Denník N

Počas krízy odhalili Matovič, Pellegrini, Fico a Kotleba svoju tvár. Pamätajme na to a poučme sa z toho

Foto: TASR-Martin Baumann

Kríza je obdobie, keď ľudia ukazujú svoje vnútro, svoje zmýšľanie a pohnútky. Podobne ako to bolo pred približne desiatimi rokmi v čase finančnej krízy a v čase krízy eurozóny, slovo kríza sa v súvislosti s koronavírusovou pandémiou začalo vo veľkom skloňovať znova. Keďže aj politici sú len ľudia, navyše často obmedzovaní a ovplyvňovaní svojim vlastným egom, verejnou mienkou či kritikou zvonka a sú v hľadáčiku verejnosti a médií, často v čase krízy odhaľujú zo svojho vnútra viac ako bežný človek. Rovnako to bolo a je aj v prípade slovenských politikov v čase pandémie koronavírusu, masového zatýkania bývalého vedenia polície, niektorých prokurátorov a sudcov a v čase preskupenia síl v parlamente a vo vláde po februárových voľbách. Veľa napovedal tiež sviatok Dňa boja za slobodu a demokraciu 17. novembra a to, ako sa k nemu politici postavili. V nasledujúcom texte sa budem krátko venovať štyrom vplyvným slovenským politikom.

Igor Matovič sa stal v roku 2020 slovenským premiérom. Je pravdou, že veľa ľudí si ho v tejto funkcii nevedelo predstaviť, najväčšia organizovaná menšina vo februárových voľbách, teda voliči OĽaNO, si ho v tejto funkcii predstaviť evidentne vedela, a to viedlo k tomu, že sa predsedom vlády napokon stal. Aby som bol voči čitateľom a slovenskej verejnosti férový, musím spomenúť, že aj ja, napriek tomu, že som si dostatočne dobre nevedel Igora Matoviča predstaviť ako premiéra, fandil som nielen novovzniknutej vláde a vládnej koalícii, ale aj strane OĽaNO a tiež som dúfal, že premiérsky post dokáže Matoviča politicky zmeniť a posunúť na viac-menej štátnickú úroveň. To sa nestalo.

Matovič počas krízy odhalil pomerne veľa. Môžeme si spomenúť na to, ako útočil a nadával občanom Slovenskej republiky len za to, že nekonali a nerozmýšľali tak, ako to chcel on. To je podľa mňa z pozície predsedu vlády absolútne nevhodné a neprijateľné. Igor Matovič vo veľkom odhalil, že je populista, často sa neriadi odporúčaniami a názormi odborníkov (v súčasnej kríze epidemiológov či infektológov) a ani ich o svojich nadchádzajúcich plánoch neinformuje a v dostatočnom predstihu sa neopýta na ich hodnotenie a názor, čo sa ukázalo napr. pri plošnom testovaní antigénovými testami. Premiér tiež ukázal, ako efektívne dokáže za zlyhania a chyby obviňovať iných, najmä tých, ktorí ho v prieskumoch verejnej mienky predbiehajú. Matovič ukázal, že premiérsky úrad a prácu s ním spojenú vykonáva ako mikromanažér, chýba mu líderstvo ako jedinečná schopnosť delegovať hľadanie riešení na svojich podriadených a kolegov, udržiavať dôveryhodnosť ale následne vyžadovať profesionalitu a kontrolovať a implementovať výsledky riešení do praxe. To, že sa správa ako mikromanažér, mu vyčítal najmä bývalý minister a najdlhšie slúžiaci člen vlády v histórii Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Ďalšou vecou, ktorú Matovič počas krízy ešte viac odhalil, je jeho infantilnosť. Prejavovalo sa to v jeho komunikácii, vrátane komunikácie na sociálnych sieťach. Čo je horšie, je to, že Matovič robí zo svojej strany a fanúšikovskej základne niečo, čo sa ponáša až na sektu. Ak nemáte identický názor ako jej vodca, ste automaticky vytláčaný, ponižovaný a zosmiešňovaný. S tým súvisí aj to, že premiér nedokáže múdro reagovať na konštruktívnu kritiku. Hlúpo útočí a zosmiešňuje nielen svojich politických oponentov, dokonca aj svojich vlastných koaličných kolegov, ale aj ľudí, ktorí prinášajú konštruktívnu kritiku, ktorá by ho mohla vo vnímaní problémov a situácií posunúť ďalej. Namiesto toho si závery z tejto spätnej väzby nepripúšťa, jej autorov ostrakizuje a ponižuje a ďalej rieši veci takmer výlučne podľa seba.

O ďalších politikoch sa krátko vyjadrím najmä v súvislosti so 17. novembrom.

