Denník N

Každý deň v škole sa počíta

Uzatvorenie škôl v dôsledku pandémie COVID-19 môže mať na životy detí a mladých ľudí vážny dopad. Ide napríklad o zhoršenie vzdelávacích výsledkov, zvýšenie rizika predčasného ukončenia školskej dochádzky, zníženie príjmov či prehlbovanie rozdielov vo vzdelávacích výsledkoch. Pozreli sme sa na to, aké dôsledky prerušenia prezenčnej výučby odhadujú zahraničné štúdie a uvádzame, čo možno robiť pre zmiernenie negatívnych dopadov uzatvorenia škôl.

Stredné školy sú opäť zatvorené šesť týždňov, druhý stupeň základných škôl štyri týždne. Minulý školský rok prišla veľká časť detí a mladých ľudí o takmer štyri mesiace prezenčnej výučby, v júni sa do škôl vrátili len niektorí z nich. Podľa dotazníkového prieskumu medzi riaditeľkami a riaditeľmi a triednymi učiteľkami a učiteľmi základných a stredných škôl sa pritom počas prvej vlny pandémie COVID-19 do výučby na diaľku vôbec nezapájalo až 52 000 (7,5 %) žiakov a žiačok a bez online výučby ich bolo 128 000 (18,5 %).

Existujúci výskum v oblasti vzdelávania ukazuje, že každý deň prerušeného vyučovania – či už v dôsledku prírodných katastrof, bežných letných prázdnin alebo kvôli tomu, že žiak či žiačka na vyučovaní z nejakého dôvodu chýba – má negatívny vplyv na vzdelávacie výsledky (pre prehľad pozri napr. Kuhfeld et al., 2020).

V uplynulých mesiacoch vyšlo viacero štúdií, ktoré sa pokúšajú simulovať dopad prerušenia prezenčnej výučby počas pandémie COVID-19 na vzdelávacie výsledky žiakov a žiačok. Vďaka týmto analýzam sa môžu vzdelávacie systémy v rôznych krajinách lepšie pripraviť na kompenzáciu výpadkov vo vzdelávaní či aktívne podnikať kroky na zmiernenie negatívnych dopadov ešte počas pretrvávajúcej pandémie.

Vyberáme niekoľko dôležitých zistení zo správy Svetovej banky (Azevedo a kol., 2020[i]) a analýzy Megan Kuhfeld a jej kolegýň a kolegov (2020[ii]).

 Aký dopad môže mať uzatvorenie škôl?

(1) Dištančné vzdelávanie bude mať negatívny dopad na vzdelávacie výsledky žiakov a žiačok. Aj podľa najoptimistickejších scenárov sa vzdelávacie výsledky v dôsledku uzatvorenia škôl zhoršia.

  • Žiaci a žiačky v USA začali podľa odhadov nový školský rok na úrovni 60 % až 87 % z hodnoty prírastku vo vedomostiach a zručnostiach v matematike a jazyku, ktorý by nadobudli v prípade, že by sa školy neuzavreli. V prípade najhoršieho scenára to bolo dokonca 30 % (Kuhfeld et al., 2020).
  • Globálne prídu žiaci a žiačky v dôsledku pandémie o 0,3 až 0,9 roka vzdelávania. Podiel mladých ľudí v najrizikovejšej skupine v medzinárodnom testovaní PISA môže vzrásť z aktuálnych 40 % na 50 % (Azevedo a kol., 2020).

(2) Pandémia prehĺbi existujúce rozdiely vo vzdelávacích výsledkoch. Už dnes sú vzdelávacie výsledky výrazne ovplyvnené tým, z akého sociálno-ekonomického prostredia žiak či žiačka pochádza. Na Slovensku možno vysvetliť až 18 % vzdelávacích výsledkov práve sociálno-ekonomickým statusom (v porovnaní s priemerom 12 % pre krajiny OECD; OECD, 2018).

  • Ak zohľadníme, že deti a mladí ľudia z chudobnejších prostredí majú počas uzatvorenia škôl horší prístup k vzdelávaciemu obsahu aj k pedagogickej podpore (ako na to poukazujú výskumy zo zahraničia – napr. Andrew et al., 2020; aj výsledky dotazníkového zisťovania IVP – Čokyna, Ostertágová, 2020; či zatiaľ nepublikovanej kvalitatívnej analýzy IVP o možnostiach zapájania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia do online výučby – Bednárik, Ostertágová, 2020), rozdiely vo vzdelávacích výsledkoch, ktoré súvisia so sociálno-ekonomickým zázemím, sa ešte viac prehĺbia (Kuhfeldf et al., 2020) [iii].
  • V súvislosti s chýbajúcim kontaktom so školou a zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou môže v roku 2020 predčasne ukončiť školskú dochádzku až 7 miliónov mladých ľudí. Pravdepodobne pôjde najmä o žiačky a žiakov z chudobnejších domácností (v dôsledku potreby ekonomicky zabezpečiť domácnosť), zvýšené riziko sa môže v dôsledku domáceho a sexuálneho násilia či predčasného tehotenstva týkať dievčat a v súvislosti s vyšším zdravotným rizikom aj niektorých žiakov a žiačok so zdravotným znevýhodnením (Azevedo et al., 2020).

