Denník N

Lesk a bieda finančného sektora

Ak chcete investovať rozumne, zabudnite na podielové fondy.

Minulý týždeň som si konečne pozrel film Wolf of Wall Street. Ak ste ho nevideli, je to film o tom, ako sa niektoré firmy na Wall Street obohacujú na úkor ich klientov. A aké škody môže napáchať túžba po peniazoch, ak sa odtrhne z reťaze. Nielen na klientských účtoch, ale aj na ľuďoch, ktorí vo financiách pracujú a na ľuďoch okolo nich. Kráľovsky som sa bavil, film je naozaj skvelý. Na druhej strane som si pri pozeraní filmu uvedomil, aké veľké rezervy majú aj finančné služby, ponúkané u nás.

Finančný sektor (a tu mám konkrétne na mysli správu aktív, podielové fondy a sprostredkovanie predaja týchto produktov) je skrátka neuveriteľný. Na jednej strane, celkový majetok pod správou členov Slovenskej asociácie správcovských spoločností dosiahol v roku 2014 historicky najvyššiu hodnotu 9,1mld euro. Na druhú stranu, služby, ktoré investori na Slovensku od týchto spoločností dostávajú, sú pod úrovňou akýchkoľvek rozumných nárokov, ktoré by sme mali na takú dôležitú súčasť finančného sektora, ako ich klienti, klásť.

Dôvodov je určite viac, tu sú však, podľa môjho skromného názoru, tri z nich, ktoré majú najväčšiu zodpovednosť za neutešený stav služieb v oblasti správy investícií na Slovensku (ubezpečujem vás ale, že v iných krajinách to nie je oveľa lepšie):

1. Masívna netransparentnosť v oblasti nákladov, ktoré správcovské spoločnosti svojim klientom účtujú

Predstavte si nasledujúcu situáciu: prídete do obchodu a chcete si kúpiť chlieb. Milá slečna vám chlieb podá a zaželá príjemný deň. Spýtate sa, koľko chlieb stojí. Slečna s úsmevom odpovie, že nič. Nedôverčivo zdvihnete obočie – Naozaj? „Naozaj“, odpovie slečna. „O to sa nebojte, my si strhneme malé percento z vašej výplaty, ešte než vám príde na účet. Detaily si pozrite v našich Všeobecných obchodných podmienkach, visia u vedúcej na stene.“

Zdá sa vám to absurdné? To je dobre, pretože to absurdné je. Absurdné, ale legálne. Takto nefunguje žiadny iný sektor v ekonomike. Jedným z dôsledkov tejto praktiky sú príliš vysoké poplatky. Typický akciový, alebo zmiešaný fond má výšku priebežných nákladov 1.50-2.00% ročne. To znamená že ak ste trochu zámožnejší a máte vo fondoch zainvestovaných napr. 100.000 EUR, platíte správcovskej spoločnosti okolo 2.000EUR ročne, bez toho, aby ste o tom vedeli. Nedostanete faktúru, neuvidíte to na výpise, nikto vám to nepovie. Tieto peniaze si správcovská spoločnosť z vášho účtu zoberie, takpovediac, poza váš chrbát.

No je to ešte horšie – spomínaný film ma namotivoval urobiť malý “mystery shoping” a tak som pred pár dňami zašiel na 2 pobočky bánk, ktoré vlastnia 2 z najväčších správcovských spoločností na Slovensku. A nedopadlo to dobre.

Zaujímali ma 2 fondy, ktoré si podľa štatútu účtujú vstupný (iba jeden z nich), výstupný, správcovský a výkonnostný poplatok. Keď som sa však konkrétne spýtal, aké poplatky si dané fondy strhávajú, pracovníci banky odpovedali, že sú tam vstupné, výstupné a už žiadne ďaľšie poplatky. Naozaj? Naozaj. Vážne? Vážne.

Až keď som ich po treťom opýtaní upozornil, že som v štatúte daných fondov videl ďaľšie 2 poplatky (jednému mladému mužovi som to musel v tom štatúte ukázať), tak uznali, že áno, tie poplatky tam sú. Ale vzhľadom na to, že to nikde na účte ani vo výpise neuvidím, tak to vlastne ani poplatky nie sú (!!!).

Nechcelo sa mi uveriť vlastným ušiam, tak som ešte neskôr zavolal na call centrum jednej z bánk s rovnakou otázkou. A bohužiaľ aj s rovnakým výsledkom – dozvedel som sa, že okrem vstupných a výstupných poplatkov tam iné nie sú (napriek tomu, že v štatúte fondu sa o nich píše a fond si ich strháva).

Je mi jasné, že toto boli len predajcovia, a hovorili mi len to, na čo ich vyškolili. No aj tak mi takéto predajné praktiky pripadajú minimálne neetické.

2. Obrovský konflikt záujmov

Dosahovať dlhodobo rozumné zhodnotenie investícií svojich klientov je skutočne, objektívne, veľmi ťažké, a dokáže to málokto. Na druhej strane – predaj produktov je výrazne ľahší, dokáže to takmer ktokoľvek, kto dostane dobrý tréning a trochu ho to baví.

Preto správcovské spoločnosti v priebehu času metamorfovali zo správcov majetku na predajcov investičných produktov. Pozrite si napr. hodnotiace rebríčky na stránke asociácie. Všetky začínajú najpredávanejšími fondami. Podľa toho sa vytvorila aj poplatková štruktúra – leví podiel príjmov tvoria poplatky za správu ako percento z majetku v správe.

