimi zvíťaziť nemajú. Okrem toho, vírusy sú malé a nevšimnú si to a teda neusporiadajú ani tlačovku.

V porovnaní s týmito protestmi boli napr. protesty proti gravitačnej konštante omnoho úspešnejšie. Podľa zaručených správ, ktoré sa práve objavili na Facebooku, nenávidené medzinárodné firmy, ktoré vlastnia patent na gravitačnú konštantu už súhlasili s jej znížením o 10 percentuálnych bodov. Vďaka tomu sa nám bude žiť omnoho ľahšie, pretože ťarcha reality na našich pleciach bude omnoho menšia.

Na rozdiel od nich taký Robert  F. si v novembri 1989 ani nevšimol ten dejinný  „November 89“. Vysvetlenie je triviálne, „November 89“ mu nemal, čo povedať. Teraz sa ho však pokúša zneužiť v nádeji, že pamiatka a myšlienky Novembra 89 aspoň čiastočne prekryjú tú hlbokú brázdu lži a nenávisti, ktorú vyoral v tejto spoločnosti.

Akákoľvek hominoidná bytosť so zbytkovým množstvom duchoidnej identity by v takejto situácii nevystrčila zo svojej myšacej diery ani ľavú paprčku, nie aby ešte išla protestovať na ulicu. Na tú ulicu, pri tejto príležitosti  dočasne znovu premenovanú na Leninovu ulicu, kde vládnu už tradične vulgárnosť, nenávisť, zloba v družnom objatí fašistov a komunistov za, nie až tak tichej, podpory tých pravých tzv. soc. demákov. Mimochodom, môžu byť vlastne soc. demáci „praví“?

Ak sme sa z histórie nepoučili a opakuje sa, tak vždy už iba ako fraška. Organizátori stretnutia ešte neoznámili koho obsadili do úloh Molotova a Ribbentropa. Niektorí jedinci si v Novembri 89 sľúbili lásku a niektorí korytá.

Už aj Fico je z toho akýsi zmätený a  spomína aj referendum. Akosi si nevie spomenúť na klasika z vlastných radov, ktorý mu zo zákulisia nutkavo radí „Vyhrajte voľby a môžete všetko“, teda aspoň tie voľby na vašom psychiatrickom oddelení.

Zasa si nevšimol, že čosi sa akosi zmenilo a ďalšia víchrica môže odviať aj jeho. Alebo práve preto, že si to všimol?

Kedysi nás v škole učili „Historia Magistra Vitae“ (história je učiteľkou života). Dnes sa situácia máličko otočila a títo páni nám tu predvádzajú zmutovanú verziu „Hysteria Magistra Vitae“ (Odnaja bukva i kakaja raznica, perevodit nenado)

Memento mori et NAKA!

Smrad s vami.

 

Teraz najčítanejšie