(3) Môže dôjsť k zníženiu finančných príjmov kohorty detí a mladých ľudí, ktorých zastihla pandémia COVID-19 (v dôsledku predčasného ukončovania školskej dochádzky, zvyšujúcich sa rozdielov vo vzdelávacích výsledkoch či celkového zhoršenia úrovne zručností a vedomostí žiakov a žiačok). Hroziaca zvýšená miera predčasného ukončovania školskej dochádzky môže spôsobiť ešte vyšší nárast nezamestnanosti, ktorý hrozí v súvislosti s ekonomickými dopadmi pandémie. Podľa Revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením (2020), na ktorej spolupracoval aj Inštitút vzdelávacej politiky, majú žiaci a žiačky s predčasne ukončenou školskou dochádzkou až dvanásťkrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú nezamestnaní. Globálne môžu takto žiačky a žiaci stratiť až 10 biliónov amerických dolárov z celoživotných príjmov, ktoré by zarobili v prípade, že sa školy neuzatvoria. Táto suma pritom predstavuje 16 % z celkového objemu finančných zdrojov, ktoré krajiny investovali do ich vzdelávania (Azevedo et al., 2020) [iv].

Čo môžeme robiť, aby sme zmiernili dopad pandémie COVID-19 na životy detí a mladých ľudí?

Pri posudzovaní epidemiologických opatrení je potrebné zohľadňovať okrem zdravotných a ekonomických dopadov aj dôsledky v oblasti výchovy a vzdelávania detí a mladých ľudí. Slovenská republika v ústave garantuje právo na vzdelanie, no počas pandémie si ho nedokáže uplatniť veľké množstvo detí a mladých ľudí. Inštitút vzdelávacej politiky zverejnil doteraz dve analýzy, ktoré naznačujú, akými opatreniami možno zabrániť negatívnym dôsledkom pandémie na vzdelávacie možností detí a mladých ľudí (Bednárik, Čokyna, Ostertágová, Rehúš, 2020; Čokyna, Ostertágová, 2020).

(1) Udržať prezenčnú výučbu čo najdlhšie. Uzatvorenie škôl má podľa dosiaľ dostupných analýz minimálny vplyv na zbrzdenie šírenia korona vírusu (WHO, 2020). V prípade zhoršujúcej sa epidemiologickej situácie je dôležité zabezpečiť prezenčnú výučbu aspoň tým deťom a mladým ľuďom, ktorí čelia pri učení sa na diaľku najväčším prekážkam – najmä deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale aj všetkým tým, ktoré nemajú prístup k technike potrebnej na online vzdelávanie, nemajú doma pokojné miesto, kde sa môžu učiť, zažívajú násilie alebo sa jednoducho nedokážu vzdelávať individuálne.

(2) Ak je nutné prezenčnú výučbu prerušiť (napríklad kvôli výskytu ochorenia v triede), je potrebné zabezpečiť čo najvyššiu kvalitu dištančného vzdelávania (napr. zapožičať potrebnú techniku deťom, ktoré nemajú prístup k online výučbe, zabezpečiť častý kontakt s vyučujúcimi a dostatočnú pedagogickú podporu).

(3) Okrem týchto opatrení, ktoré sme už predstavili v skorších analytických materiáloch, je v tomto čase dôležité začať pripravovať komplexný súbor kompenzačných opatrení, ktoré pomôžu najviac zasiahnutým žiakom a žiačkam dobehnúť straty vo vzdelávaní a vyhnúť sa predčasnému ukončeniu školskej dochádzky po návrate do škôl (napr. cielené posilnenie doučovania na najviac zasiahnutých školách, mentoringové programy, podpora škôl pri diferenciácii učiva a zabezpečenie metodických materiálov a tréningov pre učiteľov a učiteľky).

Alexandra Ostertágová, analytička IVP

___

[i] Štúdia modeluje dopady pandémie COVID-19 na vzdelávacie výsledky na základe tzv. Learning-Adjusted Years of Schooling (LAYS) skóre, ktoré sa usiluje zjednotiť a štandardizovať počet rokov vzdelávania z hľadiska dĺžky vzdelávania aj jeho kvality, vďaka čomu je možné porovnávať krajiny s odlišnými vzdelávacími systémami (Filmer et al., 2020). Odhady založené na indikátore LAYS zahŕňajú 157 krajín. Ďalej modeluje dopady pandémie prostredníctvom údajov všetkých krajín zapojených do medzinárodného testovania PISA.

