Denník N

Plán obnovy potrebuje nielen obsah, ale aj formu

Už o niekoľko mesiacov bude Slovensko v Bruseli predstavovať náš národný Plán obnovy. K jeho obsahovej stránke zaznieva v médiách pomerne široká diskusia, avšak prvé hlasy už vyzývajú, aby sme nepodceňovali formu, akou bude plán prevedený do reality. Práve v tejto oblasti by mal štát siahnuť na skúsenosti firiem a overené postupy.

Nedeje sa každý rok, aby sme popri štátnom rozpočte a alokovaných eurofondoch získali do krajiny niekoľko miliárd eur navyše. Aj keď sa sľúbené národné konzultácie nekonali, vláda predstavila reformný dokument (nazývaný aj reformné menu), z ktorého bude čerpať pri premene Slovenska v najbližších rokoch.

Nielen obsah, ale aj forma

Okrem obsahovej časti nás však musí zaujímať aj forma, akou budeme peniaze rozdeľovať. Výstrahou nám je úspešnosť čerpania eurofondov, s ktorým má Slovensko problémy v zásade už od prvého programovacieho obdobia. Zdĺhavé procesy, administratívna náročnosť a byrokracia, v niektorých prípadoch dokonca políciou zdokumentovaná korupcia odrádzala veľké množstvo potenciálnych prijímateľov od akéhokoľvek zapojenia sa do tejto schémy. Aj preto sa Slovensko v čerpaní pravidelne umiestňuje na posledných priečkach, nehovoriac o množstve peňazí, ktoré napokon do Bruselu aj tak musíme vrátiť.

Z toho dôvodu vyvoláva kombinácia eurofondov + plánu obnovy skutočné obavy, či budeme vedieť peniaze reálne využiť. Cieľom tiež nemá byť „minúť, aby sa minulo“, ale zmysluplne vynaložiť prostriedky na kvalitné projekty.

V rozhovore v časopise Forbes na to upozorňuje aj viceguvernér NBS Ľudovít Ódor, ktorý štátu odporúča zriadenie koordinačnej skupiny či získanie kvalitných manažérov so skúsenosťami z change managementu. Pri projekte takéhoto rozsahu s potrebou tak silnej (a najmä kvalitnej) koordinácie je potrebné mať ľudí so skúsenosťami zo súkromnej sféry – z projektového a procesného riadenia, quality manažmentu, ale aj spomínaného change manažmentu.

Skúsenosti z projektového a change manažmentu…

Každá veľká a stredná firma kdekoľvek na svete musí kvôli neustále sa meniacemu prostrediu a rastúcej (často globálnej) konkurencii zamestnávať vo svojich radoch ľudí, ktorí dokážu tieto zmeny manažovať – vyhodnotiť, analyzovať, zapracovať a neustále systém zlepšovať.

Firemné projekty takého významu, ako je Plány obnovy pre štát, sa v súkromných spoločnostiach nezaobídu bez vlastnej pracovnej skupiny zloženej z ľudí z rôznych kútov celého firemného kolosu.

Na podnikovej úrovni sa vytvorí strategický plán, v ktorom si určíme bod A, kde sa firma práve nachádza a bod B, do ktorého firma smeruje – stanovíme si merateľné ukazovatele a ciele, ktoré chceme dosiahnuť. Následne vytvárame akčné plány spolu s akčnými skupinami, ktoré majú plnenie týchto plánov v kompetencii a prideľujeme projektového manažéra. Sledujeme jednotlivé kroky, stanovujeme míľniky a ľudí zodpovedných za koordináciu odmeňujeme podľa ich splnenia. Práve takýto overený postup je nevyhnutný pre kvalitné prevedenie obsahu reformného dokumentu do reálneho života.

… ale aj zlepšovanie procesov…

Veľkou slabinou fungovania verejnej správy je procesná oblasť. Procesy sú vo svojej podstate ako pubertiak – majú tendenciu v čase rásť, komplikovať sa a ak na ne nedávate pozor, môžu urobiť riadny bordel. Aj tu platí lepšia prevencia než liečba.

Firmy musia v priebehu času revidovať fungovanie procesov tak, aby nielenže neprekvitali, ale v ideálnom svete boli minimalizované na najmenšiu možnú úroveň. Menej procesov je menej času a čas sú peniaze. Preto firmy investujú nemalé úsilie do projektov ako Lean manažment či Six Sigma prístup, kedy optimalizujú procesy – ich štruktúru, šírku, vykonávateľov – tak, aby bol produkt či služba dodaný zákazníkovi za najrýchlejší možný čas, najnižšiu možnú cenu a pri žiadanej kvalite.

… či quality manažment…

Cieľom každej firmy je spokojnosť zákazníkov. Za týmto účelom majú svojich manažérov kvality, ktorí robia všetko pre to, aby customer experience (CX – zákaznícka skúsenosť) bola čo najlepšia. Ako by taká citizen experience mohla vyzerať v štátnej správe? Predstavte si, že ste nezamestnaný uchádzač o zamestnanie a po pravidelnom stretnutí na úrade práce si nájdete vo vašej emailovej schránke formulár spätnej väzby, ktorý zisťuje vašu spokojnosť s prístupom pracovníčky, schopnosťou reagovať na všetky vaše otázky či kvalitou predkladaných pracovných príležitostí – alebo staré známe NPS (net promoter score) – odporučili by ste návštevu tejto pracovníčky/tohto úradu práce vašim priateľom a známym? Výsledok tohto hodnotenia by sa potom pracovníkom odzrkadlil na variabilnej zložke mzdy.

Tento spôsob by sme mohli preniesť na množstvo ďalších štátnych pracovísk. Ako dlho trvalo, kým ste získali konečné riešenie vo veci XY? Aký bol prístup zamestnanca? Zavedenie princípu závislosti osobného zisku od svojich zákazníkov je kľúčové najmä v prípade monopolu ako je štát.

… môžu priniesť naozajstnú obnovu.

Je až zvláštne, ako dokáže štát vzdorovať akýmkoľvek svetovým trendom v manažmente. Áno, nepochybne je drvivá väčšina týchto prístupov určená súkromnej sfére, to však neznamená, že by ich štátne úrady nemohli upraviť na svoje podmienky a využiť. Viac projektových manažérov, change manažérov, kvalitárov či  CXákov v štátnej správe by mohlo nášmu Plánu obnovy výrazne prospieť – a nielen jemu.

Pred nami stojí obrovská príležitosť obnovy krajiny, akú sme už dlhé roky nemali a aká sa dlhé roky ani nebude opakovať. Aby bol však tento plán úspešný, musí ísť kvalitný obsah ruka v ruke s dobrým inštitucionálnym nastavením. Bez neho nám akokoľvek dobre napísané reformné menu nepomôže a stále budeme vyberať len z dennej ponuky staničného bufetu.

Teraz najčítanejšie

Matej Horňák

Analytik v bankovom sektore. Absolvent Hospodárskej politiky na Katedre hospodárskej politiky (NHF EUBA).