Peter Pellegrini ukázal, že v Smere dostal tú správnu výchovu. Jeho opakované klamstvá až nebezpečné zdravotné vyjadrenia v ani nie minútovom videu som odhalil a popísal v tomto blogu. Ako správny politický oportunista a populista využil Pellegrini 17. november na to, aby zmobilizoval svoju fanúšikovskú základňu a ďalších potenciálnych sympatizantov. Vytvoril anketu s cieľom, aby sa budúci rok konalo referendum o predčasných voľbách aj parlamentné voľby samotné. Anketa Hlasu sa premenila na úplnú frašku. Jej nastavenia sa museli niekoľkokrát meniť, podľa mnohých správ občanov bol hlas z ich IP adresy už často zarátaný, napriek tomu, že ešte nehlasovali. Po dvanástich a neskôr aj po dvoch hodinách sa podľa popisu na stránke dalo v ankete hlasovať opakovane. Nakoniec sa pridalo aj overenie pomocou e-mailovej adresy, keďže počiatočné overenie bolo absolútne nedostatočné. Skrátka, anketa bola presne taká akú mohol navrhnúť bývalý slovenský digitálny „líder“. Slovo líder som dal do úvodzoviek preto, lebo Pellegrini nebol počas svojej politickej kariéry skutočný líder v podstate v ničom. Ak nerátame budovanie kariéry. Neváhal na to využiť postupné stúpanie po kariérnom rebríčku počas toho, ako tu Smer vládol a jeho vláda Slovensku preukázateľne škodila. Pellegrini nemôže vytvorením novej strany zo seba striasť spoluzodpovednosť na tom, čo sa na Slovensku počas vlád Smeru dialo. On bol ich integrálnou súčasťou, on sa spolupodieľal na udržiavaní statusu quo a na pomalom, často slimačom napredovaní Slovenska. A často aj na demontáži mnohých oblastí, v ktorých Slovensko oproti zahraničiu upadalo. Vo výsledku, keď Peter Pellegrini nastúpil po masových protestoch po vražde Jána a Martiny do funkcie predsedu vlády, dozvedeli sme sa, že ako premiér nemá podľa vlastných slov dostatočnú moc, lebo ak by ju mal, urobil by na Slovensku harakiri. Odhliadnuc od toho, že slovo harakiri znamená samurajskú rituálnu samovraždu, Peter Pellegrini, namiesto toho, aby cez svoju prácu ukázal, že je sebavedomým, nezávislým, moderným a empatickým lídrom, dával v podstate vyniknúť iba svojmu predvádzaniu sa pred verejnosťou. Spomeňme si na to, ako riadil koč, traktor, ako vešal záclony, lovil vianočného kapra či sadil zemiaky. S jednoduchým úmyslom – zvyšovať svoju popularitu v očiach slovenskej verejnosti. Verím, že mu na to väčšina Slovákov neskočí, pretože Pellegrini a pokračovanie smeráckych praktík nie je pre Slovensko tou správnou cestou.

Robert Fico je asi jediný politik na svete, ktorý si udalosti 17. novembra 1989 v Československu nevšimol, o 31 rokov neskôr ich však oslavoval a masívne protestoval proti novej vláde. Zhodou okolností vtedy, keď po takmer desiatich rokoch stratil moc a keď sú bývalí pomerne vysokí predstavitelia z čias jeho vlády zatýkaní a ponechávaní vo väzbe a keď súčasná vlna zatýkania a vyšetrovania ešte zrejme nie je na konci. Je neskutočne úbohé až cynické, keď komunista akým Robert Fico bezpochyby bol a je, ide 17. novembra oslavovať Deň boja za slobodu a demokraciu a keď pri tom kladie vence k pamätníku Alexandra Dubčeka. Ten istý Robert Fico, ktorý odmietol alebo odignoroval všetky žiadosti Pavla Dubčeka, syna Alexandra Dubčeka, ktorý ho prosil o pomoc pre Spoločnosť Alexandra Dubčeka. To, že 17. november a Deň boja za slobodu a demokraciu zneužil aj Marian Kotleba, človek, ktorý politicky so slobodou a demokraciou nemá spoločné absolútne nič, je rovnako cynické a absolútne nemiestne a neprijateľné.

Slovensko je plné inšpiratívnych, múdrych, čestných a spravodlivých ľudí, ktorí našu krajinu dokážu riadiť alebo aspoň na jej riadení participovať. Tiež je však, bohužiaľ, plné populistov, oportunistov, karieristov, zlodejov a klamárov. Uvedomme si, ako sa politici správali počas kríz. Môže nám to v hľadaní správneho smerovania pre našu vlasť výrazne pomôcť.

Teraz najčítanejšie

Jakub Feltovič

Jakub Feltovič sa narodil v roku 1994 v Prešove. Prispieva blogmi o domácej i svetovej politike, medzinárodných vzťahoch, ekonomike, vede a klimatickej kríze. Usiluje sa o úspešnejšie, modernejšie, prodemokratické a proeurópske Slovensko bez klamúcich a nečestných politikov, karieristov, oportunistov, nezodpovedných populistov a nebezpečných extrémistov. Zasadzuje sa o rozvoj stredopravého politického spektra a kresťanskej demokracie. Zasadzuje sa o budovanie modernej, jednotnej, spravodlivej a ekonomicky, hospodársky i vojensky silnej a sociálne solidárnej Európskej únie. Jakub Feltovič was born in 1994 in Prešov. He contributes blogs on domestic and world politics, international relations, the economy, science and the climate crisis. He strives for a more successful, modern, pro-democratic and pro-European Slovakia without deceptive and dishonest politicians, careerists, opportunists, irresponsible populists and dangerous extremists. He advocates the development of the center-right political spectrum and Christian democracy. He advocates the building of a modern, united, just and economically and militarily strong and socially cohesive European Union.