Denník N

Nečernobielakultúra

Najhoršia vec v tomto novom svete je finálne zhodnotenie, finálne zhodnotenie na sociálnej sieti, finálne zhodnotenie v srdci, mysli a duši človeka, ktoré vysloví svoj posledný súd o niekom alebo niečom, o zle alebo dobre, pritom je všetko zložitejšie a komplexnejšie ako sa zdá alebo by sme chceli. Som odporcom relativizovania, odporca toho, že pravda je vždy v strede medzi faktami a klamstvami, napriek tomu si myslím, že tento svet potrebuje viac novodobého ekumenizmu, ktorý vie akosi multiplatformovo nájsť prienik všetkého so všetkým, každého s každým, pomôcť ľuďom prijať nedokonalosť sveta v jeho dokonalosti, ako aj pochopiť svet v jeho nepochopiteľnosti, či časti, ktoré nejde pochopiť alebo sa s nimi nejde len tak ľahko zmieriť.

Tomuto uvedomeniu pomôže mať v živote nejaký zásadný problém, ktorý sa netýka iba nás samých, ale žije s nami, ktorý musíme nejak vnímať. Ako otec alkoholik, čas keď ho neznášame, niekedy až nenávidíme, keď sa zaňho hanbíme a potom sa so všetkým nakoniec zmierime (alebo niekto aj nie). Čas, čas nám dáva šancu väčšinu vecí nevidieť čiernobiele. Vnímať v tých istých ľuďoch zlo a dobro súčasne, ako ich prednosti a nedokonalosti, plusy a mínusy. Tak je to aj s ideami, rôznou vierou v rôzne veci. Nie je potom vybranej farby za ktorú by stálo bojovať, ale viac dáva zmysel akýsi spoločenský zmier, ale aj zmier v duši človeka, zmier vo vnímaní niekoho niečoho.

Stále mi rozum neberie, ako sa mohli diať pogromy a genocídy, ako sa deje rôzne násilie, keď k nemu zvolí časť spoločnosti alebo jednotlivec. Najextrémnejšie veci vnímame najviac čierne, ale nie sú aj oni práve dôsledkom, príliš čiernobieleho vnímania? Keď ľudia prichádzajú s odpoveďami o vine ako v nejakom rébuse. Keď sa hecujú k emocionálnej nenávisti a veria každej filozofii, ktorá im niečo také umožňuje a podporuje ich v tom.

Niektoré veci nejde zjednodušiť, ako vnímať Billa Cosbyho? Ako vnímať niekoho kto rozosmieval miliardy a súčasne tak veľmi ublížil jednotlivcom? Niekto si ho chce držať na strane svetla, niekto na strane temnoty, rozpor v človeku, že niečo, že niekto môže mať v sebe temnotu a svetlo, že je niečo čo nám nedovoľuje finálne zhodnotenie?

Nie je aj o tom odpustenie, kresťanské milosrdenstvo? Nový svet a aj všetky predošlé, ktoré tu kedy boli v minulosti boli potrebovali, aby ľudstvo, ale aj každý človek menej vnímal veci čiernobiele. Niečo na tom je „cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami“. Koľko hrozných vecí niekto vnímal ako niečo dobré, správne? Umožnené, umocnené v rámci čiernobielej kultúry vnímania.

Veríme, myslíme, že má cenu, bojovať proti každému jednému zlu samostatne, vyčleniť ho, definovať, zaútočiť naň kriticky. Než aby sme si dovolili ísť viac do hĺbky, zbavili sa prvoplánovej čiernobielosti. Je povinnosťou rozvoja každého človeka aby sa na ceste životom zbavil týchto barličiek, označení, kategórií, posledných súdov. Mal pochopenie aj preto s čím nesúhlasí, snažil sa vcítiť aj do situácii, ktoré by riešil inak, vnímať nejak veci, ktoré by sám nikdy nespravil. Aby aj každý z nás mal možnosť byť pochopený mimo čiernobielu kultúru.

Všetci sme viac šedí ako si myslíme, niekedy viac, niekedy menej, občas blížime sa belobe, niekedy k čiernej. Má vôbec zmysel, tá naša vybraná biela? Má vôbec zmysel, práve tá čierna, ktorá nám prekáža? Možno nemáme hľadať svetový mier, ale mier v sebe, mier v sebe k iným ľuďom, myšlienkam, veciam, vieram. Stať sa súčasťou nečernobielej kultúry, ktorá nie je za x vecí, nie je proti n veciam, ale hľadá lepšie pochopenie sveta, aby každý odtieň sivej o niečo osvetlila.

Biele veci sa milujú ľahko, niekedy aj tie, ktoré sú biele iba na povrchu. Účelom života je naučiť sa milovať šedé, naučiť sa milovať veci, ktoré sú viac biele vo vnútri ako navonok a nenechať sa pohltiť belobou, ktorá nás premení v niečo temné.

 

Nečernobielakultúra, lebo aj zlé veci, vychádzajú z duše.

Teraz najčítanejšie