Kto má sluch ťažko sa mu tlieska, keď orchester hrá falošne, a to aj keď v ňom hrá jemu blízky hudobník

Určité veci v spojitosti so snahou o reformy  v justícii, na prokuratúre, polícii, a inde, ma tiež vyrušujú.

Mám na mysli obdobné vyhlásenia, aké predniesol jeden,  a jediný, z aktuálnych  kandidátov na post generálneho prokurátora z „vonkajšieho“ neprokurátorského prostredia, kedy potrebu obsadiť tento post niekým, kto doposiaľ  v radoch prokurátorov nepôsobil, odôvodnil aj poukázaním na postoj prokurátorov, ktorí hoci vedeli o situácii vo vlastných radoch, mlčali.

A teda, domyslím si ja, ako poslucháč takéhoto výroku, potrebujú na nastolenie „poriadku“ pevnú roku zvonku.  Lenže toto hovorí osoba, ktorá doposiaľ pôsobila v prostredí justície, kde tiež vyšlo najavo veľmi veľa vecí ( a netýkali sa len pôsobenia dlhoročného predsedu súdu a súdnej rady), ktoré by nás oprávňovali položiť mu rovnakú otázku. A podľa vzoru jeho výroku na adresu prokurátorov, všetkým sudcom. Kde boli a čo robili, keď ich kolegovia predávali rozsudky ?

Takéto melódie, môjmu sluchu znejú ako falošné tóny.

Obdobne ako to, že veľkú reformu, ktorá má napraviť ten marazmus v rezorte „spravodlivosti“  (v slovníku cudzích slov  je slovo marazmus definované ako  schátralosť vekom; schátralosť duševná, morálna alebo telesná; zlé, nedôstojné pomery), má presadiť osoba, ktorá bola blízkou kolegyňou významne mediálne preslávenej štátnej tajomníčky tohto rezortu.

Opäť sa natíska rovnaká otázka. Prečo mlčala, nič neurobila, keď sa páchali skutky razantnej demontáže právneho štátu, k páchateľovi ktorých mala pracovne oveľa bližšie, než ktorýkoľvek bežný slovenský smrteľník.

Keď sa páchali skutky, ktorých cynizmus je takých rozmerov, že  prekračuje aj význam tohto slova a otvára nový level   ( v slovníku cudzích slov  – cynizmus je bezohľadné, hrubé, bezcitné správanie; bezcitný výsmech, vyzývavé opovrhovanie všeobecne prijatými pravidlami mravnosti a duchovnými hodnotami.).

Na čele Slovenskej advokátskej komory, najväčšej stavovskej organizácie  je predseda, ktorý bol priamym nadriadeným tejto štátnej tajomníčky v pozícii ministra, a predsa je pre svojich kolegov advokátov, pre  členov predsedníctva advokátskej komory, dôstojným zástupcom advokácie navonok.

Všetci dotknutí majú jednotní postoj k nastoleným otázkam- nereagovali na zlo, lebo o ňom nevedeli, možno niečo tušili, ale nemali dôkazy, takže neurobili nič. Alebo nemohli nič urobiť, ak sa chceli udržať na svojich postoch, ale to už nehovoria, to sa už môžeme len dovtípiť, odznieva to len tak, medzi riadkami, ako falošný tón.

Ale premostím k úvodnej otázke, nie sú takéto námietky vznesené voči konkrétnym jednotlivcom v situácii, akej sa ocitla celá naša spoločnosť, falošným tónom ?

Pre mňa určite. Všetci sme v tomto prostredí roky žili, pôsobili, niektorí boli spokojní, iní sa ozvali, ale počuť ich nebolo, alebo možno len slabo, iní boli umlčaní, alebo sa báli ozvať.

Otázky tohto typu súperom v boji o post generálneho prokurátora od osoby, ktorá prišla z prostredia, tolerujúceho tie isté neduhy, sa pre niekoho veľmi podobajú na údery pod pás.

K reforme určite nepomôžu.

Nevešali sme komunistov v 89, nepotrestali sme ani tých najväčších zločincov bývalého režimu, ktorí mnohým rodinám zničili životy a vyhliadky. Naopak tolerovali sme, aby dosadli na nové politické posty a nahrabali veľké majetky, a aby nám tu opäť začali diktovať (ne)kultúru a systematicky podmývali snahy o vybudovanie právneho štátu.

Je fér vešať teraz tých, ktorí mlčali, alebo boli umlčiavaní, ale  správali sa slušne a ideálom svojej profesie sa nespreneverili ? A kto bude mať  morálne právo ich za mlčanie odsúdiť ? Už ste počuli výzvu “ kto si bez viny, hoď kameňom“ ?

A je to fér v situácii, keď sme tým, ktorí mali oveľa väčšiu moc zlu zabrániť, vložili do ruky opraty a poverili ich vedením rezortov a realizáciou reforiem ?

Aké tu vlastne počúvame tóny ?

Naozaj  chceme počuť, že sa korupčné praktiky, rodinkárstvo, demontáž hodnôt právneho štátu zastavili, a my sme otočili kormidlo a nabrali nový smer ? Neviem, mnohé falošné tóny mi bránia dospieť k takémuto záveru.

Možno sa všetci potopíme, a bude pozde na otázky, kto za to môže. Väčšina to, čo tu máme tolerovala, a osamotené hlasy odporcov zostali len zavýjaním vlkov samotárov vytesnené na periférii nášho záujmu. A teraz týchto vlkov nepustíme dopredu, lebo sme dosť jasne nepočuli ich osamotené hlasy. Začarovaný kruh.