A tu je ten konflikt – vy ako klient chcete, aby vaše peniaze boli spravované čo najlepšie. To znamená, že chcete dosiahnuť čo najvyšší dlhodobý výnos pri rozumnom riziku. No správcovská spoločnosť chce dosiahnuť čo najvyšší majetok v správe, v čo najkratšom čase, pretože vtedy zarába najviac. Takže sa snaží predať čo najviac produktov.

Výsledkom je, že väčšina klientov je “natlačená” v tzv. bezpečných, dlhopisových fondoch (nehrozí, že fondy nominálne prerobia peniaze a klienti budú nespokojní), bez ohľadu na to, že to má ničivé dôsledky na ich finančnú budúcnosť.  Ďaľším výsledkom takéhoto prístupu je vznik nových, komplikovaných, sofistikovane sa tváriacich investičných produktov, ktoré sa dobre predávajú, napriek tomu, že zhodnotenie, ktoré ponúkajú, je mizerné.

Keď nabudúce prídete do banky a milá slečna, alebo príjemný mladý muž za pultom vám ponúkne výborný investičný produkt, majte na pamäti toto – ona/on nie je váš bankár, ale predajca produktov. Dôvod, prečo vám ponúkol tento produkt, nie je ten, že by bol pre vás nejako extrémne výhodný, ale s najväčšou pravdepodobnosťou to, že naň v banke majú práve tzv. akciu (čo znamená, že dotyčný predajca má konkrétny cieľ predať napr. 10 takýchto produktov za týždeň, za čo dostane vyššie bonusy).

To nie je nič proti nim, všetci potrebujeme platiť účty a z niečoho žiť, a oni si len robia svoju robotu. Je ale dobré poznať motiváciu našej protistrany, ak chceme robiť dobré obchody a rozhodnutia.

3. Minimálna súvislosť medzi dosiahnutými výsledkami a výškou odmeny správcov

Ak chcete, aby pre vás niekto pracoval “do roztrhania tela”, musíte si s ním vytvoriť taký vzťah, v ktorom keď sa darí vám, darí sa aj jemu, a naopak. Musíte mať spoločný záujem a cieľ, musíte byť takzvane “na jednej lodi”.

Tým, že väčšinu príjmu správcovských spoločností tvorí poplatok za správu ako percento z objemu prostriedkov v správe, takýto vzťah neexistuje. Bez ohľadu na to, ako sa darí ich klientom, správcovské spoločnosti zarábajú vždy, aj keď ich klienti majú straty. Je pravda že niektoré fondy majú tzv. poplatok za zhodnotenie alebo výkonnostný príplatok. No ten tvorí len menšiu časť príjmov, a navyše je skonštruovaný tak, že vo väčšine prípadov na splnenie jeho podmienok stačí teoreticky uložiť peniaze na termínový účet.

Okrem toho, na Slovensku neexistuje fond, ktorý by dlhodobo dosahoval lepšie výsledky ako jeho benchmark (ak nejaký vôbec má). Napriek tomu som nezaregistroval, že by nejaký fond zanikol alebo nejaká správcovská spoločnosť skrachovala. A nie je to len slovenský fenomén – 2 tretiny investičných fondov vo svete dosahujú výsledky horšie ako je ich benchmark.

Nepoznám odvetvie, v ktorom by klienti tolerovali takéto slabé výsledky.

Čo s tým?

Je hlúpe platiť obrovské peniaze za niečo, čo si ľahko viete zabezpečiť sami a lepšie. Ak by vám niekto chcel predať nedopečený chlieb, nekúpite si ho. Ak by vám niekto ponúkol, že vám až domov prinesie chlieb, ktorý stojí 10 krát toľko ako normálne v obchode, pošlete ho kadeľahšie a pôjdete si ho do obchodu kúpiť sami.

Pri investovaní tak nefungujeme. Ako keby investorom bolo jedno, čo sa deje s ich peniazmi. Ako keby im bolo jedno, že ľudia, ktorých si platia (vysoko nadštandartne) za manažovanie svojich investícií, nedosahujú ani priemer.

A pritom alternatívy existujú – otvoriť si účet u online brokera vám zaberie 10 klikov myškou a nákup jednoduchého lacného indexového fondu ďaľšie 4 kliky. A dosiahnete lepšie výsledky, ako väčšina aktívne spravovaných fondov, do ktorých môžete na Slovensku investovať. Investovanie nie je až také komplikované, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Jediný spôsob, ako dotlačiť finančný sektor k poskytovaniu lepších služieb za menej peňazí, je presmerovať svoje investície tam, kde získate adekvátnu protihodnotu.

A čo teraz?

Dúfam, že som vás aspoň trocha inšpiroval. Ak sa vám článok páčil, pozrite si aj môj prehľadný návod „Ako investovať rozumne, jednoducho a lacno“:

Kliknite sem a ja vám ho hneď pošlem

Photo: Flickr

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Vladimír Jurík

15 rokov som pracoval v bankovníctve, z toho 10 v oblasti finančných trhov. Teraz som súkromný investor a na svojom blogu www.peniazesucas.sk/aidnlp/ píšem o tom, ako lepšie riadiť svoje peniaze a investovať jednoducho, rozumne a lacno.