[ii] Štúdia modeluje dopady pandémie COVID-19 na vzdelávacie výsledky prostredníctvom údajov z databázy NWEA zameranej na dlhodobé monitorovanie vzdelávacích výsledkov žiakov a žiačok v USA (približne 5 miliónov žiakov a žiačok tretieho až siedmeho ročníka).

[iii] Hoci hĺbkové analýzy dištančného vyučovania na Slovensku ešte nie sú k dispozícii, dá sa tiež predpokladať, že sa zásadnejšie prehĺbia rozdiely vo vzdelávacích výsledkoch medzi deťmi a mladými ľuďmi vo všeobecnosti – a to aj v prípade, ak sa zapájali do online výučby. Niektoré školy boli napríklad schopné žiakom a žiačkam poskytovať vhodnejšie formy online vzdelávania a využívali aj tzv. synchrónnu výučbu, kedy sú v jednom momente pripojení žiaci aj učitelia. Nie malá časť učiteľov a učiteliek však žiačkam a žiakom výlučne zasielala úlohy mailom či cez vzdelávacie stránky (Čokyna, Ostertágová, 2020). Takáto forma online výučby vyžaduje od žiakov a žiačok vo veľkej miere samoštúdium a môžeme teda predpokladať, že títo žiaci a žiačky nemohli napredovať v učive rovnako ako tí, ktorí od vyučujúcich dostávali podporu počas online hodín.

[iv] Celková strata spôsobená prerušením vyučovania všetkých detí v materských, základných a stredných školách na Slovensku predstavuje podľa existujúcich odhadov 0,4 až 1,4 miliardy eur (0,45 % až 1,45 % HDP (Hellebrandt, 2020)).

 

Literatúra

Andrew, A., Cattan, S., Costa Dias, M., Farquharson, Ch., Kraftman, L., Krutikova, S., Phimister, A., Sevilla, A. 2020. Learning During the Lockdown: Real-time Data on Children’s Experiences During Home Learning. Institute for Fiscal Studies. Dostupné na: https://www.ifs.org.uk/publications/14848

Azavedo, J. P., Hasan, A., Goldemberg, D., Iqbal, S. A., Geven, K. 2020. Simulating the Potential Impact of COVID-19 School Closures on Schooling and Learning Outcomes: A set of Global Estimates. World Bank Group. Dostupné na: http://pubdocs.worldbank.org/en/798061592482682799/covid-and-education-June17-r6.pdf

Bednárik, M., Čokyna, J., Ostertágová, A., Rehúš, M. 2020. Ako v čase krízy zabezpečiť prístup k vzdelávaniu pre všetky deti. IVP. Dostupné na: https://www.minedu.sk/data/att/16113.pdf

Bednárik, M., Ostertágová, A. 2020. Ako možno zapájať do online výučby deti bez internetu. Interný materiál IVP.

Čokyna, J., Ostertágová, A. 2020. Ako v čase krízy zabezpečiť prístup k vzdelávaniu pre všetky deti. IVP. Dostupné na: https://www.minedu.sk/data/att/16113.pdf

Filmer, D., Rogers, H., Angrist, N., Sabarwal., S. 2020. Learning-adjusted Years of Schooling (LAYS): Defining a New Macro Measure of Education. In Economics of Education Review. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0272775719300263

Hellebrandt, T. 2020. Koľko ukrojí koronakríza z budúcich príjmov dnešných detí? Denník N. Dostupné na: https://e.dennikn.sk/1943427/kolko-ukroji-koronakriza-z-buducich-prijmov-dnesnych-deti/?ref=list&fbclid=IwAR2y95LvO9jr0EZYomCWW5pEpA1lc8-C9u7IFFtbeWnnh87WWUjC6tKTMiI

Kuhfeld, M., Soland, J., Tarasawa, B., Johnson, A., Ruzek, E., Liu, J. 2020. Projecting the Potential Impact of COVID-19 School Closures on Academic Achievement. In Educational Researcher. Dostupné na: https://journals.sagepub.com/doi/10.3102/0013189X20965918

OECD. 2018. PISA 2015: PISA Results in Focus. OECD. Dostupné na: https://www.oecd.org/pisa/pisa-2015-results-in-focus.pdf

Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením: Záverečná správa. 2020. UHP, IVP, ISP. Dostupné na: https://www.minedu.sk/data/att/15944.pdf

WHO. 2020. What we Know About COVID-19 Transmission in Schools. WHO. Dostupné na: https://www.who.int/docs/default-source/coronaviruse/risk-comms-updates/update39-covid-and-schools.pdf?sfvrsn=320db233_2

Teraz najčítanejšie

Inštitút vzdelávacej politiky

Sme analytický tím ministerstva školstva. Veríme, že najlepšie systémové zmeny sa začínajú analýzou založenou na hodnoverných dátach, ako aj na overených domácich a zahraničných skúsenostiach.