Hodiny niesli čuvača roklinou, Ivo s chromou nohou

Partia mladých ľudí prešla od skorého rána jednu roklinu v Slovenskom raji a rozhodli sa do zotmenia stihnúť ešte druhú. Lenže uprosted rokliny zbadali vyčerpaného veľkého bieleho psa. Čuvača. Nedokázal sa hýbať. Mrazivú  noc by neprežil. Niesť ho bolo ťažké, priam nemožné, aj vzhľadom na terén aj vzhľadom na jeho veľkosť a váhu.

Oni sa však rozhodli, že bez neho roklinu neopustia. A tu sa začína veľký príbeh. Rozdelili sa na skupiny. Jedna sa vrátila na ústie rokliny, hodinu a pol kráčali, kým našli signál. Martin Zahuranec zatelefonoval svojej sestre Andree, ktorá sa snažila pomôcť a nakoniec, keď sa nedarilo, využila silu instagramu. Andrea Zahurancová je influencerka, cestovateľka a tiež vášnivá turistka.

“ Prosím, ak je tu niekto ochotný sa vybrať do rokliny pomôcť.“ opísala situáciu, miesto s tým, že sa s nikým už nebude dať spojiť, pretože v rokline nikde nie je signál. Na 4 miestach nahádzali ľudia výstroj do batohov a vyrazili. Môj syn a ja, jeden muž – všetci traja sme skúsení turisti…a neskôr niekto naozaj výnimočný.  Veď rozpoviem. (Martin sa medzitým vrátil ku psovi a skupine.)

Po hodine a pol kráčania sme sa stretli. Mladí ľudia boli pripravení zájsť po výstroj, jedlo a prečkať s vysileným psom noc. Sami boli v rokline už niekoľko hodín.  Oni ani na chvíľu neváhali, že ho odtiaľ dostanú, ale chceli ho šetriť a okrem toho nastala tma. My ako druhá skupina sme uvažovali o prenose ale až v momente, keď sa objavili čelovky a prišiel Matej a Ivan sa dostala akcia do rúk profesionálom. Matej je členom HZS,  akurát nebol v službe.

Gora niesli štyria  v náročnom teréne takmer tri hodiny.

Goro mal na krku obojok s číslom na majiteĺa a tak sa ešte predtým časť skupiny vybrala von z rokliny majiteľa zavolať. Mladí ľudia, ktorí strávili na túre 14 hodín namiesto šiestich, ale aj my všetci, sme dostali odmenu. Goro sa vrátil k pánovi. Veľa vďaky! Hľadal ho už druhý deň, prešiel mnoho kilometrov. Goro zrejme po čase padol do rokliny.

Goro sa na záver dokonca postavil. Vďaka súrodencom Zahurancovcom, vďaka mladým, vďaka sociálnym sieťam, vďaka náhodným, ktorí sa vybrali na pomoc je dnes Goro doma u šťastného majiteľa.

Dodatok, ktorý nikto nečakal

Ale čo z toho sme vlastne čakali?
Celú nosičskú skupinu viedol Ivo. Až keď sa vrátil pes k majiteľovi, uvedomili sme si, že Ivo kríva, pri nosení šliapal na skalách a vode každý ako vedel.

Ivo prišiel s Matejom na miesto z Popradu. Pred tromi rokmi mal na skialpoch vážny úraz. Prvý prašan v Žiarskej doline a kamene pod ním ho zradili, strávil mesiace na polohovateľnej posteli, v tele má niekoľko šrúb a pravá noha od kolena dole je necitlivá. Ivo celú skupinu viedol, dnes už viem prečo. Hovorí sa, že vôľa je sval. Ivo sa dával po úraze dokopy, vždy, keď to mal najviac chuť vzdať a opustil sa, nakoniec zase začal na sebe pracovať. Postupne chôdza o paliciach, cvičenia, lezenie, bežky a dnes lyžuje, jazdí na bicykli a žije to, prečo žiť naozaj chce.

Vôľa je niekedy všetko. A ľudské dobro. Goro vie. Aj my všetci, čo sme tam boli. Nechceli popularitu, ale dovolili mi nakoniec to napísať, lebo dobrých správ nikdy nie je dosť:-)

Videá o Gorovej záchrane nájdete na instagrame u Andrea Zahurancová a Ľudka Kolesárová. Ďakujem aj najmladšiemu záchrancovi, ktorý celý čas Gora niesol – môjmu synovi.